Knižný turistický sprievodca čitateľa prevedie dávno zmenenou krajinou, ale i podhorskými mestečkami a dedinkami, ktoré by ste podľa názvov dnes márne hľadali na mape. Vedeli by ste, kam máte ísť, keby vás poslali napr. do Ompitálu, Rarboku, Biksardu alebo by ste sa mali s niekým stretnúť na Smeleku, Rachšturme alebo v Štefánikových sadoch? To sú pôvodné názvy pre Doľany, Rohožník, Bukovú, Čmeľok, Vápennú (Roštún) či Horský park v Bratislave.

Počul som názory, že v Malých Karpatoch chýba horská chata alebo útulňa. Zo sprievodcu sa dozvieme, že v minulosti boli horárne, výletné hostince, drevárne, samoty, kde pocestnému poskytli občerstvenie i nocľah, ale aj lovecké zámočky šľachty a horské vily.

Retrosprievodca začína dobovými reklamami na predajne so športovými potrebami, cestovnú kanceláriu či likérku. Na úvod nás čaká prehliadka Bratislavy, nájdeme adresy hotelov, reštaurácií, múzeí, kúpeľov a ďalších pre turistu potrebných inštitúcií. Dozvieme sa niečo z histórie a písaný text je doplnený historickými pohľadmi na hrad bez Mosta SNP či Sad Janka Kráľa (kedysi Tyršove sady) alebo prvý bratislavský mrakodrap – Manderlák. Pokračujeme potulkami po okolí Bratislavy. Vyberieme sa na Železnú studničku alebo Devín, odkiaľ sa dalo do Bratislavy vrátiť napr. parníkom.

Nasleduje kapitola „Niečo o Malých Karpatoch“. V tejto časti sa spomína geológia pohoria, tunajšia fauna a flóra, história, ale aj to, že Záhoráci sú tí, čo „vyprávajú velice tvrdo“.

Tretia časť sprievodcu „Dlhšie výlety do Malých Karpát“ začína fotkou vyhliadky na Zámčisku nad Modrou. Fotografia je zo začiatku 20. storočia a pravdepodobne aj podľa nej bola vyhliadka minulý rok znovu obnovená.

Odskočíme si do Stupavy a Perneku a vyberieme sa na „Veľký turistický výlet Bratislava – Bradlo a všetky odbočky“ po červenej značke, ktorou je značená Štefánikova magistrála. Postupne sú popísané obce nachádzajúce sa pod Malými Karpatmi od Račisdorfu (dnešná mestská časť Bratislavy - Rača) až po Brezovú pod Bradlom, niečo z ich histórie, ale hlavne možnosť turistických vychádzok z týchto obcí, trasy a možnosti občerstvenia. Ako som spomenul, celá trasa je doplnená dobovými fotografiami a keby sa dalo cestovať v čase, človek by sa hneď presunul o 100 rokov späť. V sprievodcovi je spomenutá Malokarpatská lesná železnica, ktorej stopy je v lesoch možné nájsť ešte dnes. Škoda jej, mohla byť v dnešných časoch zaujímavou atrakciou. Ale ktovie, možno by zakapala podobne ako železničná trať na úpätí záhorskej časti Malých Karpát, ktorá v súčasnosti pomaly zarastá náletovými drevinami a nepotrvá dlho a možno ju niekto rozoberie úplne.
Približne 90-kilometrový výlet končíme pohľadom na historickú fotografiu Štefánikovej mohyly na Bradle.

Parametre publikácie

• Formát: 115 x 160 mm,
• Počet strán: 244 ČB,
• Väzba: flexi,
• Príloha: farebná mapa z roku 1935 (formát 610 x 420 mm),
• Vydala Modranská Beseda v roku 2012,
• Autor pôvodného textu z roku 1935: Ľudovít Benedek,
• Zostavovatelia aktuálneho sprievodcu: Miroslav Slámka a Juraj Petrakovič,
• Dobové pohľadnice a fotografie: archív Branislava Chovana a Juraja Petrakoviča,
• Cena: 10 - 14,- € (momentálne vraj vypredaná, čaká sa na dotlač),
• Obchody: www.totemsro.sk, Martinus, Gorila.

Záver

Myslím si, že kniha si nájde čestné miesto v knižnici každého milovníka dobových fotografií a Malých Karpát. Jediné, čo možno autorom vytknúť, je číslovanie obrázkov v „Zozname vyobrazení podľa strán“, ktoré je posunuté o 2 strany dopredu a autori na to upozornili vloženým lístočkom. Ale dá sa v tom veľmi rýchlo zorientovať. Nuž, ale keď tlačiarenský škriatok úraduje...