Trasa

Liptovský Ján, hotel Ďumbier – ústie Stanišovskej doliny – Stanišovské sedlo – poľana Brtkovica – Slemä, trosky lietadla – Michalovské sedlo, prameň – Zadná poľana – Predná poľana – Ohnište (nocľah) – Predná poľana – Svidovské sedlo – Púchalky – horáreň pred Bystrou – ústie Stanišovskej doliny – Liptovský Ján

Deň prvý

Vyrážame ráno okolo 9-tej hodiny po výdatných raňajkách. Na poslednú chvíľu vyraďujem z batohu niekoľko „zbytočných“ vecí. Váha môjho batôžku sa zdá byť väčšia ako mojich kamošov a „padáme“ z komerciou zasiahnutého Liptovského Jána. Cestou k ústiu Stanišovskej doliny ideme stále po asfaltke a po modrej značke striedavo v tieni, kde je cítiť čerstvých 11 °C, a striedavo na slniečku. Pri ústí Stanišovskej doliny z vyvieračky "Nadina studnička" naberáme vodu a pokračujeme po žltej smerom na Stanišovské sedlo. Míňame krásne pasienky Stanišovskej poľany so studničkou, posedom a krmelcom pre vysokú. Do kopca už cítiť záťaž na chrbte, tak si hovorím, že som vodu mohol zobrať aj tu.

Do Stanišovského sedla v závere doliny v prudkom stúpaní a cez korene stromov si uvedomujem, že turistické palice som predsa len mal zobrať. V Stanišovskom sedle je krásny výhľad na poľanu Brtkovica s chatami a na oparom zahmlené Tatry v diaľke. Po krátkom občerstvení pokračujeme traverzom po úbočí smerom na rázcestie Brtkovica a ďalej strmým stúpaním na vrch Slemä. Väčšia časť tohto úseku cesty vedie po neutešenom rúbanisku. Hovorím si, že aspoň máme pekné výhľady na Západné aj Vysoké Tatry a kde tu zobneme malinu. V hornej časti rúbaniska sme pozreli, ako bývali partizáni v zime 1944/45 (a nebola to žiadna pohoda), prečítali si zopár informácií a stúpame ďalej na Slemä. Kúsok nad výrubom lesa míňame prvé bralá, z ktorých je výhľad do Bocianskej doliny a smerom na povodie Čierneho Váhu. Takéto bralá charakterizujú celý vrchol Slemäňaťa. Ubehne iba pár minút a sme na križovatke na vrchole.

Z vrcholovej križovatky zájdeme pozrieť lietadlo, havarované 13. 11. 1944. V lietadle letelo údajne 19 ľudí, no všetci zahynuli. Trosky sú roztrúsené po širokom okolí. Lietadlo leží obrátené, kabína dole pod ostatnými troskami. Aj keby vtedy dakto prežil, v týchto končinách, v tejto nadmorskej výške a v novembri mal sotva šancu. Pochmúrne myšlienky sú však vzápätí vystriedané obdivom nad úžasným výhľadom z okraja Slemä smerom na Jánsku dolinu, lúky okolo horárne pod Bystrou a na hlavnú časť hrebeňa Nízkych Tatier s Ďumbierom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vraciame sa späť na križovatku na Slemä a zostupujeme smerom do Michalovského sedla. Zásoby vody sa nám citeľne zmenšili a preto v Michalovskom sedle po krátkom hľadaní odbočujeme vľavo na lesný chodník a po piatich minútach prichádzame k upravenému prameňu. Doplnili sme zásoby vody a po návrate do sedla pokračujeme cez Zadnú poľanu, odkiaľ sú krásne výhľady na bralnaté Slemä a Vysoké Tatry pri obzore. Prechádzame nad dolinou Špatná na Prednú poľanu. Cesta je lemovaná nádhernými výhľadmi, srdce krajinkára plesá, nemáme naponáhlo a pamäťové karty sa zapĺňajú fotkami.

Na Prednej poľane sme pohľadali salaš, ale už má svojich nájomníkov a tak pokračujeme po zelenej na Ohnište. Les miestami pripomína skôr prales, chodník sa kľukatí, aby sa vyhol padnutým stromom, striedavo sa rozdeľuje a opäť spája, aby sa vyhol prírodným prekážkam. Z ničoho nič sme von z lesa a pred nami sa otvára fantastický výhľad na hrebeň Nízkych Tatier - Kráľova hoľa (vidno iba vysielač), Veľký bok, Ďumbier, Chopok, Krúpova hoľa, Krakova hoľa... a pod nami 300 m výškového rozdielu do Svidovského sedla a cez 500 m k horárni pred Bystrou. Fantázia. Prechádzame po vrcholových bralách Ohništa a hľadáme Okno. Nachádzame aj pozostatky starého turistického značenia, ktoré nás nasmerovalo k najväčšej skalnej bráne (oknu) na Slovensku. Jeho výška je 20 m a keď pod ním človek stojí, pôsobí skutočne impozantne. Objavujeme stále nové a nové výhľady a pohľady do doliny aj na galérie Ohništa. Na jednej z terás nachádzame drobné chlpaté kvietky plesnivca alpínskeho.

Okolo 19-tej hodiny sa dohovárame, že do Svidovského sedla ideme až ráno a kúsok od vrcholového brala s vrcholovou knihou sa pripravujeme na bivak. Postupne prichádza noc a s ňou najprv fantastické farby okolitých hôr a dolín, ožiarených zapadajúcim slnkom a potom nebo posiate miliónmi hviezd, ktoré z miest a dedín nikdy nie je vidieť. Ležíme na chrbte, popíjame čaj, občas vidno padajúci meteorit, tak kvôli tomuto sa oplatí tých 15 kíl ťahať do kopca a z kopca. Zaspávame okolo polnoci.

Deň druhý

Vstávame pred piatou, brieždenie je už v plnom prúde. Všetko, čo nebolo ukryté pod pláštenkou, je totálne premočené od silnej rosy. V ranom chlade pozorujeme na východe nádherné červánky, sprevádzajúce východ slnka a na západe zle vyzerajúce mračná, ktoré postupne zatiahnu celú oblohu. Z Ohnišťa odchádzame a registrujeme prvé dažďové kvapky. Zostup do Svidovského sedla je strmý a po klzkom vápenci v daždi by to nebolo nič, o čo by sme stáli. Našťastie dážď sa odkladá a v Svidovskom sedle už svieti slniečko. Zdá sa, že sa počasie umúdrilo a tak v pohodovom tempe prechádzame dolinou Puchalky a zdola obzeráme, kde sme to včera všade boli.

V Jánskej doline je čulý ruch, prebieha tu ťažba dreva, motorové píly „spievajú“ a les plače, sklad dreva strieda sklad. Zdá sa, že zákaz vjazdu do Jánskej doliny pri ústí Stanišovskej doliny pre nikoho neplatí. Prezrieme si ponor riečky Štiavnica aj jej vyvieračku ďalej v doline. Ako sa blížime k Liptovskému Jánu, stretávame stále častejšie skupinky turistov aj cyklistov a pomaly sa adaptujeme na návrat do civilizácie. Civilizačný šok si o niečo neskôr v Liptovskom Jáne liečime dobrým pivkom v bufete pri ceste, hodnotíme uplynulé dva dni a hovoríme si, že sem sa musíme niekedy vrátiť.

Poznámka redakcie

Upozorňujeme, že odbočka z vrcholu Ohnišťa k Oknu vedie po zrušenom úseku významovej odbočky zelenej TZT (výhľad). Zrušenie značky k Oknu je v teréne riadne vyznačené tabuľou a vstupom mimo TZT porušujete Návštevný poriadok Národného parku Nízke Tatry. Pohyb vo voľnom teréne Národnej prírodnej rezervácie Ohnište s najvyšším - 5. stupňom ochrany je pod hrozbou priestupkového konania. Taktiež na území národného parku je zakázané bivakovanie a stanovanie mimo vyhradených miest.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek