Naše zmysly v hustom bukovom lese majú pocit, že búrka sa vzďaľuje. Napokon hodinu cesty od vrcholu kompánia zastavuje, aby spravila rozhodnutie pokračovať, alebo sa vrátiť. Schádzajúci turisti opisujú, že nad výstupovou trasou sa oblačnosť trhá, ale po oboch stranách je tmavo. V mysli sa nám premieta holina vrcholovej čistinky s krížom. Otáčame sa naspäť, dole. Začína pršať. Hromy bijú.

Prebiehame lúku bývalého salaša a križujúce lesné cesty. V poslednej tretine zostupu sme už poriadne zmočení a rozrušení. V tom v lese medzi stromami sa (mapa) asi vo vzdialenosti 50 až 70 metrov a vo výške 1,5 - 2 metre nad zemou bez predošlého nejakého efektu zjaví záblesk so súčasným hromom. Niečo ako výbuch silvestrovského delobuchu. Nijaká čiara, žiadny viditeľne zasiahnutý strom či skala. Bez následkov. Len prásk, ticho, a nič.

Všade je mokro, voda tečie potokmi po chodníku, a vysoké stromy sú naokolo. Malé deti plačú, staršie behajú takmer v kruhu od ľaku, a podaktoré ženy si cvrknú. Po utíšení detí pokračujeme tak, ako sme boli predtým roztrúsení. Každý so svojimi myšlienkami. Nasledujú ďalšie a ďalšie zvuky trhajúcej sa oblohy. Hovorím si, máme šťastie, nezasiahol nás.

Prichádzame na Chatu pod Končitou. Sušíme si veci. Do neskorých večerných hodín pri pive či vínku príde niekoľkokrát na pretras aj dnešná udalosť. Nakoniec je prijatý názor, že nás pravdepodobne vystrašila bočná, respektíve vedľajšia vetva hlavného blesku. Z webových stránok čítame, že údajne týchto výbojov sa môže vyskytovať rádovo aj 30 až 40.

Zaver? Blesk a hlavne jeho postranné výboje môžu udrieť hocikam, kde by sme to podla inštruktáží nečakali! Odteraz a asi nadlho, keď zahrmí, sa vrátim späť a nebudem rozmýšľať, či len zmoknem. Niekto videl vidmo raz, dva razy či trikrát, ja len raz a teraz blesk pred očami! Snáď do tretice ďalší magický úkaz mi napovie, že ma hory prijali.