Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Extra Flóra okolo nás - jeseň

Dni sa skracujú a noci začínajú byť citeľne chladnejšie. Tlaková výš už občas vyčaruje inverziu a do horských dolín sa už koncom augusta spolu s hmlistými ránami začína plížiť jeseň. V poslednom dieli seriálu o kvetene si priblížime druhy, na ktoré pri potulkách môžeme natrafiť v druhej polovici leta až do neskorej jesene.

Vzdialenosť
48.6 km
Prevýšenie
+1972 m stúpanie, -2007 m klesanie
Trasa

Vydávame sa na túru a cestou krížom cez pasienky zbadáme svetlozelené pichľavé "kríčky" kotúča poľného (Eryngium campestre) - napodiv, patrí do rovnakej čeľade s mrkvou a petržlenom. Na okrajoch remízok sa darí starčeku Jakubovmu (Senecio jacobaea), na lesných čistinách zriedkavejšie natrafíme na telekiu ozdobnú (Telekia speciosa). Na suchých lúkach si treba pri sadaní do trávy dávať pozor na pichľavé listy krasovlasu bezbyľového (Carlina acaulis), jeho dužinaté kvetné lôžko je jedlé a chuťou pripomína kaleráb. Farbou kvetov je inšpirovaný názov zlatobyle obyčajnej (Solidago virgaurea) - vo vyšších polohách rastie jej menej ozdobný poddruh. V nižších a stredných polohách, najmä pozdĺž vodných tokov sa agresívne šíri síce vzhľadovo pekná, ale domáce druhy vytláčajúci invázny druh zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea).

Stúpame tienistým údolím a popri potoku isto neprehliadneme vysoké byle mliečivca alpínskeho (Cicerbita alpina) ukončené hustými fialovými hlávkami kvetov, možno ho nájsť na vlhkých miestach až v pásme kosodreviny. Hromadne popri potoku kvitne aj starček vajcovitolistý (Senecio ovatus) a nenápadnejší pichliač zelinový (Cirsium oleraceum). Prameniská obľubuje ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara) s poliehavými byľami a drobnými fialovými "zvončekmi", na vlhkých miestach až do vysokých polôh môžeme nájsť bielokvet močiarny (Parnassia palustris) - a nemusia to byť vyslovene močiare, ako by napovedal názov.

Suchšie lúky sú už od polovice leta zakvitnuté žltými slniečkami kozobrady východnej (Tragopogon orientalis), pod lesom zas zazrieme zvláštne do guliek nahustené kvety čertkusa lúčneho (Succisa pratensis). V samotnom lese je hojný, avšak takmer "neviditeľný" plesnivček lesný (Omalotheca sylvatica). Vzácnejšie natrafíme na kruštík modrofialový (Epipactis purpurata), či inú z našich orchideí. Pri prechode rúbaniskom zaregistrujeme celé lány vysokých, čudne chlpatých bylí - je to odkvitnutá kyprina úzkolistá (Chamerion angustifolium) s pukajúcimi plodmi. Prichádzame na horské lúky, ktorým od neskorého leta vládne fotogenický "bodliak" - pichliač bielohlavý (Cirsium eriophorum). Ešte vyššie, už medzi skalami rastú trsy hlaváča lesklého (Scabiosa lucida) a husté vankúšiky tvorí dúška alpská (Thymus alpestris). Príbuzné druhy "materinej dúšky" môžeme nájsť na lúkach už od najnižších polôh.

Záver leta a jeseň sú dobou kvitnutia väčšiny druhov z čeľade horcovitých. Snáď najznámejší a isto najnápadnejší je horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea) rastúci od horských dolín po pásmo kosodreviny. Skalnatý biotop obľubuje západokarpatský endemit horček fatranský (Gentianella fatrae) aj bežný pahorec brvitý (Gentianopsis ciliata). Nenápadný, okraje lesov obývajúci je horček horký (Gentianella amarella). Vo vyšších polohách na okraji smrečín či kosodreviny rastie kropenáč trváci (Swertia perennis), ktorý napriek inému tvaru kvetov tiež patrí medzi horcovité.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Na suchých stráňach od stredných pohorí nájdeme žiarivo žlté kvety devätorníka peniažtekového (Helianthemum nummularium) a na tenkých stopkách sa vo vetre kymácajú fialové súkvetia cesnaku sivkastého (Allium senescens). Chodník nám na horských prameniskách a najmä na miestach bývalých salašov môže zahatať hustý porast štiavu alpínskeho (Acetosa arifolia). Ozdobou lúk sú veľké fialky žlté (Viola lutea) pripomínajúce pestované "macošky". Spomedzi kosodreviny sa predierajú vysoké, husto zakvitnuté byle jedovatej prilbice pestrej (Aconitum variegatum) a obďaleč zazrieme zelené rozkonárené súkvetia nemenej jedovatej kýchavice bielej (Veratrum album), ktorú poznať už podľa typického olistenia.

Skalnaté partie už od stredných výšok, najmä na vápenci, sú domovom "skalných ruží" - skalničníka guľkovitého (Jovibarba globifera). Na horských nivách a medzi kosodrevinou až do alpínskeho stupňa rastie bielo kvitnúci iskerník platanolistý (Ranunculus platanifolius). Charakteristické husté kríčky fialových kvetov vresu obyčajného (Calluna vulgaris) nájdeme až nad pásmom posodreviny a podobné stanovištia na alpínskych lúkach obýva nenápadný nízky - starček sivý kranský (Senecio incanus subsp. carniolicus).

Kráčame dolu lúkami a pod kríkmi sa z trávy tlačia skutoční zvestovatelia jesene - skupinky jesienky obyčajnej (Colchicum autumnale). Poslednou rastlinou nášho prehľadu však bude všeobecne známa sedmokráska obyčajná (Bellis perennis), ktorej drobné biele až ružovkasté kvety nájdeme na lúkach takmer kedykoľvek. Počas miernej zimy tak môže tvoriť akýsi "mostík" medzi jesennou a jarnou flórou.

Jarná časť seriálu- Flóra okolo nás - jar
Letná časť seriálu - Flóra okolo nás - leto

Fotogaléria k článku

Najnovšie