Extra

Malokarpatské vrchy

02.09.09 Od detských čias sme s rodičmi chodievali na dovolenky do Tatier. To ma ovplyvnilo natoľko, že som začal podceňovať nižšie horské polohy. Blízke Malé Karpaty som považoval za vhodné len pre popoludňajší výlet. Všetko asi potrebuje svoj čas. Dnes ich navštevujem pravidelne a ony sa mi odmieňajú horskou atmosférou, ktorú by som tak nízko nečakal.

Úvod

V článku predstavujem osem vrchov, ktoré ma svojimi prírodnými krásami zaujali natoľko, že ich navštevujem opakovane - sú pomerne ľahko dostupné z môjho bydliska. Výber nie je reprezentatívny, v pohorí sa nájde množstvo ďalších pekných vrchov a najmä zrúcaním hradov. „Moje“ vrchy sú usporiadané od juhu po sever a fotky pochádzajú z rokov 2006 až 2009 z rôznych ročných období.

Braunsberg (346 m)

Možno to bude pre niekoho novinka, ale západný koniec Karpát leží v alpskej republike. Pre geológov to nie je nič divné, veď Karpaty sú súčasťou alpsko-himalájskej sústavy a na Alpy vlastne nadväzujú. Vyhliadkový vrch Braunsberg sa vypína nad malebným mestečkom Hainburg a je jediným z popisovaných vrchov, na ktorý sa možno dostať autom. A samozrejme aj bicyklom, čo je aj prípad mojich návštev. Plošinovitý lúčny vrchol poskytuje zo svojich okrajov výhľady nielen na mestečko, ale aj Moravské pole (Marchfeld), Devínsku bránu (prielom Dunaja), Devínske Karpaty, Bratislavu a Hainburské vrchy. Zo zaujímavostí možno uviesť repliku keltského opevnenia na vápencovom útese nad mestom, ako aj pamätník na pamiatku vyhnania karpatských Nemcov pri pohľade smerom na Bratislavu – na žulovej doske je mapa slovenských miest s názvami v nemčine.
Ešte jedna zaujímavosť – jedna z TV reklám mobilného operátora so známou partnerskou dvojicou sa odohráva práve na tomto vrchu. Slovenský turistický smerovník a mapa v zábere sú len rekvizitou.

Ochrana územia: Prírodná chránená oblasť (Naturschutzgebiet)

Najbližší prístup: Hainburg an der Donau, linka MHD Bratislava č. 901, zastávka „Pressburger Hauptstrasse“, ďalej do kopca po Krüklstrasse, Braunsbergstrasse, možnosť zabočiť vpravo na modrú značku, cca 40 minút. Možnosť výjazdu autom.

Mapa

Sandberg (220 m)

Aj keď názov je nemecký, sme už na slovenskom území. Pieskový vrch leží tesne nad Devínskou Novou Vsou, miestnou časťou Bratislavy. Aj keď nejde o vrch v pravom zmysle slova, jeho pieskovcové útesy sú slovenským unikátom. Z plošín pod vrcholom alebo z vrcholu je možno obdivovať nielen Devín, rieku Moravu, Moravské pole, Záhorskú nížinu – ale vďaka excentricite vrchu aj vzdialenejšie Malé Karpaty s hradom Pajštún a s Vysokou v pozadí. Vrch je nielen významnou paleontologickou, ale aj botanickou lokalitou – na jar tu kvitne početná vzácna kvetena a pieskové pláne a pieskovcové skaly hýria žlto-fialovými farbami. Zo Sandbergu odporúčam jednoduchú túru na Devín, cez Waitov lom a svahy Devínskej Kobyly. Je zaujímavé sledovať, ako pieskovec postupne strieda vápenec a mení sa aj rastlinstvo. Malé Karpaty v okolí sútoku Moravy a Dunaja pripomínajú Stredomorie. Sandberg je veľmi vďačný na pozorovanie západu slnka, ktoré tu v zimnom období sadá za Alpy južne od Viedne.

Ochrana územia: Národná prírodná rezervácia

Najbližší prístup: Devínska Nová Ves, zastávka MHD Bratislava „Hradištná“, kúsok rovno a doľava po modrej značke.

Mapa

Veľká Homola (709 m)

Vrch sa nachádza v bočnom hrebeni, ktorý sa tiahne ponad Modru smerom k Pezinku. Vrch je dominantný najmä pri pohľade z vlaku od Šenkvíc, ktoré sú najbližšou železničnou stanicou od Modry. Na vrchole sa nachádza 20 metrová drevená rozhľadňa vybudovaná v roku 2001, ktorá je pýchou Malých Karpát. Z nej je kruhový výhľad na Malé Karpaty vrátane Podunajskej nížiny. Kvôli dobrej dostupnosti a nenáročnému výstupu (strmší výstup je len v závere) je vrchol často navštevovaný a v prípade pekného počasia býva na plošine rozhľadne tlačenica.
Kúsok pod rozhľadňou ďalej po červenej smerom na Pezinok sa nachádzajú Traja jazdci, výrazné vápencové skaly uprostred lesa, ktoré sú cvičným horolezeckým terénom.

Ochrana územia: Chránená krajinná oblasť

Najkratší prístup: rekreačné stredisko Piesok, zastávka SAD „Modra, Piesok, Zochova chata“, po červenej značke, 1:00 hod.

Mapa

Skalnatá (704 m)

Vrch ležiaci v hlavnom hrebeni je charakteristický svojim odlesneným severovýchodným svahom, čím pripomína vzdialené fatranské vrchy. Aj strmosť výšľapu od lúky Čermák je značná. Na vrchole kraľujú dva pokrivené javory a hrebeňová hrana porastená smrekovcami. Výhľad je viac ako polkruhový, od Čertovho kopca cez Vysokú, vzdialenú Vápennú, Geldek až po Veľkú Homolu.

Ochrana územia: Chránená krajinná oblasť

Najkratší prístup: rekreačné stredisko Piesok, zastávka SAD „Modra, Piesok, Zochova chata“, po žltej značke na lúku Čermák a po červenej na vrchol, 1:20 hod.

Mapa

Vysoká (754 m)

Mierne vyosená z hlavného hrebeňa, vďačí za svoj názov štíhlej siluete pri pozorovaní z juhozápadu až západu (zo Záhorskej nížiny). Svojich najbližších susedov prerastá o 200 m, čo nie je opticky zanedbateľné pri celkovom prevýšení okolo 550 m nad Záhorskú nížinu. Podobnú siluetu má aj pri pohľade z Vápennej. Pri pohľade z juhovýchodu (napr. z okna vlaku medzi Šenkvicami a Báhoňom) alebo severozápadu (napr.z diaľnice okolo Malaciek) možno vidieť len mohutný mierne dvojhrbý hrebeň.
Tento vrch je môj najobľúbenejší. Aj keď neposkytuje kruhový výhľad, vďaka prevýšeniu nad susedné vrchy a okolitú nížinu poskytuje mnohé krásne, divoké pohľady, najmä zo severovýchodnej hrany, kam vedie neznačený chodník. V závislosti od hustoty vzduchu možno z vrchu vidieť samotný malokarpatský hrebeň od TV veže na Kamzíku až po Záruby i naprieč pohorím (zaujímavý je pohľad na hrad Červený kameň). Zažil som však už aj pohľady na rakúsky Schneeberg, Pavlovské vrchy na Morave, Považský Inovec či Tribeč.
Po výšľape na juhozápadnú hranu vás privíta lúka s typickými polámanými stromami a strmý nástup cez vápencové skaliská pomedzi pokrútené stromy a ostré trávy. Na vrchole je drevený kríž, stožiar bývalého svetelného majáku (v Kuchyni je vojenské letisko, ktoré za socializmu prevádzkovalo početné nočné lety) a symbolický cintorín vo vrcholových bralách – ktorý som osobne neobjavil.
Vysoká má z malokarpatských vrchov „najvysokohorskejší“ charakter. Za vlhkého počasia, námrazy a silného vetra je pohyb po hrebeni dosť obtiažny. Nedávno sme boli vzdialenými svedkami záchrany skialpinistu (21.2.2009), ktorý sa zrútil z preveja - jeho záchrana vyžadovala prílet vrtuľníka.

Ochrana územia: Prírodná rezervácia

Najkratší prístup: obec Kuchyňa, zastávka SAD „Kuchyňa,, Jednota“ (po modrej značke cca 2:15 hod.) alebo zo zastávky SAD „Kuchyňa,, Vývrat rázc.“ a po asfaltke (na Vývrate napojenie na modrú, približne rovnaký výstupový čas). Na Vývrate možno zaparkovať aj auto, čím sa ušetrí približne 30 minút.

Mapa

Vápenná /Roštún/ (752 m)

Zo záhorskej strany nevýrazný tiahly vrch v hlavnom hrebeni cerí dovnútra pohoria svoje vápencové zuby. Červená magistrála vedie z Mesačnej lúky po ostrom skalnatom hrebeni až na vrchol, kde stojí zvláštna malá rozhľadňa. Nadšenci vybudovali okolo betónového piliera oceľový prstenec s rebríkom s bezpečnostným košom. Malá plošina umožní vidieť ponad stromy smerom na Záruby. Pohľad smerom na východ (dominuje Geldek) až juhozápad (dominuje Vysoká) je rovnako dobrý aj spod rozhľadne. Záhorská nížina je vidieť len cez koruny stromov bez listov.
Smerom na Sološnicu sa traverzuje severozápadný zalesnený svah, na rázcestí pod Malou Vápennou odporúčam krátku zachádzku po červenej – zo skaliek v sedielku je výborný výhľad na Malý Roštún, „malokarpatský Rozsutec“.

Ochrana územia: Národná prírodná rezervácia

Najkratší výstup: obec Sološnica, zastávka SAD „Sološnica“, po zelenej značke na rázcestie pod Malou Vápennou, ďalej doľava po červenej značke alebo obec Plavecké Podhradie, zastávka SAD „Plavecké Podhradie,, pošta“, po žltej značke, obe trasy 1:40 hod.

Mapa

Klokoč (661 m)

Priateľka mi po jeho prvej návšteve povedala, že to je čudný vrch. Skutočne, zdeformovanejšie stromy som nikde nevidel. K tomu temeno vrchu s vyvretou čiernou sopečnou horninou (melafyr), zvláštny porast divozela úhľadného. Na vrchole čudesný kríž, do ktorého sa zatĺkajú klince.
Výhľady smerujú do centra pohoria, ako aj na Vápennú a Vysokú v pozadí. Klokočské lúky so solitérnymi stromami v hlavnom hrebeni smerom na Vápennú sú najkrajšie v celých Malých Karpatoch. Nie nadarmo patrí okruh z Plaveckého Podhradia cez Klokoč a Vápennú k najobľúbenejším túram v celom pohorí.

Ochrana územia: Prírodná rezervácia

Najbližší prístup: obec Plavecké Podhradie, zastávka SAD „Plavecké Podhradie,, pošta“, po modrej značke na Amonovu lúku, ďalej po červenej, 1:45 minút.

Mapa

Záruby (767 m)

Najvyšší vrch Malých Karpát môže byť pri najkratšom výstupe a zostupe zo Smoleníc trochu sklamaním. Samotný vrchol s dvojkrížom poskytuje len obmedzené pohľady ponad stromy (najlepšie výhľady sú po opadaní listov). Z malej skalky smerom na sever možno vidieť Rozbehy s veterným parkom. Treba však pokračovať smerom na západ k hradu Ostrý Kameň, kde je ostrý vápencový hrebeň bez porastu. Aj tu však narazíme na zvláštnosť – hlavný a najvyšší hrebeň Malých Karpát má dvojníka v podobe Čela a Veterlína, ktoré sú takmer rovnako vysoké – takže po klesnutí z vrcholu zakrývajú výhľad do diaľky. Konjunkcia týchto troch vrchov však pri pohľade z juhozápadu, napr. Vápennej či Vysokej, vytvára zaujímavý dojem trojvršia.
Pokračujúc po hrebeni opačným smerom dorazíte na Havraniu skalu, vyhliadkovú skalu s výborným polkruhovým rozhľadom na Smolenice, Podunajskú nížinu a priľahlé vrchy okrajovej časti Malých Karpát. Havrania skala je cvičným horolezeckým terénom.
Najkratšia prístupová trasa vedie pozoruhodnou krajinou, krasovou dolinkou Hlboča (národná prírodná rezervácia) s občasným vodopádom (jediným v Malých Karpatoch) a suchou skalnatou roklinou Čertov zľab (prírodná pamiatka).

Ochrana územia: Národná prírodná rezervácia

Najkratší prístup: obec Smolenice, zastávka SAD „Smolenice,,ObÚ“, po modrej značke na rázcestie Nad Vlčiarňou a ďalej po zelenej. Po hrebení po červenej. 2:00 hod.

Mapa

Záver

Malé Karpaty nie sú Tatry. Nelákajú z diaľky, nevyzývajú po pokorení. Spoločné majú len žulové jadro, ktorému vrásnenie nedovolilo vydvihnúť sa do vyššej nadmorskej výšky. Rozmanitosťou však patria medzi najkrajšie slovenské pohoria. Návšteva uvedených vrchov v rôznych ročných obdobiach určite uspokojí každého turistu, ktorý hľadá v horách predovšetkým prírodné krásy. Svojim terénom a dostupnosťou sú tiež ideálnym pohorím pre menej výkonných turistov – začiatočníkov, deti a seniorov – aj bez lanoviek a horských chát.

Zdieľaj:  
Reakcie
Malokarpatské vrchy 27/10/09 13:19 18 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Hriňová – Sihlianska planina – Dobroč Sihlianska planina zaberá väčšinu západnej časti Veporských vrchov. Stá milióny rokov vyhladili mohutné žulové pohorie, ktoré neskôr dostalo vyšších susedov. Na severe sa najskôr zdvihli Tatry a na západe sa len „nedávno“ predral kráter Poľany. Nadmorská výška planiny dosahuje 800 až 1000 m, čo pri minimálnych prevýšeniach umožňuje putovať kilometre aj menej zdatným turistom, s neustálymi výhľadmi v srdci Slovenska. 05/06/16 Peter Straka Veporské vrchy
Túra Strelníky – Ľubietovský Vepor – Ľubietová Keď odbočíte z Pohronia v Lučatíne smerom na juh, cesta úzkou Ľubietovskou dolinou vás privedie do rovnomennej obce a neskôr sa vyškriabe na plošinu s obcou Strelníky do nadmorskej výšky 650 m. Juh a východ krajiny obkolesujú severné výbežky Poľany. Bočné hrebene, vedúce od kaldery vyhasnutého vulkánu, končia nad obcou. Najvýraznejší sa však ťahá severnejšie, v ústrety Veporským vrchom. Podobne ako Klenovský Vepor, ktorý dal susedným vrchom meno, aj dominanta severnej časti Poľany nesie archaický názov prasaťa – Ľubietovský Vepor. 30/11/15 Peter Straka Poľana
Túra Prosiecka a Kvačianska dolina Prechod dvomi susednými dolinami Chočských vrchov medzi Liptovom a Oravou patrí k slovenskej turistickej klasike. Trasa vedie rozmanitou slovenskou prírodou s pestrou geologickou minulosťou. Náučný chodník so sedemnástimi panelmi, historické mlyny na Oblazoch, vyhliadka Malý Roháč a široké výhľady do okolitej krajiny ešte umocňujú turistický zážitok. 07/09/15 Peter Straka Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Kniha Z Devína na Duklu Cesta hrdinov SNP. Legendárna turistická magistrála, ktorej značka sa tiahne ako nekonečná červená stuha naprieč Slovenskom, naberá na popularite. Knižná novinka z vydavateľstva DAJAMA od autorskej dvojice Milan Lackovič a Juraj Tevec podrobne mapuje jej trasu. Stane sa útla knižka neodmysliteľným bedekrom turistov, putujúcich po našej najdlhšej turistickej trase? dnes Michal Sim Mapy a knihy
Recenzia Devold Breeze – merino tričko pre cestovateľov Pred pár týždňami u mňa zavítal poštár a doniesol mi na testovanie dve vlnené tričká značky Devold. Ide o novinky z kolekcii 2016. Druhým tričkom v poradí je model Breeze, ktorý je vhodný najmä na cestovanie a voľnočasové aktivity. V nasledujúcich riadkoch vám preto najprv predstavím výrobok a neskôr sa podelím aj o skúsenosti z používania. Recenziu staršieho modelu trička Breeze si môžete prečítať v článku od Paľa Gomboša. včera Pavol Hreha Oblečenie
Túra Dívčí hrad a kopec Děvín – okruh z Pavlova Pavlovské vrchy (CHKO Pálava) sa nachádzajú na juhu Moravy, nad mestečkom Pavlov. V ich blízkosti sa nachádza Mikulov, ktorý patrí pod kultúrne dedičstvo UNESCO. Pod nimi sa rozprestiera vodná nádrž Nové Mlýny. Vrchy sú tvorené vápencom a veľmi pekne zalesnené. V minulosti sme tu boli na krátky víkend, ale vzhľadom na horúčavy sme turistiku vynechali. Teraz je zelená jar, všetko kvitne a sme tu opäť, rozhodnutí objaviť krásy súčasného kraja. Sme aj s krpcom, ktorý k nám medzičasom pribudol. 23/08/16 Danka Laciková Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Malokarpatské vrchy 27/10/09 13:19 18 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1906 ľudí
1.45 (1.04)