Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Svet USA - Kalifornia - NP Yosemite

Kalifornia je krajina známa nielen Hollywoodom, filmovým priemyslom, plážami z Baywatchu a ako domov filmových hviezd, ale aj viacerými krásnymi národnými parkami, z ktorých je najznámejší NP Yosemite s rozlohou 3000 km2 a najvyšším vrchom 3997 m n. m. NP je známy špecifickými útvarmi žulových štítov a veľkým množstvom krásnych vodopádov. Zaručene viacerí poznajú Yosemitské vodopády. Ja som ich prvýkrát videla ešte ako malá, nastavené na pozadí môjho prvého počítača. Vtedy by som zaručene neverila tomu, že raz budem pri nich stáť. Bola som tým obrázkom naozaj unesená. O to viac návštevou Yosemít.

Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
3 dni
Pohoria
USA, štát Kalifornia: Sierra Nevada - Yosemite Yosemitský národný park (Yosemite National Park)
Trasa
  • Najvyšší bod: 3997 m n. m.
  • Najnižší bod: 1200 m n. m.
Nocľah
Yosemite Valley (kempy)
Doprava
Yosemite Valley (dopravná spoločnosť Amtrak)
SHOCart mapy
nps.gov/yose

Ako som sa dostala do Ameriky

Viacerým to znie ako krajina nám veľmi vzdialená a nie všetkým dosiahnuteľná. Ale použijem vetu, ktorú som už viackrát počula a čítala - všetko je to o prioritách. Ja som len študent, čo večne smrdel a stále aj smrdí korunou. Sú tomu už dva roky, čo som strávila prázdniny v USA. Bola to moja prvá práca v zahraničí. Našla som ponuku ísť do USA do kempu a zaujalo ma to. Všetko, čo som mala, bolo 15 000,- Sk na úvod na platbu agentúre. Do USA som išla s pár korunami. Ubytovanie a stravu som mala v kempe, takže do prvej výplaty som prežila.

Ako som sa dostala do Yosemite

Obyčajne býval v kempe voľný len 1 deň v týždni, ale pri prestavbe kempu sme dostali 3 dni voľna. Rozhodnutie bolo jasné. Ide sa do Yosemít! Môj finančný stav bol 150,- $. Kamarát, čo išiel so mnou mal asi 50,- $, takže ak som chcela, aby išiel so mnou, vychádzalo nám to 100,- $ na osobu. Náš kemp bol v blízkosti mestečka Santa Cruz, približne 250 km od Yosemitov. Jednosmerný lístok stál 44,- $, čiže tam aj späť 88,- $. No ostávalo nám niečo cez 10,- $ na ostatné veci.

Šialené, viem. Ale boli sme odhodlaní ísť. Požičali sme si pre prípad núdze ešte pár dolárov, ale tie sme neplánovali míňať. Z kuchyne v kempe sme si zobrali jedlo, čo sa dalo zobrať. No veľa toho nebolo. Nejaké jablká, pomaranče, cookies, čokolády a 6 ks žemličiek. To bolo naše jedlo na 3 dni. Na každý deň nám vyšla žemlička, jabĺčko, pomaranč, 2 čokoládky. Na dobíjanie energie sme si zbalili aspoň veľa cukru do kávy. K tomu sme si zobrali spacie vaky, ktoré nám rozdávali v kempe na spanie a mohlo sa štartovať. Neuveriteľne sme sa tešili. S troma prestupmi sme sa dostali do Yosemite Valley.

Z dopravných spoločností v Kalifornií premávajú Greyhound a Amtrak. Greyhound je zameraný na autobusovú dopravu po celých štátoch a stojí len na významnejších zastávkach. Amtrak má vlakovú aj autobusovú sieť v Kalifornií a okolitých štátoch. Priamo v Yosemite Valley mal zastávku len Amtrak. Na ich internetových stránkach si je možné pozrieť, v akých zastávkach stoja. Cestovanie nám trvalo pol dňa.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Yosemite Valley

Áno, je to tu. Sme v Yosemitoch! Vystúpili sme priamo pri informačnom centre spojenom so suvenírovým obchodom a múzeom. Tam sme si zobrali nejaké materiály. Na informáciách dávali zdarma kompletného sprievodcu po parku, ktorý bol naozaj dokonalý – rozpis túr, kempov, mapa, veľa článkov. Na informáciách nám podali tiež vyčerpávajúci výklad. V pravidelných krátkych intervaloch tam jazdil shuttle bus zadarmo. Zastávky boli na všetkých zaujímavých a dôležitých miestach. Na každej zastávke bolo vyznačené, pre akú trasu je to štartujúci bod.

Prvá zastávka pre nás bol El Capitane. Naozaj prekrásna mohutná skala. Ako som bola poučená, vraj práve na tejto skale vznikali začiatky moderného horolezectva v takej podobe, ako ho poznáme dnes. Má výšku 1095 m a horolezci ju lezú viac dní. V noci je možné vidieť malé svetielka na rôznych miestach. To sú horolezci, čo tam bivakujú zavesení na lane. Až ku skale sme sa nedostali, to sme si nechali na neskôr. Lebo niekto netrpezlivý sa už nemohol dočkať Yosemitských vodopádov.

Cesta k nim bola veľmi rýchla, len nás čakalo jedno prekvapenie. A to, že bol koniec leta. Čo v Yosemitoch znamená vyschnuté vodopády. Trošku sklamanie, ale to po chvíľke prešlo. Ako poslednú zastávku sme si na tento deň vybrali jazero Mirror Lake. Cestou autobusom k nim sme mali tú česť vidieť aj medveďa. Len tak si kráčal cez cestu smerom k jednému kempu. Trošku do nás vošiel strach. Ale iba trošku. Našu radosť a nadšenie nešlo len tak ľahko pokaziť. Hneď po vystúpení z autobusu sme si začali spievať, aby sme odplašili medveďov. Cestou k Mirror Lake sa nám aj zotmelo. Mysleli sme, že to je ten dôvod, prečo nemôžeme jazero nájsť. No ale skutočný dôvod bol ten, že v jazere nebola žiadna voda.

Tak sme si trošku pobehali po jazere a išli nájsť miesto na spanie. Ďalší Jirkov sen bol spať v Kempe 4, známom horolezeckom kempe. Vzhľadom na naše rozpočty nám neostávalo nič iné, ako prísť do kempu neskoro v noci a len tak si niekam ľahnúť bez platenia. Mali sme len spacie vaky, žiadny stan, takže to nebol až taký problém. Samozrejme by sa to tak robiť nemalo, ale kebyže niekomu rozpovieme náš príbeh, tak by asi každému zmäklo srdce. Všade v kempe boli železné skrinky na potraviny, aby sa k nim nedostali medvede. Neodporúčalo sa mať jedlo pri sebe, aby neprilákalo medvede.

Čo sa týka kempov, tak v Yosemite Valley boli 4 kempy, pričom Kemp 4 bol najlacnejší za 5,- $ na osoba/noc, ostatné za 20,- $. V celých Yosemitoch je 13 kempov, ale najviac navštevované je práve Yosemite Valley, ktoré tvorí stred Yosemitov, má najlepšiu dostupnosť a ponúka naozaj rozmanitú mozaiku prírodných krás.

Na Half Dome

Ráno sme skoro vstali a vyparili sa. Mali sme pred sebou celý deň strávený v Yosemitoch. Dnešný program bol Half Dome. Najznámejší štít v Yosemite Valley, aj v celých Yosemitoch s výškou 2693 m n. m. Cesta k nemu bola nenáročná okolo krásnych vodopádov, ktoré mali dokonca aj trošku vody. Videli sme Vernal Fall, kúsok nad ním Nevada Fall. Pri prvom oddychu nad Vernal Fall sme skoro prišli o jedlo. Neverili by ste, aké drzé a krotké veverice tam boli. Normálne bez hanby pribehli k batohom a vyťahovali jedlo. Neuveriteľné. Stretli sme aj kovbojov na koňoch, oblečených naozaj v štýlových kovbojských odevoch, ich celkový imidž však kazili sluchátka v ušiach. Cestou sme narazili aj na dvojicu Čechov. Na večer nás pozvali spať na svoju parcelu v kempe.

Od rána nám svietilo slniečko, ani obláčika, nikto by nečakal, že keď prídeme pod Half Dome, prídu mraky a bude búrka. Predstavte si situáciu, že stojíte kúsok pod Half Domom v Kalifornii, nie je isté, že sa tam niekedy v tomto živote ešte vrátite a počasie vám chce zabrániť dostať sa až na vrchol. Ja som vtedy spravila rozhodnutie, ktoré nebolo veľmi zodpovedné. Išla som hore. Jirka mi pekne ponadával a ostal čakať dole. Pred nami bol už iba úsek po hladkej skale na lanovom oceľovom rebríku. Búrka sa mi zdala ešte dostatočne ďaleko. Bol to už naozaj iba kúsok. Do pol hodinky tam aj spať.

Išla som do toho. Cestou hore to bolo v pohode. Skoro vôbec nepršalo. Ale pri vrcholovej fotke som pri stlačení fotoaparátu zacítila elektrinu na skale. Zelektrizované vlasy mi stáli ako v reklame na batériu Varta. A teraz ma čakal úsek dole po oceľových lanách. Áno, teraz som už zistila, že veľa riskujem a že moje rozhodnutie nebolo správne. Párkrát som zacítila slabšiu elektrinu na oceľových lanách. Našťastie sa mi nič nestalo. Asi po hodinke chôdze smerom dole svietilo znova slniečko.

Našli sme jedno jazierko. Zhodila som batoh a hodila sa tam. Bola som ešte stále roztrasená a tá vodička mi dodala naozaj veľké uvoľnenie a pohodu. Za tmy s jednou čelovkou sme schádzali dole nájsť našich nových kamarátov Čechov. Spravili nám naozaj super večer, dali nám zajesť chleba s tuniakom, otvorili fľašu vína. Bol to naozaj veľmi príjemný večer.

Posledná zastávka venovaná El Capitanu

Na druhý deň ráno sme museli chytiť autobus okolo obeda. To bol posledný možný spoj. Dali sme si za cieľ dostať sa doobeda „iba“ ku El Capitanu. Vyzeralo to, že je iba kúsok od cesty, a že máme pred sebou pohodové doobedie bez náhlenia. Nahodili sme pohodové tempo. Pomaly sme ale začínali zisťovať, že k tomu El Capitanu to nebude taký krátky kúsok. Pridávali sme do kroku a El Capitane stále ďaleko od nás. Pohodové doobedie bolo za nami.

Začínalo doobedie rýchlej chôdze a behu. Kým sme sa vyštverali hore, už nám bolo jasné, že autobus nechytáme. Ostávalo nám jediné riešenie – isť stopom, to však nebolo to také ľahké. Zastavovalo nám veľa áut, ale väčšina išla len kúsok alebo iným smerom. Trvalo asi dve hodiny, kým nám zastavilo správne auto. Celkovým počtom 2 autá sme sa dostali do Stocktonu, odkiaľ sa už dalo dostať jedným spojom do San Jose. Za ušetrené peniaze sme si dopriali jedlo z McDonald´s. To sa nedá ani opísať, ako nám chutilo a krásnou spomienkou sme zakončili naše Yosemitské dobrodružstvo.

Fotogaléria k článku

Najnovšie