Búda: Salaš pod Panskou hoľou

Búda Salaš pod Panskou hoľou

30. 1. 2009

Počas mojich potuliek v severovýchodnej časti Nízkych Tatier som v oblasti Liptovskej Tepličky objavil tri zrubové stavby, kde sa dá prenocovať. Dve z nich, búdu pod Doštiankou a búdu nad Liptovskou Tepličkou, som na Hiking.sk už opísal a teraz vám prinášam opis poslednej. V tomto prípade nepôjde o samostatne stojacu búdu, ale o súbor stavieb, ktoré v minulosti pravdepodobne plnili funkciu salaša pod Panskou hoľou.

Zobraziť mapu

Poloha: Nízke Tatry - severovýchodná časť, pod Panskou hoľou

Nadmorská výška: 1360 m n. m.

GPS súradnice: šírka: 48.94123 ° SŠ
dĺžka: 20.05672 ° VD
» Mapa

Nocľah: Celková kapacita búd – 10 až 13 osôb

Prevádzka: Celoročne, bez hospodára

Voda: Bez blízkeho vodného zdroja

Spojenie: Žltá značka: z rázc. Pod Soľankou (dol. Čierneho Váhu) – 3.30 hod., z Panskej hole po žltej – 15 min., z Lipt. Tepličky po modrej a žltej – 1.45 hod

Dalšie info: Pekné okolie, výhľady, signál GSM, obec Lipt. Teplička

Poloha a prístup

Objekt salaša sa nachádza v severovýchodnej časti Nízkych Tatier, približne jeden kilometer severne pod vrcholom Panskej hole. Ja situovaný na plochom chrbte „Rovné“, uprostred rozsiahlych pasienkov. V tesnej blízkosti prechádza žltá značka, vedúca sem z doliny Čierneho Váhu od rázcestia Pod Soľankou. Značka pokračuje cez vrchol Panskej hole k rázcestiu Budnárka v Ždiarskej doline. Najjednoduchší prístup je z Liptovskej Tepličky. Z obce sa treba vybrať po modrej do Sedla pod Doštiankou, kde sa napojíme na žltú. Odtiaľ pokračujeme smer Panská hoľa. Výstup trvá približne jednu hodinu a štyridsaťpäť minút.

Z doliny Čierneho Váhu musíme vyraziť po žltej od rázcestia Pod Soľanou, prejsť sedlom pod Doštiankou a ďalej postupovať smerom k Panskej holi. Táto cesta trvá približne tri a pol hodiny. Zo Ždiarskej doliny od rázcestia Budnárka treba postupovať taktiež žltou a cez vrchol Panskej hole sa za dve hodiny aj pätnásť minút dostaneme k salašu. Na trase spomínanej žltej značky sa nachádzajú ešte dva objekty, kde sa dá núdzovo prenocovať. Ide o búdu nad Liptovskou Tepličkou a o búdu pod Doštiankou. Z hlavného hrebeňa Nízkych Tatier sa dá tiež dostať k salašu. Stačí keď z rázcestia Pod Košariskami (rovnomenný salaš) zídete po modrej značke do Ždiarskej doliny k rázcestiu Budnárka. Odtiaľ sa musíte vybrať už po spomínanej žltej značke. Trasa trvá dve hodiny a štyridsaťpäť minút.

Charakteristika objektu

Salaš pozostáva z dvoch drevených búd (búda I. a II.) a plechového hangáru, ktorý v minulosti plnil funkciu košiara. Vo všetkých troch stavbách sa dá núdzovo prenocovať. Každá však ponúka iné pohodlie. Dnes už salaš neslúži svojmu účelu, len hlavný objekt (búda I.) býva čiastočne sezóne využívaný ako senník.

Opis objektov a možnosti nocľahu

Búda I.

Tento objekt predstavuje hlavnú a najlepšie zachovanú stavbu. Ide o jednoduchý drevený zrub o rozmeroch približne 3 x 4,5 m, ktorý je zastrešený šindľovou strechou. Zo severu k nemu prilieha menšia prístavba (2 x 4,5 m). V interiéri búdy sa nachádzajú dve malé lavice nevhodné na spanie a jedna polica. Iného zariadenia tu niet. Na spanie slúži podlaha z udupanej hliny. V čase mojej návštevy (jeseň 2008) sa na podlahe nachádzala tenšia vrstva sena. Vnútro je osvetlené výlučne cez vstupný otvor. Dvere sa dajú z vnútra zaistiť na háčik. Interiér prístavby je bez akéhokoľvek zariadenia. Spí sa tiež na podlahe z udupanej hliny. Stavba celkovo pojme päť až sedem osôb, ktoré sa tu pohodlne vyspia na karimatkách vo vlastných spacích vakoch. Búda nezateká a špáry v stenách sú dobre utesnené. Pred priečelím sa nachádza ohnisko.

Búda II.

Tento v poradí druhý objekt v minulosti hádam slúžil ako menšia stajňa. Ide o jednoduchú stavbu zrubovej konštrukcie, ktorá má rozmery asi 2,5 x 3,5 m. Zastrešená je vlnitým plechom. Interiér je predelený nižšou priečkou na dve časti. V prvej časti je podlaha z udupanej hliny, ktorá už zarastá burinou. V druhej časti podlahu tvoria masívne drevené dosky. Preto je táto časť vhodnejšia k prenocovaniu. Nenachádza sa tu žiadne zariadenie. Vnútro osvetľuje len vstupný otvor osadený dverami. Vcelku pohodlne sa tu vyspí na karimatkách v spacích vakoch štyri až päť osôb. Steny búdy sú na dvoch miestach porušené, preto je ich treba v čase silných dažďov utesniť. Strecha je v dobrom stave.

Plechový hangár

Posledný objekt salaša, plechový hangár, pravdepodobne plnil funkciu košiara alebo senníka. Ide o montovanú plechovú stavbu valcového tvaru, dlhú asi dvanásť a širokú päť metrov. Čelá stavby sú voľne otvorené do terénu. Plechový plášť je dnes miestami už deravý. Podlahu tvorí zem porastená burinou. V interiéri sa nenachádza žiadne zariadenie, len niekoľko zhrdzavených tyčí a veľký kus plechu. V hangári nájde útočisko aj veľká skupina turistov (15 – 20 osôb), no o nejakom pohodlí sa určite nedá hovoriť.

Voda a okolie

Vodný zdroj sa v blízkosti nenachádza. Jediný mne známy potok tečie až pod Panskou hoľou, v závere doliny Záruby. Ten však nie je prístupný po žiadnej značke. Pri jeho hľadaní sa treba spoľahnúť na mapu a svoj inštinkt. Okolie salaša je malebné. Z rozsiahlych lúk sú priam monumentálne pohľady na Vysoké Tatry, Kozie chrbty a hrebeň Nízkych Tatier s majestátnou Kráľovou hoľou. Aj neďaleká obec Liptovská Teplička s okolím ponúka mnohé pekné zákutia. V zime je tu v prevádzke lyžiarske stredisko. Žltá značka vedúca týmto krajom je ako stvorená na zimnú turistiku s bežkami alebo snežnicami na nohách.