Semmeringbahn, železnica medzi kopcami

Rok 1848 otriasol Rakúskou monarchiou až „do špiku kostí“. Jedným z riešení ako utíšiť rozbúrené davy, bolo dať im prácu. Veľa práce a podľa možnosti ťažkej práce. Minister verejných prác Andreas Baumgartner našiel kľúč v projekte Karla Ghega. Išlo o revolučné riešenie železnice smerom na rakúsky Semmering. Spojením miest Gloggnitz a Graz cez Muerzzuschlag mal byť naplnený cieľ železničného spojenie medzi Viedňou a Terstom. Z rakúskej metropoly mala viesť železnica až na morské pobrežie. Problémom boli hlboké údolia a príkre stráne horských úsekov v Dolnom Rakúsku a v Štajersku. Ghegov projekt počítal s úzkymi zákrutami a stúpaním dosahujúcim až 25 promile, čo sa úplne vymykalo vtedajším zvyklostiam. Okrem iného aj z toho dôvodu, že ani jedna lokomotíva nebola konštrukčne upravená zdolať takúto cestu. Objavovali sa mnohé protinávrhy a riešenia. Hovorilo sa o vozňoch poháňaných stlačeným vzduchom, ťahaných koňmi, dokonca o špeciálnej lanovej dráhe. Napriek tomu od Ghegovho projektu vláda neustúpila.

Hoci sa s výstavbou začalo už v roku 1848, projekčnú súťaž k vývoju špeciálnej lokomotívy pre Semmering, vyhlásili až v marci roku 1850. Víťazom sa stal inžinier v štátnych službách Wilhelm Engerth. Po preskúšaní technických parametrov prototypu bolo objednaných 26 lokomotív u belgického výrobcu Cockerill a vo wuerttemberskej strojárskej spoločnosti Kessler. Na vlastnej stavbe železnice od roku 1848 až do je dokončenia, našlo prácu dvadsaťtisíc robotníkov.

22. októbra 1853 železnicu dokončili. O deň neskôr ju úspešne otestovala prvá vlaková súprava. 16. mája 1854 ju cisársky manželský pár slávnostne odovzdal do užívania. V júli toho istého roku sa začala jej riadne prevádzka v osobnej aj nákladnej doprave.

Toto unikátne inžinierske dielo prekonáva výškový rozdiel viac ako štyroch stoviek metrov na pár desiatkach kilometrov dlhom úseku. Najnižší bod železnice leží vo výške 457 m a najvyšší vo výške 896 m. Železnica so svojím okolím sa stala v druhej polovici 19. storočia medzi spoločenskou smotánkou tak obľúbená, že dostala prívlastok „letné osvieženie“. V krátkom čase v okolí vyrástlo veľké množstvo horských hotelov a dovolenkových víl. Dnes sú už mnohé z nich opustené. Prípadne na ich plotoch visia cedule ponúkajúce tieto krásne domy na predaj.

Zo stanice Semmering do stanice Payerbach je možné absolvovať veľmi príjemnú, neveľmi náročnú pešiu túru. Na zhruba 22 km uvidíte to najkrajšie z „cisársko – kráľovskej južnej štátnej cesty“ ako sa správne nazýva táto horská železnica. Dobre značený turistický chodník ponúka pohľady na najkrajšie mosty a viadukty Kalterinne, Krauselbruecke, Rumpelbruecke, Gamperlbruecke a Wagnerbreucke, v ktorého blízkosti sa nachádza zrúcanina hradu Klamm. V cieli cesty, v stanici Payerbach v roku 1979 otvorili Museumspark. Jeho súčasťou je klasická semmerignská parná lokomotíva, elektrická lokomotíva lokálnej dráhy Payerbach – Hirschwang (dodnes v prevádzke s historickými vozňami – viac informácií na www.erlebnisbahn.at/hoellentaqlbahn) ako aj poštový autobus Marke Steyr 480 A.

Aktuálne informácie o semmeringskej železnici nájdete na www.semmeringbahn.at