Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Bachureň

Prísľub slnečného letného dňa nás opakovane vytiahol do kraja pod Braniskom. Po jarnej návšteve sme vynechali návštevu známeho kaňonu aj jaskyne a vybrali sme sa na najvyšší vrch Bachurne - Bachureň. Čaká nás okruh plný malín, výhľadov, navštívime menej známu roklinu a potešia sa aj geocacheri.

Vzdialenosť
20 km
Prevýšenie
+750 m stúpanie, -750 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2,5. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 08.08.2009
Pohoria
oblasť Sariš: pohorie Bachureň
Trasa
Voda
pramene v obciach Lačnov a Renčišov
Nocľah
Lipovce (chaty)
Doprava
Prešov (vlak, bus) - Lačnov (bus)
SHOCart mapy
» č.1112 Prešov a okolie (1:50.000)
Doplňujúce súbory
GPX súbor: Bachuren.gpx

Trasa

Lačnov – Lačnovské sedlo – sedlo pod Magurou – sedlo pod Bachurňou – Bachureň – Javor – Dlhé Diely – sedlo pod Marduňou – Renčišov – tiesňava Parkaň – Mindžová – sedlo Buče – Lačnov

Začiatok v Lačnove

Po odlovení geocache parkujeme pred vstupom do Lačnova, už tak trochu rutinne prechádzame tichou dedinkou na jej horný koniec a vychádzame na lúky. Slniečko príjemne praží a keď to takto vydrží až do večera, tak máme pred sebou jeden z tých krajších dní našej letnej dovolenky. Takáto dobrá motivácia nás poháňa svižne vpred, takže už čoskoro sme v Lačnovskom sedle. Stretávame turistov idúcich až zo Sabinova, zisťujeme, že z výhľadu na Tatry kvôli oparu nič nebude a začíname stúpať lúkou.

Na Bachureň

Chodník vojde do lesa a začne pomedzi stromy prudko stúpať. Postup začínajú brzdiť práve dozreté maliny, ktoré treba nielen oberať, ale aj predierať. Chvíľu je to celkom zábava, ktorá však po čase začne byť v kombinácii so žihľavou dosť otravná. Poslušne ale zbierame výškové metre a kombináciou lúk a lesa sa dostávame až do sedla pod Magurou. Stretávame tu ďalšie skupinky ľudí, od ktorých zisťujeme, že sú vlastne jedna veľká partia na 50 km pochode. V sedle si dávame kratučkú pauzu, počas ktorej som lenivý zísť tých pár metrov dole obzrieť stav budov tesne pod sedlom. Život nám ale poriadne otravujú všadeprítomné muchy, takže to občas pripomína sibírske scény s mračnami komárov. Lesnou cestou sa tu dá v prípade nečasu ujsť do Lačnova, no my samozrejme pokračujeme opačným smerom do sedla pod Bachurňou. Odbočuje tu nenápadný (no významovou značkou vymaľovaný) chodník na vrchol Bachurne. Vnárame sa do lesa bizarných tvarov, spásame koberec čučoriedok a nasávame vôňu dozretých malín, ktorá sa ťahá všade navôkol. Len keby sa tak predierať nebolo treba. Rozsiahle malinčie berieme ústnym útokom sprava a po pár metroch, trvajúcich 20 minút vychádzame na vyhliadke na vrchole Bachurne. Vrcholová kniha (bohužiaľ už bez pečiatky) je plná zápiskov, tak pridávame aj ten svoj. Nezabudneme poďakovať za parádnu lavičku priamo na vrchole, z ktorej nám už tentoraz výhľad na Tatry neušiel. Obed na vrchole padol mimoriadne vhod, takže beriem do ruky čerstvo skalibrované GPS a vyberáme sa hľadať ďalšiu geocache.

Do Renčišova

Druhou stranou sa vraciame na zelenú značku a príjemnými lúkami začíname klesať veľkým oblúkom do Renčišova. Tu niekde začínal svoje putovanie aj neznámy offroadista, ktorého odhodlanosť dostať svoju hračku až do Renčišova nepoľavila. Aj vďaka nemu je tráva trochu uľahnutá a ide sa nám celkom pohodlne. V klesaní na Javor sa otvára parádny panoramatický výhľad na východ, o ktorý sme boli až doteraz ochudobňovaní. Vytrvalo klesáme, spásame maliny a vychádzame na rozľahlej pokosenej lúke. Ďalšia porcia nevšedných pohľadov na poľovnícku chatku učupenú v závere doliny Malej Svinky pod nami, ako aj prvé domčeky Renčišova kdesi v diaľke. Vrcholová stanica lyžiarskeho vleku nám vďaka prieseku otvára aj výhľad priamo na sever s Lipanmi pod nami. V trávnatom sedle pod Marduňou nás pretekárskym štýlom predbiehajú dvaja cyklisti, no my už pomaly klesáme do Renčišova. Niekde na križovatke ciest strácame žltú značku no klesanie je neomylné, takže nakoniec do dediny trafíme rovno k smerovníku. Krátka pauza v autobusovej zastávke, kde zbieram motiváciu na nasledujúci pochod hore dedinou po asfalte.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Roklina Parkaň

Absolvujeme teda prehliadku rázovitej dedinky s ukážkami pôvodnej architektúry v rôznom stave rekonštrukcie alebo rozpadu, ktorá je doplnená modernou tvorbou rôznych historizujúcich štýlov. Dostatok prírodného kameňa je spoločným menovateľom, no o estetickom výsledku je, subjektívne povedané, možné občas pochybovať. Asfaltka nás vytiahne až na parkovisko pod lyžiarskym strediskom. Žltá značka tu pokračuje ďalej, no my poučení informáciami pozbieranými na internete, sa vydávame na menší prieskum mimo značkovaných chodníkov. Svahy na západ od nás ukrývajú menej navštevovanú pseudokrasovú roklinu miestnymi zvanú Parkaň a ani prítomnosť turistickej geocache (interný názov by Axel) nás nenecháva chladnými. Pri dolnej stanici vleku obchádzame drevenú búdu s honosným nápisom WC a približne 200 metrov sa vraciame po vrstevnici cez lúku. Nasleduje prudká odbočka vpravo a už iba stúpanie lesnou cestou popri hlboko zarezanom potoku po ľavej ruke. Po necelej polhodinke už fučím ako lokomotíva, takže na rázcestí v tvare zošikmeného „T" si dávame strategickú poradu s mapou, GPS a najmä s okolitým terénom. Prítomnosť žihľavy nás motivuje natiahnuť dlhé nohavice a neschodnosť lesa v smere priamo za nosom nás núti pokračovať niekoľko desiatok metrov po vrstevnici napravo lesnou cestou. V ľavej zákrute, pár metrov za výrazným kameňom zapusteným do cesty nájdeme vytúžený stúpajúci chodníček. Nedržíme sa však striktne hrebienka, ale odbočujeme naľavo po nevýraznej terase, až sa ocitneme na hornom konci tiesňavy. Prítomnosť skalných blokov a menšej rokliny je v týchto končinách prekvapujúca. Samozrejme, že nesmie chýbať menší prieskum tejto približne 300 metrov dlhej zaujímavosti, po ktorom nasledujeme šípku ku geocache. Hrebienkom vystúpame tých pár metrov k hornej časti rokliny, kde ani tentoraz neodmietneme exkurziu popod skalné previsy. Odporúčam však dávať pozor aj pod nohy, prírodou naukladané kamenné bloky môžu pod vrstvou napadaného lístia skrývať nejednu záludnosť. Zopár povinných fotiek a vydávame sa priamo nahor na vrchol Mindžovej. Už po pár metroch nás les vypúšťa zo svojho zajatia a nám sa postupne otvára takmer kruhový výhľad naprieč Levočskými vrchmi, Čergovom a Bukovskými vrchmi. Nížinu v strede vypĺňajú šarišské sopky s pozadím končiacim až niekde na Ukrajine a panorámu uzatvárajú Slanské vrchy. Tých pár metrov k vrcholovému stĺpiku si poslušne odkráčame a dlhý olovrant v kulise klesajúceho Slnka je už len čerešničkou na torte dňa, ktorý ešte neukázal všetky svoje krásy.

Návrat do Lačnova

Lesnou cestou sa vydávame oproti Slnku na križovatku turistických značiek do sedla Buče. Po prudkom klesaní nasleduje tiahle stúpanie pod vrchol Buče. Červená značka sa tu poriadne hrá na skrývačku, no zablúdiť na rozsiahlej lúke skutočne nie je kde. Vyliezame k vrcholovej stanici lyžiarskeho vleku, od ktorej sa opakovane kocháme výhľadmi tentoraz na juhovýchod. Porada s hodinkami hovorí v prospech neznačeného návratu, takže vrchol Buče s návratom cez sedlo pod Magurou tentokrát oželieme a od vleku sa vyberáme nadol výraznou lesnou cestou. Tá nás pohodlne s občasnými výhľadmi dovedie až nad cintorín v Lačnove, kde sa nakladáme do auta. To ešte netušíme, že už o pár kilometrov budeme pre poruchu stáť.

Poznámka:
Pre zobrazenie prejdenej trasy kliknite v tabuľke faktov na „Doplňujúce súbory – pozrieť na mape“ a celá túra vrátane neznačených úsekov sa vám zobrazí oranžovou farbou na turistickej mape.

Fotogaléria k článku

Najnovšie