Trasa

Necpalská dolina – Balcierovo – Chata pod Borišovom – Borišov – Ploská – Kýšky – Koniarky – Balcierovo

Balcierovo

Hore Necpalskou dolinou vedie stará asfaltka (modrá značka), ešte stále v dobrom stave. Za tých pár rokov môžem porovnať - horší sa to s ťažbou dreva. Dve hodiny šliapania pešo môže urýchliť auto a povolenie pre vstup do doliny, ktorú v obmedzenom počte vydáva horár z horárne (pri rampe) na začiatku doliny. Za pekného počasia býva o ne veľký záujem a idú na dračku. Na Balcierove sa dá autíčko pohodlne odparkovať. Neodporúčam pokračovať autom v zime a snehu – vyhnete sa problémom. Ak je dolina bez snehu, dá sa tých 10 km prejsť aj na biku. Párkrát som sa už takto vyviezol a bicykel „uschoval“ v lese alebo pri potoku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Chata pod Borišovom

Kamenná cesta ide strmšie ďalej hore, teraz užšou dolinou. Po pravej strane hlukom na seba upozorní vodopád Revúcky mlyn. Po asi dvadsiatich minútach prichádzam popri bývalej píle k odbočke do Hornoborišovskej doliny. Kamennú cestu vystrieda pekný, v zime trošku náročnejší, serpentínami ozdobený chodník. Strmé stúpanie ma čoskoro vedie popri krásnych vápencových skalách zalesneným traverzom do malého sedla. Na týchto miestach sa dostanem do lokality Červený grúň. Názov dostala podľa nápadného tehlovočerveného sfarbenia zeme. Lúky Červeného grúňa patria na jar šafranom a lesík pod chatou snežienkam.

Na jeseň je vďaka listnáčom, hlavne bukom nádherne vyfarbený. V týchto miestach sa nám prvýkrát predstavia pompézny Borišov a nezameniteľná Ploská. Cez lúku a krátky úsek lesíka prichádzam na Chatu pod Borišovom. Na Chate pod Borišovom nájde turista všetko, čo potrebuje – občerstvenie, teplo, nocľah ... Od chaty vedie žltá značka na vrchol Borišova.

Borišov 1510 m n.m.

Od chaty vedie na vrchol jediná cesta po žltej značke. Bežci - pretekári to dokážu za cca desať minút. Inak dvadsať minút príkreho stúpania - svah postupne naberá na sklone a pri obchádzaní skalnej sute je už celkom slušný. Stojí to ale za to. Samotný vrchol Borišova je takmer rovný. Výhľad z Borišova patrí k mojim obľúbeným. Pri dobrej viditeľnosti (inverzia, jeseň) naozaj pohľad pre bohov. Zvyknem si povedať: „Pol Slovenska na dlani.“ Je tu kruhový výhľad na Kremnické vrchy, Vtáčnik, Strážovské vrchy, Žiar, Lúčanskú aj Krivánsku Malú Fatru, okolité vrchy Veľkej Fatry, Babiu horu, Západné a Vysoké Tatry, Nízke Tatry a Poľanu. Naozaj bohatá ponuka!

Ploská 1532 m n.m.

Cesta z Borišova na Ploskú vedie cez chatu, doslovne. Treba sa občerstviť a doplniť energiu, čaká ma cca hodinový presun na kráľovnú Veľkej Fatry. Pár metrov pod chatou sa nachádza pravé srdce Veľkej Fatry - veľký rázcestník. Tu sa rozbiehajú fatranské chodníčky na všetky svetové strany. Chodník na úseku cca 150 m vytvára štvorfarebku, ja pokračujem po hrebeňovej červenej na Ploskú. V sedle naľavo z diaľky láka na návštevu Rakytov, vpravo zas hlavný hrebeň so Suchým vrchom a Ostredkom. Počiatočné stúpanie pomaly, pomaličky "stráca na sile", až prejde po chodení po akomsi pupku. Tyče zimného značenia trčia nad lánmi vysokej, nespasenej trávy. Hlavne na jeseň pri vetre je na tieto zvlnené lány pekný pohľad. Ploská je jedinečná! Do dolín pod ňu toho veľa nevidíte, zato do diaľky je to paráda!

K výhľadom z Borišova pribudne krásna panoráma Nízkych Tatier. Kozí vrch, Prašivá, Chochule aj Salatín sú tak blízko... Čierny Kameň ma krásou vždy dostane, na Rakytov je to len „kúsok“ v ceste Vám však leží Ľubochnianska dolina, najdlhšia dolina Veľkej Fatry so svojimi 30-timi kilometrami.

Kýšky, Koniarky, Balcierovo

Z Ploskej to už pôjde väčšinou dolu kopcom. Trávnaté svahy Ploskej, večne vetrom ovievané, pripomínajú na jeseň obilné polia. Ani v zime sa tu veľa snehu neudrží, vetriská ho sfúknu do dolín.

Výstup na Kýšky je však zmena. Prechádzam do lesa, spočiatku listnáče vystriedajú solitérne smrečky. Na Koniarkach opúšťam červenú turistickú značku a po žltej schádzam popri salaši Mandolína do lokality zvanej Revúcky mlyn. Nad skalami vás v lete privíta malé žihľavové pole a v zime si treba dať pozor na spomenutých skalách. Cez lúčku pod skalami sa dostanem na lesný chodník.

Záver chodníka prudšie klesá do doliny. Žltá značka ma dovedie do Necpalskej doliny, kúsok nad Balcierovo, kde sa okruh uzatvorí.

Na záver

Opísaná túra je stredne náročná, turistické značenie je veľmi dobré. Oblasť je celoročne turisticky navštevovaná. V zime počas inverzných dní som už neraz takto unikol hmle „nicote“ do kráľovstva slniečka.

Použil som foto z viacerých túr a ročných období.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek