3. deň

Túlanie okolím Vyhní cez Hájsku skalu

Ráno nás zobudil klopkajúci dážď na strešné okná. Žeby deň bez túry? Napokon to nebolo tak tragické. Po dvanástej dopršalo a my sme sa rozhodli nájsť lyžiarsky vlek, ktorý podľa turistickej mapy mal byť v kopci naľavo od modrej značky – Chodník Andreja Kmeťa. Mal byť pod Hajskou skalou a dokonca k nemu od hotela Sitno je nakreslená cesta. Vykročili sme od chaty po modrej a odbočili sme po prvej lesnej ceste idúcej vľavo. Prešli sme popri samote, za ktorou je asi vrt, lebo z modrého krytu zaisteného zámkom, vyteká cez dierky značne železitá voda. Stúpali sme pomaly hore popri potôčiku a 30 minút po odchode z chaty sme zastali na lúke obklopenej lesom, nad ktorou sa vypína Hajská skala. Je tu malé políčko so zemiakmi, no hlavne pekná, voľne prístupná drevenička. N 48° 29.901´´ E 18° 47.226´´. Strecha je plechová, pod ňou je podkrovie prístupné cez dvierka, ku ktorým sa dostanete aj bez rebríka. Dverami na petlicu sa vchádza do jedinej miestnosti s pravdepodobne ohniskom v podlahe zapustenej betónovej rúre. Steny sú obložené lisovanou slamou používanou voľakedy na tepelnú izoláciu. Okno je funkčné. Inak sa v miestnosti nič nenachádza, no čo si však viacej môže želať turista, hľadajúci strechu nad hlavou na noc? V pohode sa v miestnosti a v podkroví vyspí minimálne 10 ľudí. WC tu nie je, voda je v neďalekom potoku a drevo v blízkej hore. Podľa ešte neodpadnutých písmen sme ju nazvali INA.

Od chatky sme prešli lúkou vpravo hore a pokračovali lesnou cestou. Keď po asi 500 m skončila, prešli sme kúsok hustejšou horou na vrstevnicovú zvážnicu, po ktorej sme sa dostali na lesnú spevnenú cestu. Podľa mapy nás mala doviesť k chate Podjedlina. Dlho stúpala serpentínami hore povedľa potoka, až sa napokon vybrala vľavo okolo vrchu Čubernovo. Našli sme tu ohradu okolo troch stromov a krmelec. Napokon sme vyšli na lúku, cez ktorú prechádzala zelené značka.. Nachádza sa tu stôl s lavičkami a ohnisko. Hoci som obehal celé okolie, žiadnu chatu sme nenašli. Nuž sme sa po zelenej vybrali do Vyhní. Na druhý deň sme sa vracali z túry od Červenej studne a keď sme vychádzali zo záhradkarskej osady oproti nefunkčnej sladovni, dali sme sa do reči s miestnym rodákom a bývalým učiteľom. Ten nám povedal, že chata Podjedlina vyhorela pred pár rokmi na Silvestra pri bujarej zábave mládeže. Lyžiarsky vlek voľakedy dávno tiež bol vo Vyhniach, no v súčasnosti žiaden nie je a za hotelom Sitno sa nachádza miestny biatlonový areál so strelnicou. Tak sme sa tam šli pozrieť a je tam ešte psí útulok, alebo nejaká chovná stanica vlčiakov, lebo nás privítal šialený psí brechot.

4. deň

Vyhne – Jelenia skala – Rumpovská – Kešnerovská – neznačene dolinou – Vyhne

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nadišiel predposledný deň nášho pobytu vo Vyhniach a tak sme sa rozhodli pozrieť sa na ne od kríža na Jelenej skale. Hneď na začiatku musím povedať, že ho každému vrelo odporúčam. Tak úžasný výhľad na obrovský kus Slovenska, od Tribča po Nízke Tatry a to má Jelenia skala len okolo 720 m, som už dlho nevidel.

Už pomaly tradične sme vykročili až po obede. Kráčali sme Vyhňami smerom na Banskú Štiavnicu a za Božími mukami na skale nad cestou, skoro na konci Vyhní, sme prekročili Vyhniansky potok a úzkou dolinkou začali stúpať hore. Obišli sme mierne sa rozpadajúci kamenný dom a vošli po machom zarastených skalách do veľmi vlhkého lesa. Očividne umelá plošinka na pravej strane rozbúchala moje pátračské srdiečko a naozaj, našiel som svoju prvú tunajšiu šachtu. Hoci som si nezobral čelovku, ťahalo ma to dnu, k neľúbosti mojej ženy. Nuž som vošiel dnu len takých päť metrov a za pomoci blesku si vyfotil vnútro. N 48° 29.901´´ E 18° 47.226´´. Šachta je suchá a vcelku má rovné dno. Kto netrpí klaustrofóbiou, určite tu nájde prístrešie. Určite dnu nezateká ani pri lejaku. Neďaleko sa nachádza studnička a dreva v okolitom lese je tiež dosť.

Nad studničkou sme sa napojili na lesnú cestu, ktorá nás doviedla na lúku s posedom. Od nej sme šli vľavo a po kúsku strmo vpravo do svahu a potom po hrebeni vpravo. Začali sme klesať skalnatým, zarasteným hrebeňom, až sme došli ku krížu. Je od neho pekný výhľad na Vyhne a ich okolie, no priam neskutočný na pohoria na obzore – Tribeč, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Nízke Tatry. Ďalekohľadom som dokonca videl stavbu na veľkofatranskej Krížnej. Klobúk dolu pred tým, kto vybral toto miesto. Nie som nadšený z množiacich sa dvojkrížov na pomaly každom slovenskom vrchu, no tento tu má svoje oprávnené miesto. Mons. Galis, banskobystrický pomocný biskup, ho požehnal 12. mája 2007. Jeho stavbu financovali a pri výstavbe priložili pracovitú ruku všetky vrstvy obyvateľov Vyhní.

Zapísali sme sa do výstupovej knižky, najedli sa na lavičkách a kochali sa úžasným výhľadom. Keď už toho bolo dosť a začal aj fúkať vietor, vrátili sme sa späť na cestu pod svahom, hoci mňa lákal chodníček v sedielku pod vrchom Končiar. Žltá nás doviedla na hrebeň k modrej. Je tu tak hrdzavý a rozstrieľaný smerovník, že nebyť kompasu, asi sa vyberieme do Banskej Štiavnice. Neďaleko od smerovníka je pamätník na trojmesačný boj partizánskej skupiny VI. oddielu kpt. Zemana s nemeckými fašistami a ôsmym padlým v tomto boji. Z vypálenej osady zostali, alebo nanovo postavili dva domy. Jeden sa rozpadá a druhý je omrežovaný a teda asi ho niekto využíva. Len tam asi vôbec nechodí, lebo okolo domov je metrová pŕhľava. Samozrejme, že som sa cez ňu predral a preskúmal som domy. Je tu kopec miesta pre nocľah hľadajúceho turistu. Hoci strechy sú polorozpadnuté, do miestností ešte cez povalu neprší. V jednej je rozbitá pec. Spať sa dá v nej, alebo na krytom gánku, či voľne prístupnej pivnici. Neďaleko pri ceste smerom na Vyhne je studnička. Vyspí sa tu podľa mňa kľudne aj 20 ľudí. N 48° 28.846´´ E 18° 49.898 ´´. Keď som si všetko prezrel a nafotil, vybrali sme sa po modrej do Vyhní.

Prešli sme za chvíľu okolo vynoveného domu, či chaty, bola však obohnaná slušným plotom. Došli sme k Božím mukám v sedle Kešnerovská. Nechcelo sa mi opäť ísť po zelenej a tak som ukecal manželku a šli sme po lesnej ceste. Táto pre zmenu vôbec nie je na www.turistickamapa.sk. Spravili sme dobre. Cesta vedie okolo štyroch šácht, z nich jedna je zaplavená. Všade som len nakukol, ale určite aspoň v tej najbližšie k Vyhniam je možný úkryt. Je dlhá asi 5 metrov a tak som si trúfol ísť dnu aj bez lampy. Sranda, že pri prvej šachte je na skale nová zelená značka, avšak jediná na celej asi 4 km dlhej ceste. Cesta ústi do chatovej osady nad Vyhňami pod Spáleným vrchom. Tu začína normálna asfaltka, ktorá pomedzi rodinné domy prichádza k hlavnej ceste Vyhne - Banská Štiavnica. Po nej sme sa už v pohode dostali cez mestečko a popri Vodnom raji k nám na chatu. Skončil sa týždeň spoznávania mne neznámej časti Štiavnického pohoria a do podnikovej chatičky sa určite ešte niekedy vrátime. Verím, že spomínané možnosti prenocovania niekomu z nás tulákov pomôžu bez úhony prečkať noc.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek