Po stopách Špaňodolinského vodovodu

Trasa

Donovaly (bus) - Baník (Vrchlúka) - Polianka - Pri javore - Krčahy-Kováčka - Pod Jelenskou skalou - Jelenská skala - Pod Jelenskou skalou - Žiare - sedlo Horný Šturec - sedlo Dolný Šturec - lúčky pod Jelenskou skalou - bunker Mor ho! - Horná Rychtárová (Richtárová) - Staré Hory (bus) - Špania Dolina (bus)

Tmavé mraky

Približovadlo, ktoré nás doviezlo z Prešporka (Bratislava) na stredné Slovensko, nechávame v Banskej Bystrici a na zostávajúce kilometre využívame diaľkový autobus. Počas jazdy sústredene sledujeme okolitú krajinu, pretože sv. Peter nemá dnes asi dobrú náladu. Tmavé mraky sa preháňajú nad Veľkou Fatrou, Starohorskými vrchmi a pravdepodobne aj Nízkymi Tatrami. Kde je to májové slnko! Kým sme v autobuse, tak nám to nevadí, ale potom...

Po trojznačke

Po vystúpení z autobusu na zastávke Donovaly nasleduje pretiahnutie stuhnutých svalov, obligátne štartovné foto a potom už stúpame asfaltkou po „trojznačke“ smer vrch Baník. Za tie dva roky, čo som na Donovaloch nebol, pribudlo v okolí štartu pretekov psích záprahov niekoľko budov. Uvedomujem si to najmä pri spätnom pohľade z Baníka. Som z toho znechutený a aj naštvaný, rovnako, ako aj moji dvaja spoluchodci. Peniaze však vládnu svetom.

Špaňodolinský vodovod

Z Baníka pokračujeme na Polianku. Feri totiž chcel aj Milke ukázať permoníka Baltazára, strážiaceho vstup do jednej zo siedmych donovalských osád. Spomenuli sme si pri tom na posledné „fľaky“ snehu a lúky posiate šafranom spred pár týždňov. Teraz po nich niet „ani vidu ani slychu“. Za osadou pokračujeme neznačenou lesnou cestou, ktorú Feri pozná z roku 2008, keď sa zúčastnil pochodu po miestach, kadiaľ viedol banský vodovod do Španej Doliny. Tá sa pri smerovníku Pri javore napája na značenú cestu, zelenú - smer Šachtičky alebo žltú - smer Baláže. Tu sa už objavujú výhľady na obe strany. Ale aké! Samé ponuré mračná plné vody, pripravené len ju spustiť z oblohy. Májové zasnežené končiare Nízkych Tatier a Veľkej Fatry zaliate slnkom, to je len spomienka zachytená fotoaparátom.

V daždi na Kráme

V chôdzi pokračujeme zelenou značkou po horských lúkach a okrem výhľadov sledujeme aj temnejúcu oblohu. Bude, či nebude znova pršať? S nepríjemným pocitom prichádzame Na krám. V máji bol interiér tejto útulne odpudzujúci. Rozbitý sporák, ohnisko v prostriedku miestnosti, rozhádzané drevo, kilá odpadkov a aj niečo navrch. Teraz radikálna zmena. Upratané, nanovo postavené múriky sporáka, aj s platňou na varenie, ba aj drevo je prichystané. Klobúk dolu pred tými neznámymi dobrodincami, ktorí dali všetko do poriadku. V takom prostredí sme boli ochotní aj dopĺňať kalórie, pretože vonku sa medzitým rozpršalo a prehnala sa aj kratšia búrka.

Od Baltazára k Matiašovi

Ďalšiu zastávku máme pri druhom permoníkovi - Matiašovi, ktorý je zase strážcom niekoľkometrovej ukážky banského vodovodu a infotabule, oboznamujúcej záujemcov s týmto unikátnym dielom našich predkov. Pri smerovníku Pod Jelenskou skalou riešime dilemu, či na ňu vystúpiť alebo nie. Neznačkovaný chodník až na vrchol láka. Nie sme prví, ani poslední – ide sa hore. Výhľady nás však nepotešili. Všade prevaľujúce sa tmavé mračná a nad Krížnou poriadny lejak.

Srna a macko

Po zostupe pokračujeme ďalej k vrchu Žiare. Máme pri tom pekný zážitok, v podobe srny. Z druhého zážitku o niekoľko stoviek metrov už tak nadšení nie sme. Stopy v blate naznačujú, že pred nami šiel po ceste macko, možno iba niekoľko minút, možno pár hodín. Vďaka tomu sa náš pochod zrýchlil a hneď sme v sedle Dolný Šturec.

Kufrovanie a Mor ho!

Pod vplyvom medvedích stôp a nepriaznivého počasia Milka stratila záujem o bunker Mor ho! a zaujímavé výhľady na Majerovu a Jelenskú skalu. Členitý terén na traverze k bunkru a pri zostupe do Rychtárovej (Richtárová) plusové body tiež nepridal. A to už nespomínam naše májové „kufrovanie“, od nesprávne umiestnenej značky na lesnej ceste pred Hornou Rychtárovou až nad samotné Staré Hory. Vďaka nemu sme ale získali zábery dediny z vtáčej perspektívy. Milkine poznámky o „utáraných“ chlapoch (na margo nášho „kufrovania“) sme s Ferim prešli bez poznámok.

Trasa

Milka, aj keď to priamo nepovedala, bola radšej, keď sme to v sedle Dolný Šturec otočili na červenú - smer Špania Dolina. Pri zostupe nás už ani neviem po koľký raz postrašili dažďové kvapky, našťastie aj teraz bez väčšieho prídelu vody. V dedine máme ešte hodinu času do odchodu autobusu do Banskej Bystrice. Využívame ju na teplú kávu, pokrstenú niečím tvrdším a prehliadku klopačky, zaujímavého krytého schodiska do kostola, aj samotného svätostánku a architektúry starých baníckych domov s panorámou haldy hlušiny z ťažby medi nad dedinou. Tak skončil náš pohodový, ale upršaný výlet do tejto časti Starohorských vrchov.