1. deň

Brezová pod Bradlom – Bradlo – Bradlo, chrbát – Dlhý vŕšok – Jablonka, Borovskovci – Jablonka, Tižíkovci – Rudník, Zmekovci – Rudník – Hrašné – Hodulov vrch – Dubník – Stará Turá

Vystupujem z autobusu v Brezovej pod Bradlom a keby som bol slabší charakter, tak som hneď aj doturistikoval. Na pešej zóne sú už pootvárané stánky s burčiakom, husacinkou, lokšami a inými jarmočnými dobrotami. Brezová oslavuje 750. výročie prvej zmienky o mestečku. Takto slinky preglgnem a pokračujem okolo kostola hore do lesa. Slnko už veselo pripeká, a tak som lesnej ceste celkom rád. Červená ma vyviedla na parkovisko pod Mohylou generála M. R. Štefánika. Parkuje tu pár áut a teším sa, že tento symbol štátnosti je stále navštevovaný. Biele kamene sa na modrej, bezoblačnej oblohe ostro vynímajú. Podchádzam mohylu po zelenej a fotím si ju zozadu. Oproti poslednej návšteve zmizla hrdzavá cisterna a tak nič nenarúša toto krásne miesto. Zbieham lesíkom a vychádzam z neho na asfaltku, ktorá ma žiaľ bude sprevádzať celý deň. Pristavuje sa pri mne auto s nemeckou poznávacou značkou, no chvalabohu, hovoria po slovensky. Chcú na Bradlo a tak ich posielam do Brezovej pod Bradlom a z nej snáď už cestu nájdu.

Nekonečná horúca asfaltka

Od smerovníka Široké Bradlo sa stáčam doľava a čoskoro som v osade Dlhý Vŕšok. Na začiatku je starý rebriňák, pekne vyzdobený muškátmi. Hneď mi je tak nejako veselšie na duši. Od smerovníka ide žltá naľavo a pokračujem po zelenej rovno do lesa. Značky sú čoraz redšie a vidno, že ich už dlho nik neobnovoval. Na každom rázcestí idem viac menej intuitívne rovno. Na poslednom z nich je na lúčke kryté posedenie s ohniskom a lavicami. Tu by sa eventuálne dalo aj prespať, len by pri daždi nesmelo fúkať. Prístrešok nemá totiž bočné steny. Z rázcestia idem doľava a odrazu stojím pred chatou. Na informačnej tabuli sa dočítam, že je to obecná chata obce Jablonka, ktorá sa skladá z 26 samôt a má 36 km obecných ciest. Za chatou je veľký prístrešok, kde osadenstvo práve ide na ohni niečo dobré grilovať.

Vchádzam medzi domy a značky sú už tak sporadické, že sa napokon stalo to, čoho som sa celú dobu obával. Cesta sa krútila pomedzi domy, lúky a občas som našiel značku na elektrickom stĺpe, občas som išiel veriac, že sa zjaví. Keď som prišiel k autobusovej zastávke Tižíkovci a značky nikde, vybral som mapu a začal študovať, kde sa asi mohla podieť. Pochopil som, že je niekde napravo odo mňa, ale potok na mape sa nekonal a ani cesta na mape nebola vidno. Tak som sa vydal po asfaltke doprava a čoskoro začala stúpať k samote Rudník, U Zmekov. To už mi bolo jasné, že musím pokračovať po asfaltke až na hlavný ťah. Keď som vyšiel naň, naľavo bolo 7 km Myjava a napravo 6 km Krajné. Nuž som vykročil rovno poľom k obci podomnou. Zastavil ma ohradník pre kravy, ktorý sa pre burinu okolo neho nedal preskočiť. Nuž som sa ťapkal pooraným poľom, kým ma nepustil do obce.

Pri vodnej nádrži mali hasiči preteky a potvrdili mi, že keď sa vyberiem po hlavnej ceste doprava, dôjdem do Hrašného, kde mala zelená križovať cestu. Tak som sa vybral po krajnici a našťastie áut až tak veľa nechodilo. Najprv som prišiel do Hrašného, časť Štefíkovci, a potom prišlo samotné Hrašné. Pred krčmou som na stĺpe videl slabú zelenú, no išiel som sa napiť a najesť. Po dvoch veľkých kofolách a lepenci, som bol schopný pokračovať v páliacom slnku ďalej. Samozrejme, že žiadny smerovník som nenašiel, ani odbočku na Dubník či Babulicov vrch. Podľa mapy som videl, že je to už v podstate jedno. Značka ide okolo nádrže Dubník zľava a cesta sprava. Tie štyri kilometre som prešiel bez stretu s autom. Zaujala ma ešte obecná pálenica, načisto nová stavba. Nikdy som nebol v Starej Turej, a tak som si myslel, že sa trochu po nej poprechádzam. Videl som však všade len paneláky, a tak som dokráčal na železničnú stanicu. Privítala ma veľmi milá a ochotná výpravkyňa, s ktorou som si do odchodu motoráčika fajn pokecal. Na obzore sa vypínal vysielač na Veľkej Javorine a mne bolo hneď jasné, že sa sem o týždeň vrátim.

2. deň

Stará Turá – Tehelňa – Trávnik – Miškech salaš – Kachľový grúň – Holubyho chata – Lesnícka chata – U Harušlákov – Cetuna – Vrzavka – Bzince pod Javorinou – Roveň – Nové Mesto nad Váhom

No veru, o týždeň v sobotu o 9.43 h vystupujem v Starej Turej z motoráčika. Po žltej značke vykračujem pomedzi domy ku Kovošrotu a popod železničnú trať opúšťam mesto. Na ľavej strane za stromami je vypustená nádrž a za pooraným poľom sa ukazujú prvé stromy lesa. Za smerovníkom Trávniky je ešte pár domov a záhrad. Na plote jednej z nich spozorujem sliepku. Pokúšala sa preskočiť plot a hlavou trafila medzi latky. Nedokázala sa vyslobodiť a v podstate sa obesila.

Hor sa na Veľkú Javorinu

Vchádzam do lesa, ktorým mierne stúpam. Netrvá dlho a vychádzam na lúky, z ktorých vidno Veľkú Javorinu aj s vysielačom. Ale okrem toho aj dookola na lúčnatých vŕškoch roztrúsené samoty. Popri rade stromov prejdem lúkou na asfaltku a cez Miškech salaš vojdem definitívne do lesa. Lesná cesta ma doviedla k otvorenému posedu, pred ktorým je kŕmidlo pod rovnou strechou na štyroch koloch. Tu by sa pohodlne vyspalo aj 10 ľudí a navyše je neďaleko smerovka, upozorňujúca na prameň Zuzana. Po dlhej dobe stretám v lese aj turistov. Mladý pár kráča predo mnou a ako sa presvedčím pri vyjdení na novučičkú asfaltku, aj oni idú na Holubyho chatu. Takú krásnu asfaltku nemáme v celej Bratislave! Raz dva som po nej došiel k chate. Je stále v rekonštrukcii a občerstvenie podávajú v drevenej prístavbe – Krbe. Dva Írske vlkodavy stoicky ležia a nikoho si nevšímajú. Dávam si kofolu a cesnačku so zemiakmi. Je tu na moje prekvapenie dosť turistov, aj keď väčšina sú cyklisti. Nezdržiavam sa dlho, lebo nemám dobré spojenie z Lubiny, a tak plánujem ísť až do Višňového.

Plán a realita nie je to isté

Vyrážam po modrej dolu z Veľkej Javoriny. Trošku začudovane pozerám na symbol jazdca s červenou šípkou, pripevnený vysoko na strome. Dôjde mi, že tu ide značka pre konskú turistiku. Za 20 minút som pri lesníckej chate. V húštine pred ňou je domček, z ktorého by bola výborná útulňa, no je zamrežovaný. Opäť som na vynovenej asfaltke, akurát že modrá značka akosi zmizla. Posledná vyblednutá je na stožiari vysokého napätia. Vraciam sa z lesa a rozhodujem sa pre asfaltku. Robím dobre, lebo po čase vidím na strome značku. V diaľke pod sebou vidím zrúcaninu Čachtického hradu. Značka križuje asfaltku a ide lesom po pravej strane. Napokon opäť križuje cestu, vchádza do lesa a vychádza na samote U Harušlákov. Odtiaľto už idem stále po asfaltke. Zákrutami klesá cez lúky pomedzi samoty do Cetuny. Na námestí je pamätník padlým v SNP. Mal by som ísť aj cez kopec Roh, kde je veľký pamätník. Boli sme tu pred rokmi na Slovensko–českom potlachu. Ako sa mi v poslednej dobe stáva často, prehliadnem odbočenie značky doprava a vykračujem si rovno po asfaltke. Keď si to uvedomím, ani ma to nemrzí, veď som sa rozhodol ísť namiesto Višňového do Bziniec pod Javorinou. Napravo sa pasú koníky a zrazu som pri pozvánke do Krčmy na konci sveta. A potom, že Zem je guľatá!

Vchádzam do Vrzavky. Zaujmú ma netradičné domy na dedinu. Poschodové a s oknami aj nad veľkou vstupnou bránou. V Bzinciach zisťujem, že mi aj tak nejde žiadny spoj do Nového Mesta nad Váhom a tak vzhľadom na dobrý medzičas, sa rozhodujem tam dôjsť po vlastných. Trošku mám obavy z hlavného ťahu, no hneď za prvou zákrutou vidím napravo pole a tak odbočujem naň. Síce sa musím predrať cez hlohovú húštinu, ale potom sa už ide dobre. Križujem panelovú cestu a jej ľavou odbočkou vchádzam cez otvorenú bránu do lesíka. Keď chodník končí v húštine, idem naľavo von z lesíka na pole. Z jeho hrebeňa vidím v diaľke hrad Beckov. Prichádzam k vysokému plotu, ktorý delí pole na dve časti. Nechápavo na to hľadím, ale keďže ma tlačí čas, preliezam ho a cez pole dochádzam k záhradkárskej kolónii. Popri nej ide cesta, po ktorej klesnem ku Kačabaru. Ten je na žltej značke a je to vlastne posledný dom Nového Mesta nad Váhom. Žltá značka ma mestom doviedla na železničnú stanicu. Rýchlik s odchodom o 16.53 už tradične mešká 10 minút a tak ešte stihnem jednu kofolu v krčme, kde sa zastavil čas pred 30 rokmi.

Trasa nie je to pravé orechové pre turistov horalov. No kto sa rád túla Slovenskom iste privíta aj takéto jeho spoznávanie.