Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Zádielska dolina

Zádielska dolina je krasový kaňon vytvorený eróznou činnosťou Blatného potoka vo vápencoch východnej časti Slovenského krasu. Dĺžka doliny dosahuje takmer 3 km, jej hĺbka je cca 300 m a šírka miestami nedosahuje ani 10 m. Skalnaté útesy sú pestré svojimi tvarmi, mohutnosťou i bizarnosťou.

Vzdialenosť
14 km
Prevýšenie
+460 m stúpanie, -460 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 2005
Pohoria
Slovenské rudohorie - Slovenský kras
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 190 m n. m.
  • Najnižší bod: 650 m n. m.
Voda
nedostatok prameňov, možnosť občerstvenia v bufete Ranč v hornom úseku
Doprava
do Turne n. Bodvou najlepšie autobusom (zastavujú aj diaľkové linky), z/do
SHOCart mapy
Slovenský kras - Domica, VKÚ Harmanec, a.s. č. 139

Naše májové putovanie začína na autobusovej zastávke v Turni nad Bodvou. Skôr než zavítame do jedinečnej tiesňavy Slovenského Krasu, zamierime na tunajšiu zrúcaninu hradu pochádzajúceho z 13. storočia, ktorý sa vypína na kužeľovitom kopci. Výstup na nevysoký hradný vrch (365 m n. m.) nám sťažuje neúmerná obedňajšia horúčava. Odmenou nám bol kruhový výhľad na blízke i vzdialenejšie okolie, masív Slovenského Krasu – Horného i Dolného Vrchu. Po krátkom oddychu v tieni hrubých múrov zrúcaniny dopĺňame tekutiny a mierime na pravostranný masív obopínajúci tiesňavu. Stúpame skalnatým modro značkovaným turistickým chodníkom pomedzi nízke kry. S pribúdajúcou výškou sa objavujú stromy poskytujúce tak dlho očakávaný tieň. Na rozdiel od nás, hojne sa tu vyskytujúce jašterice vyhľadávajú slnečné miesta.Konečne sme vyšli na planinu. Otvára sa pohľad na protiľahlý západný „útes“. Napriek tomu, že turistický chodník sa vyhýba strmým zrázom, týmito miestami vedie neprehliadnuteľný chodník. Volíme túto možnosť a na naše prekvapenie stretávame nemálo ľudí práve na tejto trase. Pohľady na celú Zádielsku dolinu sú unikátne. Pokračujeme ďalej, postupne nás pohltí les a na ďalšie výhľady si musíme počkať. Dostávame sa k rozcestníku pri salaši. Odtiaľto vedie chodník na ďalšie vyhliadkové miesto. Smer k nemu je označený príslušnou značkou. Po pár desiatkach metrov sa môžeme pokochať pohľadom na časť trasy, ktorou sme šli pozdĺž skalných brál, ako aj na tú, ktorá nás ešte len čaká – dnom doliny do obce Zádiel. Úžasné pocity kazí len pohľad na neďalekú cementáreň v Turni nad Bodvou, ktorá je vybudovaná tak, aby sa nachádzala na pozadí, presne v strede medzi útesmi obklopujúcimi celú Zádielsku dolinu. Vraciame sa späť k rázcestníku a čaká nás už len klesanie priamo do doliny. Dostali sme sa k Blatnému potoku, ktorý vymodeloval túto tiesňavu. Jeho studená voda príde viac než vhod po takom slnečnom a horúcom dni. Skôr než sa vrátime do civilizácie, dobre padne osvieženie v neďalekom bufete. Ide o bývalú chatu, v ktorej dostanete citrokolu, pivo a teplé jedlá. Pri chate je zopár ohnísk, takže je možné opiecť si špekačky, či slaninku. Na našu otázku, či je možné postaviť si pri chate stan, chatár súhlasí a my tak môžeme pomaly rozložiť stan. Kým dolina je už dávno ponorená do tmy, vrcholky skalných brál sa kúpu v posledných lúčoch slnka.

Spánok nám rušia len motorkári, ktorí si sem asi prišli vyskúšať výkon svojich strojov. V chránenej prírodnej rezervácii! Ráno nám chatár potvrdil, že sú to „miestni“, ktorí sem zájdu. Ďalším negatívom je, ako tvrdí, že občas dolinou prechádzajú osobné automobily, ktoré si takto skracujú cestu do obce Bôrka, kam chodia na svoje chaty. Inak by museli spraviť asi 45 km dlhú obchádzku cez Sorošku. Dnom doliny totiž vedie asfaltová cesta, aj keď na mnohých miestach je povrch značne rozbitý. Ide o bývalú hradskú, po ktorej kedysi premávali vozidlá. Mnohé pätníky to len dosvedčujú.

Ráno vyrážame do Zádielu. Rozlúčka s chatárom, citrokola na cestu a ideme. Tento úsek je, v porovnaní so včerajším, veľmi pohodlný. Ideálny na vychádzky rodín s deťmi, ale tiež aj pre cyklistov, ktorých často aj stretávame. Navyše, až na niektoré úseky sa cesta ukrýva v tieni stromov, takže sme chránení pred páľavou. Preto je vhodné prejsť aj horný úsek po planine, aby tak bolo možné obdivovať množstvo rozmanitých skalných brál a útvarov. Len na jednom úseku možno pomedzi stromy zazrieť azda najznámejšiu skalnú vežu celej doliny, 105 m vysokú Cukrovú homoľu, určite známy pojem pre skalolezcov. Čoskoro stromy ustupujú, čo znamená, že sa blížime k dedine, z ktorej možno absolvovať celú túru aj v opačnom smere (Zádiel – Turňa nad Bodvou). Trasa sa dá prejsť pohodlný krokom za 5 hodín. Pokračujeme ďalej po červenej až na železničnú stanicu (skôr zástavku) Dvorníky-Zádiel, ktorá je zároveň východiskovým, resp. cieľovým bodom magistrály Slovenského krasu, prechádzajúcej Zádielskou dolinou, hrebeňom Horného vrchu Slovenského krasu, cez sedlo Soroška a Silickú planinu až k jaskyni Domica pri slovensko-maďarskej hranici.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Fotogaléria k článku

Najnovšie