Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Piešťany – Marhát – Modrová

Už dlhšiu dobu som plánoval túru na Marhát, ktorý sa nachádza v Považskom Inovci, v časti Krahulčie vrchy. Zaujímal som sa o novú rozhľadňu na Marháte, ktorá bola vybudovaná v roku 2008, takisto aj na zaujímavé trasy a výhľady v tejto časti Považského Inovca. Ako východiskový bod boli Piešťany a cieľ Modrová – horáreň. Keďže z Piešťan je aj moja sestra a švagor, tak sa na túto trasu podujali spolu so mnou. Bol som si istý, že to bude zaujímavo strávená nedeľa v horách a na kopcoch Považského Inovca.

Vzdialenosť
25 km
Prevýšenie
+923 m stúpanie, -855 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 01.07.2009
Pohoria
Považský Inovec
Trasa
Voda
Piešťany - Kúpeľný ostrov, Moravany n. Váhom - pohostinstvo, bufet pred Striebornicou, Modrová - hotel Horec
Nocľah
nie
Doprava
Piešťany (vlak, bus)/Banka alebo Moravany nad Váhom (bus), Modrová - horáreň (bus)
SHOCart mapy
» č.225 Tribeč, Považský Inove… (1:100.000)

Trasa

Piešťany – Banka - Moravany nad Váhom – Striebornica – Krahulčie vrchy – Pod Gajdou – Sedlo Gajda – Marhát – sedlo Kostolný vrch – Gonove lazy – Modrová, horáreň

Začiatok túry v Piešťanoch

Je prvá júlová nedeľa a vyrážam autom do Piešťan, kde je východiskový bod mojej dnešnej túry do pohoria Považský Inovec, na vrch Marhát. Na tento vrch vedú aj turistické trasy z druhej strany pohoria, čiže od Topoľčian. Spolu so sestrou a so švagrom vchádzame do ulíc Piešťan, aby sme sa dostali cez známy Kolonádový most, ktorý vedie cez Váh a spája mesto s Kúpeľným ostrovom. Tento most patrí k neodmysliteľným symbolom Piešťan a podľa informácií by to mal byť najdlhší krytý most na Slovensku. Je 11.30 h, dosť neskoro na začiatok túry, ale máme na to celé poobedie. Za mostom, na Kúpeľnom ostrove sa začína turistická trasa označená zelenou farbou. Vedie cez Kúpeľný ostrov až do Moravian nad Váhom a ďalej až na Striebornicu. My prejdeme cez prvý most, ktorý je nad mŕtvym ramenom Váhu a namiesto po zelenej značke ideme po žltej značke, ktorá vedie popri ihrisku v dedine Banka. Dostávame sa na hlavnú cestu a po chodníku kráčame do Moravian nad Váhom, ktoré sú vzdialené len niekoľko stoviek metrov. Cesta po asfalte a betóne nie je veľmi príjemná a navyše slnko riadne pripeká a to nás dosť ubíja. Už sa tešíme na to, kedy konečne vkročíme do hôr za dedinou.

Z Moravian nad Váhom na Striebornicu

V Moravanoch nad Váhom sa znovu napojíme na zelenú značku a uličkami sa dostávame na okraj dediny, kde vedie úzka asfaltová cesta smerom k vodnej nádrži Striebornica. Spozorujeme tu aj dve kozy, ako sa pasú a užívajú si nedeľnú siestu. Slnko riadne pripeká a tak nám došla veľmi vhod reštaurácia pred vodnou nádržou pri ceste po ľavej strane. Občerstvíme sa kofolou, chvíľu posedíme a už kráčame ďalej. O pár minút sa nám naskytne krásny pohľad na vodnú nádrž Striebornica a okolité zelené vrchy Považského Inovca. Urobíme aj pár pekných záberov. V okolí je množstvo chatiek, ale dominuje tu hotel Striebornica na druhej strane priehrady. Na brehoch je aj množstvo rybárov. Niektorí sa snažia aj niečo chytiť, iní zase spia v tieni na lehátkach. V tomto horúcom nedeľnom poobedí sa im ani nemožno čo čudovať. Stretávame aj jednu zaujímavú obyvateľku alebo návštevníčku priehrady. Je to krásna biela labuť. Keď sa k nej priblížime, tak sa čudne začne tváriť, asi sa jej to nepáči. Hlavne švagor ju dosť vytáča, je od nej asi na krok a fotí si ju. Už len čakám, kedy mu ten vták skočí do úsmevu. Pokračujeme popri nádrži a za ňou odbočíme doprava z asfaltovej cesty. Stúpame do dosť strmého kopca po oboch stranách chodníka sú chatky. Konečne sme v tieni stromov, aj keď stúpanie je dosť namáhavé. V lese kráčame po lesnej ceste a po oboch stranách vidíme aj hríby. Na ich zber nie je veľa času, pokračujeme ďalej a naberáme výškové metre. Zelená značka pokračuje až na bod Striebornica, odkiaľ vedie už červená značka smerom na Marhát. Pred Striebornicou si ešte urobíme malú pauzu a občerstvíme sa tekutinami, vodou, prípadne čajom.

Smerom na Krahulčie vrchy

Pokračujeme ďalej a nastupujeme na červenú značku, ktorá nás bude viesť väčšou časťou našej túry. Sme asi 430 m n. m. a smerujeme na Krahučie vrchy vzdialené asi 1.45 h cesty. Kráčanie lesom je príjemné. Nestretávame žiadneho turistu. Všade naokolo rastú hríby. Pokračujeme ďalej lesom a po čase stúpame na menší kopec, na ktorom je čistinka. Je tu pekný výhľad na zrúcaninu hradu Tematín severným smerom a dokonca smerom na východ vidíme aj strechu novej rozhľadne na Marháte. Urobíme pár záberov a rozhodneme sa, že si niečo zajeme a naberieme nové sily na ďalšiu časť túry. Sestre sa to zdá ďaleko. Bodaj by nie, keď jej švagor pred túrou oznámil, že to bude taká túra na 3 hodiny. Inak neviem, či by sa na to odhodlala. Po prestávke pokračujeme ďalej a po asi 30 minútach sa dostávame na Krahulčie vrchy. Pred nimi sa nám ešte naskytne krásny výhľad na Považie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Sedlo Gajda a Trhovičná lúka

Z Krahulčích vrchov pokračujeme ďalej a asi po 15 minútach sme už v sedle Gajda. Kúsok od sedla sa nachádza Trhovičná lúka. Je tam aj tabuľa so zaujímavými informáciami o tomto mieste. Práve tadiaľto viedla v stredoveku frekventovaná cestná komunikácia spájajúca Nitru popri rotunde sv. Juraja pod Marhátom a Kostolec na Ducovom, ktorý bol prechodom cez Váh na Moravu. Táto oblasť bola husto osídlená už v dávnom novoveku. Zaujímavý je aj názov Trhovičná lúka. Názov lúky pochádza z obdobia, keď sa na tomto mieste stretávali obyvatelia okolitých osídlení Ponitria a Považia za účelom obchodu.
My už pokračujeme ďalej po červenej značke, naskytnú sa nám znovu krásne výhľady na Považie a okolité kopce. Vidíme aj rozhľadňu na Marháte. Smerom od západu však počujeme hrmenie a vidíme, že obloha je zatiahnutá. Žeby sme zažili aj dážď? To by bolo pekné spestrenie. Navyše ako tak kráčame, spozorujeme, že červená značka sa dlho neobjavuje. Preto sa vraciame po poľnej ceste späť a asi po 500 m vidíme, že červená značka smeruje do kopca po úzkom a nenápadnom chodníku. Mali sme predtým odbočiť doprava pri drevenej búde. Tým, že sme sa vracali, sme si nadišli asi 1 km, ale nikam sa neponáhľame.

Dážď pod Marhátom

Stúpame zeleným porastom, cez ktorý vedie úzky chodník. Marhát už nie je ďaleko. Horšie je však to, že začína pršať. Dávame si na seba nepremokavé pláštenky do dažďa a ja vyťahujem pončo. Pokračujeme ďalej. Spočiatku to nie je nič hrozné, stúpame vyššie aj napriek slabému dažďu, ale po asi 10 minútach sa spustí hustý dážď, ktorý nás prinúti zastaviť a prečkať pod korunami stromov. Čakanie si krátime tým, že švagor vyťahuje svoje vlastnoručne urobené šípkové víno, ktoré nesie v plastovej 0,5 l fľaši v batohu. Je vynikajúce a ani nám neprekáža, že prší. Dážď nakoniec ustal po asi 15 minútach a my sa rozhodujeme pokračovať v poslednom úseku v stúpaní na Marhát. Je asi 16.30 h a sme na vrchole vo výške 748 m n. m.

Marhát a nová rozhľadňa

Dominuje tu krásna, nová, drevená rozhľadňa. Pred ňou je veľký železný kríž. Sú tu aj dva prístrešky, kde sa schovali pred dažďom turisti a cykloturisti. Odkladáme si tu batohy, berieme fotoaparáty a už stúpame po drevených schodoch na najvyššie poschodie rozhľadne. Naskytá sa nám krásny výhľad na obe strany Považského Inovca, smerom na východ vidno Topľčany, ale aj blízke obce ako Lipovník, Vozokany, Bojná a ďalšie. Na západ zase Považie a vrchy BBielych Karpát. Sú tu dva smerovníky s názvami miest a vzdialenosťou od rozhľadne. Pohľad z tejto rozhľadne za dobrého počasia zasahuje až tri samosprávne kraje Nitriansky, Trnavský a Bratislavský. Možno vidieť Považský Inovec, Tribeč, Vtáčnik a Biele Karpaty. Od Galanty cez Nitru, Topoľčany, Partizánske, Bánovce nad Bebravou, Nováky. Potom aj od Tematína až po Devín. Keďže bolo po daždi, naskytol sa nám krásny pohľad na hory Považského Inovca a vodnú paru, ako z nich vystupuje. Podľa informácie na rozhľadni sa dozvedáme, že samotná rozhľadňa má 17 m a bola vybudovaná v roku 2008 obcami združenými v Mikroregióne pod Marhátom. Má vlastne 3 poschodia, je z dreva a je zastrešená. Na úrovni prvého poschodia sa nachádza vyrezávaný nápis "Bože ochraňuj turistov". Taký istý nápis je aj na železnom kríži vedľa novej rozhľadne. Je tu aj drevená tabuľa s nápisom "Vyrobili bratia Vančoví 2008". Je to naozaj veľmi pekná rozhľadňa a tie krásne výhľady z nej stoja za to.
My si sadáme pod prístrešok a občerstvujeme sa, pripíjame si aj šípkovým vínom, veď sme dosiahli najvyšší bod dnešnej túry. Po chvíli sa lúčime s ostatnými turistami, ktorých sme tu stretli a s ktorými sme sa dali do reč. Ďalej pokračujeme po červenej značke smerom k sedlu Marhát.

Zo sedla Marhát na sedlo Kostolný vrch a Gonove lazy

Tu sa nachádza tabuľa s informáciami o náučnom chodníku Považský Inovec oblasť Marhát. Zo sedla Marhát pokračuje naša trasa smerom na sedlo Kostolný vrch, ktorý by sme mali dosiahnuť tak za 1 hodinu. Po pol hodine je pred nami popri ceste niekoľko stavieb, ktoré patria Štátnym lesom, nachádzame sa pred Jeleními jamami. Je tu pekné prostredie, všade naokolo zelené lúky, lesy a kopce Považského Inovca široko ďaleko. Pokračujeme ďalej a asi po ďalšej pol hodine sme už v sedle Kostolný vrch. Tu sa na červenú značku, ktorá pokračuje ďalej až na Bezovec napája modrá značka smerujúca až do obce Hubina. Po dlhej dobe sa teda odkláňame od červenej značky a pokračuje po modrej značke smerom na Gonove lazy, ktoré sú vzdialené asi len pol hodinu chôdze. Popri ceste nachádzame aj lesné jahody a maliny, tak neodoláme a ochutnávame. Dostávame sa k značke Gonove lazy. Sú tu krásne výhľady na okolité vrchy, lesy a lúky. Spoznávame aj zrúcaninu hradu Tematín. Urobíme ešte pár fotiek a čaká nás zostup do cieľa našej dnešnej túry Modrová – horáreň.

Ukončenie túry – Modrová horáreň

Posledný úsek vedie po zelenej značke. Ideme po lesnej ceste. Zelená značka sa nám stratí, tak sa vraciame. Nakoniec po neúspešnom hľadaní značky pokračujeme lesnou cestou poza hotel Horec a chatky, ktoré sa nachádzajú po ľavej strane za lesom. O chvíľu sa už napájame na zelenú značku, ktorá vedie po asfaltovej ceste až na križovatku, kde je aj zastávka autobusu Modrová – horáreň. Tá sa nachádza na začiatku Priečnej doliny, cez ktorú vedie cesta z Modrovej do Starej a Novej Lehoty a na Bezovec. Kúsok od cieľa našej túry asi 400m smerom k obci Modrová je veľmi zaujímavá farma s názvom Nový Zéland, kde chovajú na okolitých lúkach klokanov, highlandské kravy, lamy, bizóny a iné zvieratá. V súčastnosti je tu dokonca možnosť stretnúť sa s pôvodnými obyvataľmi Nového Zélandu s maurami, ktorí tu mávajú dokonca aj vystúpenia. Nakoľko nemáme toľko času, návštevu farmy odkladáme na iný termín. Na zastávku sme prišli práve včas, za 5 minút nám ide autobus do Piešťan. Ten prichádza presne. Nasadáme do autobusu a z okna ešte urobíme pár záberov na farmu Nový Zéland. Sme aj trochu unavení a tešíme sa domov.

Zhrnutie

Strávili sme sme peknú nedeľu v južnej časti Považského Inovca. Trasa bola veľmi zaujímavá, spestrená dažďom. Mali sme možnosť vidieť krásne výhľady či už z novej rozhľadne na Marháte, alebo aj počas celej trasy na niektorých úsekoch. Celková dĺžka trasy z Piešťan na Modrovú – horáreň je 25 km. Nakoľko sme veľa fotili, mali sme prestávky a zdržal nás aj dážď, trasa nám trvala asi 7.20 h.

Fotogaléria k článku

Najnovšie