Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Na Baske a Vápeč

Strážovské vrchy sú rozložité pohorie, ktoré prakticky nemá hlavný hrebeň, ale je dolinami rozdelené na viacero kratších chrbtov, ktoré sa tiahnu rôznymi smermi. Aj charakter reliéfu je pestrý - mení sa od rozoklaných vápencových skál, cez husté bučiny až po horské lúky na krasových planinách. Opisovanou túrou v jednom dni ochutnáme všetky spomenuté ingrediencie, ktoré príroda namiešala v tomto kúte Slovenska.

Vzdialenosť
35 km
Prevýšenie
+1550 m stúpanie, -1590 m klesanie
Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 24.6.2005
Trasa
Voda
Trenčianske Teplice (minerálna), úbočie pod Česanou horou, Homôľka (chata), pod Vápčom.
Doprava
autobus alebo osobný vlak do Trenčianskych Teplíc
autobus resp. vlak z Ilavy
SHOCart mapy
Strážovské vrchy - Trenčianske Teplice 1: 50 000, VKÚ č. 119
Strážovské vrchy - Trenčín 1: 50 000, SHOCart č. 1075

Trasa povedie modrou turistickou značkou z Trenčianskych Teplíc cez obec Omšenie na vrchol Baske, po hrebeni do sedla k chate Homôľka, ďalším hrebeňom na Vápeč a z neho po žltej značke do Ilavy.

Opäť je jedno krásne slnečné ráno - vystupujem z vlaku v Trenčianskej Teplej. Po niekoľkých minútach sa mi darí stopnúť auto a ochotný vodič ma odváža do Trenčianskych Teplíc. Prechádzam sídliskom, križujem hlavnú cestu a popri kúpeľných domoch a hoteloch prichádzam k smerovníku na okraji parku. Ešte predtým si naberám z miestneho termálneho prameňa. Voda nevábi vôňou (sírouhlík je sírouhlík), ale čo by človek neurobil pre svoje zdravie... Potom už rezko vyrážam a spolu s červenou značkou prechádzam parkom. Kúsok za jazierkom sa červená stáča doľava do kopca, ja pokračujem modrou po štátnej ceste. Míňam posledné domy, prechádzam popri vodnej nádrži Baračka obsadenej rybármi a na okraji obce Omšenie konečne vchádzam do terénu.

Najprv úžľabinou popri potoku, neskôr lúkami sa dostávam na úpätie vrchu Žihľavník. Strmý svah sa prekonáva niekoľkými serpentínami. Prechádzam prírodnou rezerváciou chrániacou najmä zachovalé prirodzené porasty buka, jedle a javora. Na zdanlivo nevľúdnom kamenistom podklade objavujem zástupcov vstavačovitých aj ľaliu zlatohlavú. Sklon svahu sa postupne zmierňuje a križujúc niekoľko lesných ciest (treba dávať pozor na značky) prichádzam do plytkého sedla medzi vrchmi Žihľavník a Baske - tvoria akýsi dvojvrchol. Ešte pár sto metrov a vychádzam z lesa na vrcholové lúky. Využívam pokosenú trávu okolo útulne pod vrcholom Baske (955 m) a výdatne oddychujem.

Z plochého vrcholu je len čiastočný výhľad na juh smerom na Bánovce nad Bebravou. Ďalej chodník klesá najprv súvislým lesom, postupne prerušovaným menšími lúčkami. Cez prieseky sa otvárajú výhľady pre zmenu na sever - na hrebeň Omšenianskej Baby. V oblasti Česanej hory (808 m) vchádzam na rozsiahle ploché lúky silno pripomínajúce planiny Slovenského krasu v menšom vydaní. Kochám sa pestro zakvitnutým podkladom, estetický dojem dotvára zopár osamelých stromov s nezvyklo tvarovanou korunou...

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Z okraja plošiny chodník prudko klesá lesom, pred jeho vyústením na lúky v okolí sedla Trtavka sa dá nabrať voda z rozpadajúceho sa napájadla. Odtiaľto už vidno ciele môjho ďalšieho postupu - Homôľku a Vápeč. Prechádzam pekným hrebienkom s meniacimi sa výhľadmi od Rokoša na juhovýchode cez Strážov až po Ostrú Malenicu na severe. V diaľke sa dá v opare rozoznať typická silueta malofatranského Kľaku. Opäť mierny výstup lesom, pripájam sa na červenú a zelenú značku a zostupujem do sedla Homôľka. Prechádza tadiaľto cestné spojenie z Považia na hornú Nitru. Bufet je momentálne v rekonštrukcii, tak naberám vodu v neďalekej rovnomennej chate a pokračujem stále po modrej.

Najprv mierne nahor traverzujem svah naozaj kužeľovitej Homôľky, zo sedla za ňou strmo stúpam na skalnatý hrebienok. Chodník sa kľukatí prevažne lesom, ale z okraja skál vidno už celkom blízky vrchol Vápča. Nasleduje zopár miernejších stúpaní a klesaní striedavo lesom a lúkami, až prichádzam k rázcestníku v sedle Palúch, kde sa pripájam na červenú (prechádza tadiaľto ďiaľková trasa E8 - Cesta Hrdinov SNP). Spoločne s ňou čoraz prudšie stúpam najskôr borovicovým lesom, potom serpentínami pomedzi skaly. Vápencový podklad opäť nesklame a môžem obdivovať viacero druhov kvetov. Na chvíľu sa znova vnáram do lesa, ale už je tu významová značka na Vápeč (956 m). Je pracovný deň, takže tu niet nikoho. Niekoľkokrát sa otáčam a vychutnávam si kruhový výhľad, vyzúvam obuv, naťahujem sa na trávnatú plošinku a relaxujem...

Vraciam sa na značku a vydávam sa na poslednú časť dnešnej túry. Chodník strmo klesá, stáča sa pomedzi skalné bloky popod vrchol, neskôr borinou serpentínami až k rázcestiu. Krátko pred ním pri jednom z ohybov je prameň, ale momentálne dosť slabý. Mením farbu značky a po žltej zas prudko klesám bukovým lesom až na úpätie kopca. Pritekajúci potôčik je zachytený v malej priehrade a dá sa z neho nabrať aj voda. Miernym terénom pokračujem striedavo lesíkmi a lúkami. Obzerám sa späť a obdivujem Vápeč od severozápadu.

V sedielku míňam zopár domov osady Háj, veľa ľudí tadiaľto zrejme nechodí, lebo miestne psy idú zbesnieť. Pokračujem miernym stúpaním po úbočí skalnatého Sokola (na vrchol sa dá vystúpiť tvarovou odbočkou). Nasleduje dlhé postupné klesanie lesnou cestou popod Chrástky k prvým domom Ilavy. Okolo historickej budovy pivovaru sa dostávam do centra a čakám na autobus. Slnko sa skláňa k obzoru a ja si skladám mozaiku z pestrých obrázkov tohto dňa.

Fotogaléria k článku

Najnovšie