Trasa

Žilina - Budatín - S. pod Závrším - S. pod Ráztokou - Dlhé Pole - Veľké Rovné - Kolárovice

Trasu som naplánoval južným podhorím východnej časti Javorníkov. Značené chodníky križujú viacero bočných hrebeňov pohoria a v dolinách prechádzajú obcami, ktoré boli v minulom storočí strediskami drotárskeho remesla. Záujemcovia o podrobnejšiu históriu a ukážky ich zručnosti môžu navštíviť expozíciu drotárstva v Budatínskom zámku.

Zo žilinskej železničnej stanice sa mostom cez Váh presúvam do časti Budatín, kde nachádzam ošumelý rázcestník a vydávam sa po modrej značke. Krížom cez námestíčko zbadám jazdeckú sochu s vytaseným mečom - žeby v tomto kraji postavili pamätník Lajošovi? Ale nie, ukľudňuje ma nápis na podstavci, keď sa dostávam bližšie - je to J. M. Hurban. Sledujem značky vedúce ma podchodom, mostom cez Kysucu a okrajovou štvrťou sa dostávam do terénu. Stúpam po bočnom hrebeni začínajúcom na hlavnom hrebeni až kdesi pod Grapou. Striedajú sa bezlistá bučina s fľakmi smrekov a čistinami.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zvážnice a chodníky sú v týchto južne orientovaných polohách už vyschnuté. Za jednou zákrutou spozorujem v presvetlenej húštine pohyb a stojím. Srnčí párik sa prehrabuje v lístí a hľadá čosi pod zub. V tieni smrekov ma nevidia, ťahám foťák a robím pár záberov. Pomaly sa posúvam bližšie, vtom sa srnec zadíva mojím smerom... ešte zlomok sekundy a už trieli do lesa. Srna bezhlavo za ním. Pokračujem a po pár desiatkach metrov vchádzam na rozsiahle rúbanisko - na okraji ostal stáť aspoň vysoký buk s modrou značkou. Keď sa prehupnem cez kopec, vidím, že rúbaniská sa tiahnu aj ďalej pozdĺž hrebeňa. Ich okraje lemujú hrdzavohnedé smreky. Pohľad pod kôru jedného zo spílených stromov potvrdzuje, komu padajú za obeť smrekové monokultúry...

Takto to pokračuje až po sedlo pod Závrším, odtiaľ už našťastie pokračujem zdravou zmiešanou boro - smreko - bučinou. Les je plný jarných zvukov, od štebotu a škrekov vtáctva, cez škrabotanie veveríc po drsnej kôre až po neidentifikovateľné šuchotanie v krovinách. Keď sa snažím jedno také identifikovať, vyrazí z húštiny zo 10 metrov poniže tmavosivá chlpatá guľa. Snažím sa tasiť foťák, ale diviak prekrižuje cestu šikmo predomnou a mizne v lese... Chodník osciluje vo výške 500 - 700 m, na čistinách sú ešte posledné zvyšky snehu. V jednom lúčnom sedielku ma prekvapuje dvojica futbalových bránok, už príchod na "štadión" je slušný tréning. Mňa čaká strmý výstup na najvyšší bod trasy - Stará lúka (716 m). Dolu v sedle pod Ráztokou opúšťam modrú a žltou značkou schádzam do osady Hucerovci.

Dopĺňam vodu a pasienkami a lesom sa prehupnem cez plytké sedielko do susednej doliny. Pozdĺž potoka sú rozťahané domy obce s výstižným názvom Dlhé Pole. Začína tu zelená značka nazvaná "Chodník drotárov", ktorá ma povedie až do cieľa. Vyše kilometra šliapem nadol dedinou, cestou dopĺňam tekutiny v miestnom, pekne zrenovovanom hostinci. Okrajom pasienkov potom mierne stúpam do ďalšieho plytkého sedielka. Tu na hranici chotára ďalšej drotárskej obce začínajú panely náučného chodníka a víta ma "srdce Drotárie" - obec Veľké Rovné. Táto je rozťahaná do všetkých bočných doliniek, a tak mám dostatok príležitostí na vlastné oči vidieť zachovalé pôvodné drevenice niekdajších zámožnejších drotárov a porovnávať s novou vidieckou architektúrou. Zaujme ma aj miestny kostol na námestíčku.

Odbočujem z hlavnej cesty spájajúcej Bytču s Turzovkou a jedným z chápadiel domov tejto obce stúpam do sedielka v poslednom bočnom hrebeni. Tu je umiestnený prvý panel náučného chodníka, ktorý som absolvoval v opačnom smere. Škoda, že časť panelov od centra obce je umiestnených mimo zelenej turistickej značky. Pozvoľna schádzam lúkami porastené riedkymi krovinami a mladými borovicami. Predo mnou sú Kolárovice roztiahnuté v dĺžke vyše 6 km pozdĺž potoka pod hlavnou cestou Bytča - Makov. Značka končí na zastávke autobusu pri roľníckom družstve. Od kravínov zavanie v rozohriatom vzduchu rozptýlená nostalgia, vynoria sa spomienky na študentské letné brigády...

Najbližší autobus do Bytče ide až o dve hodiny, tak sa poberám dolu obcou. V záhrade pri miestnej fare sa poprechádzam pomedzi do dreva vytesanými svätcami, posedím pri nápoji vo dvore miestnej krčmičky... vychádzam ku hlavnému ťahu a zanedlho chytám stop do Bytče.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek