Trasa

Cerová-Lieskové (vlak) – Dúbrava – Lipový vrch – Rozbehy – vodná nádrž Buková – Brezinky – ruina hradu Ostrý kameň – Záruby – Havrania skala – Smolenice (vlak)

Buková

Je májová sobota ráno a ja si kupujem lístok na vlak z Trnavy do Cerovej, miestna časť Lieskové. Vlakom cestuje veľa turistov a tiež cykloturistov. Väčšina z nich vystupuje v Smoleniciach, odkiaľ sa začínajú zaujímavé túry do Malých Karpát. Ja vystupujem o dve zastávky ďalej v Cerovej-Lieskové a po asfaltovej ceste, po asi 600 m prichádzam na miesto Dúbrava, nachádzajúce sa na žltej značke, ktorá vedie z Jablonice na Lipový vrch. Otvorím si batoh a vyťahujem si z neho raňajky, čo som si kúpil cestou na vlak v Bille (mliekový nápoj s vanilkovou príchuťou a makový koláč). Prechádzam cez železnicu, ktorou som aj prišiel vlakom a ocitám sa pred oploteným veľkým obydlím, kde evidentne chovajú aj kone. Popri múre prechádzam na pole a začína stúpanie na Lipový vrch. Dostávam sa až k hranici lesa. Je tu krásny výhľad na Jablonicu a Záhorskú nížinu. Urobím pár záberov a vstupujem do lesa kráčajúc podľa značky. Asi po 15 minútach vychádzam z lesa a naskytne sa mi krásny výhľad na Rozbehy a jeho veterný park. O chvíľu som na Lipovom vrchu a po asfaltke sa dostávam do Rozbehov.

Veterný park

Prechádzam celou dedinou a na jej konci pokračujem smerom k veternej elektrárni. Popod ňu totiž vedie trasa smerom na vodnú nádrž Buková, čo je moja ďalšia destinácia. Urobím si pár záberov na veterný park a dokonca je tu aj tabuľa, ktorá informuje o projekte veterný park Cerová. Dozvedám sa napríklad, že priemer rotora je 47 m a výška veže až po vrch listu je 100 m. Od veterného parku sa cesta stáča smerom k hrebeňu Zárub. Zrazu predo mnou v diaľke asi 300 m spozorujem na prechádzke dva krásne daniele. Spočiatku ma nevidia, ale čoskoro zaregistrujú môj pohyb a ladným behom utekajú smerom do najbližšieho lesa. Pokračujem ďalej po poľnej ceste a predo mnou je krásny výhľad na hrebeň Zárub. Pôvodne som chcel pokračovať po modrej značke cez Hrubý Kamenec smerom na Bukovskú priehradu, ale nejako sa mi ju podarilo minúť a tak som sa ocitol na asfaltovej ceste vedúcej z Bukovej smerom do Plaveckého Petra. Neprekáža, veď po asfaltke som sa dostal na Bukovskú priehradu tak isto.

Záruby

Chvíľu si odpočiniem na hrádzi priehrady a pokračujem po žltej značke okolo Bukovskej priehrady smerom na Brezinky. Odtiaľ sa začína strmé stúpanie na zrúcaninu Ostrý kameň. Po ceste na zrúcaninu stretávam dvoch turistov, z ktorých jeden básnil o orosenom čapovanom pive. Druhý mu len na to odsekol, že dobrá bude aj sirupová voda, čo majú v batohu. No to pivo by som teda bral. Predbehnem ich a o pár minút už stojím pri zrúcaninách hradu Ostrý kameň. Urobím pár fotiek a po krátkom odpočinku pokračujem smerom na Záruby, najvyšší bod mojej dnešnej túry. Väčšinou sa ide po skalách, stúpanie nie je také hrozné, je to v pohode. Naskytajú sa mi krásne výhľady na túto časť Malých Karpát. Je tu aj pomerne veľa turistov, ktorých stretávam v protismere aj v smere mojej cesty. Dostávam sa na Záruby. Tu si chvíľu oddýchnem a pokračujem ďalej po hrebeni smerom na Havraniu skalu, čo je ďalší bod cesty.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Havrania skala

Turistický chodník postupne už len klesá a neprechádza po skalách, ale väčšinou už lesom. Po asi 45 minútach sa nachádzam na Havranej skale. Je tu pekný výhľad na Smolenice a Smolenický zámok, Boleráz a vodnú nádrž Boleráz, viac naľavo vidno Bíňovce, Trstín a napravo zase Horné Orešany. V pozadí vidno aj chladiarenské veže atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Počujem nejaké zvuky a zisťujem, že Havrania skala je vhodným tréningom na lezenie po skalách. Zvuky vychádzali niekde zdola a zazriem dvoch chlapíkov v helmách, ako sa štverajú po skoro kolmej skale na lanách. Pokračujem už ďalej, aby som stihol vlak zo Smoleníc do Trnavy. Po žltej značke zostupujem lesom, smerom na železničnú stanicu do Smoleníc. Posledný úsek už absolvujem po asfaltke a naokolo sú polia. Prichádzam na železničnú stanicu Smolenice, ktorá sa nachádza medzi Trstínom a Smolenicami. Mám ešte čas asi 20 minút, kým príde vlak, tak si dávam jedno pivo, veď si aj zaslúžim nie? Ešte zjem bagetu, ktorú som celú trasu niesol v batohu, bola inak dobre zdeformovaná od toho nosenia, ale aj napriek tomu mi chutila. Vlak prichádza a ja spokojne nasadám smer Trnava.

Zhrnutie

Trasu by som zhrnul slovami, že sa mi veľmi páčila a odporúčam ju všetkým. Zaujímavé boli výhľady a nenáročné trasy v okolí Cerovej, Rozbehov, Bukovej, ale taktiež druhá, náročnejšia a známejšia časť mojej túry, ktorá obsahovala aj výstup na Ostrý kameň a Záruby. Celú trasu som absolvoval za niečo vyše 5 hodín. Počasie sa vydarilo. Bolo super, ako stvorené pre pobyt v prírode a v horách.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek