Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Svet Výstup na Olymp

Naša cesta sa začína skoro ráno cca 170 km od Olympu, v meste Asprovalta. Odtiaľ vyrážame, ja a Kika, smerom na Olympskú riviéru. Cesta po takmer prázdnej diaľnici nám rýchlo ubehla. A čo nevidieť sme už v prímorskom mestečku pod Olympom, v Litochore. Z Litochora sa dá autom dostať ešte vyššie - do Prionie. Tam sme šli aj my.

Po kľukatej ceste s veľkým prevýšením a jednou dlhšou prestávkou (cez cestu prechádzalo mnohopočetné stádo kôz) sme sa šťastne dopravili až do Prionie (1100 m n.m.). Je to lokalita, kde je iba parkovisko a jedna chata s nejakým pohostením. A taktiež je to štartovací bod pri výstupe na Olymp. Tu sme odparkovali a o pol deviatej vyrážame na vrchol.

Cesta nie je ničím náročná, dobre značená, no trošku zdĺhavá. Zo začiatku, a dosť dlho (až po chatu Refuge A), sa ide cez les. Je to však dobré, pretože keď je jasno a horúco, stromy chránia pred slnkom. Cestou nás míňa skupinka koní, ktoré zásobujú vysokohorskú chatu. Zo začiatku je samotný vrchol vidieť iba sem-tam, pomedzi stromy, ale neskôr nás výhľad naň sprevádza takmer celú cestu. Na chate sme za dve a pol hodiny, čo podľa mojich zistení je priemerný čas výstupu.

Refuge A (2100 m n.m.) je slušne vybavená, relatívne veľká chata s dobrou reštauráciou a vysokohorskými cenami. Ak však chceme nejakú dobu ostať v blízkosti chaty, musíme si niečo objednať. Objednáva si iba Kika, pre ktorú tu výstup končí. Ja s foťákom a jedným litrom vody šprintujem na vrchol.

Les onedlho končí a stromy sú len kde-tu. Začína riadne fúkať. Zostupujúcich sa vypytujem, aké to je hore... Každý hovorí len o vetre. Ani sa im nečudujem. Na holom suťovom svahu, po ktorom vedie cesta, silný vietor ešte viac zosilnieva. Vietor je taký silný, že aj keď sa snažím ísť, stojím na mieste. Musel som však zabrať a túto neviditeľnú bariéru prekonať. Vyššie už tak nefúka...

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Za jeden a pol hodiny stojím na vrchu Skaly (2866 m n.m.). Odtiaľ vedie cesta na Skolio (2912 m n.m.) a najvyšší vrchol Mytikas (2918 m n.m.). Zo Skaly na Mytikas to trvá asi pol hodinu. Cesta je však trošku nebezpečná. Na vrchol sa dá dostať voľnejším lezením.

Zhora sú celkom pekné výhľady. Je vidieť celú trasu, ktorú sme prešli, od Prionie cez chatu Refuge A až na vrchol. Taktiež je vidieť mestečko Litochoro a aj neďaleké more. Na vrchole je železná grécka vlajočka, ktorú by bolo treba občas namastiť, lebo pri každom zafúkaní vetra strašne škrípe. Taktiež je tu vrcholová knižka, do ktorej som sa zapísal. A ako tak čítam, zisťujem, že tu chodí aj dosť Slovákov. Posledný tu bol deň predo mnou... Po pol hodine na vrchole začínam zostupovať a o hodinu už sedím s Kikou na chate. Naspäť sa vraciame tou istou cestou. Rozdiel je len v tom, že dolu to ide rýchlejšie...

Cestou domov sa ešte zastavujeme pred Litochorom, kde som si všimol obrovský prepad (jaskyňa?). Nemáme však čas, a už ani energiu na nejaké bližšie skúmanie tejto lokality.

www.stazeibogaze.info – Cestami i necestami (turistický sprievodcami balkánskymi horami)
Mapy balkánskych pohorí

Fotogaléria k článku

Najnovšie