Túra

Cez Lysec pod Borišov

25.01.10 Pokiaľ Ploskú niekto nazval kráľovnou Veľkej Fatry (Ostredok zrejme bude kráľom), tak Lyscu by som prisúdil titul mladšieho korunného princa. Je trochu utiahnutý v bočnom hrebeni, ale jeho návšteva istotne stojí za to. A tak som si posledný novembrový víkend príchod na stretnutie Hiking tímu na Chate pod Borišovom naplánoval z Turca.

Trasa

Turčianske Jaseno - Kašová - Medzijarky - Lysec - Malý Lysec, rázc. - Javorina - Chata pod Borišovom - Hornoborišovská dolina - Chata pod Borišovom - Košariská - Havranovo - Slávkova dolina, ústie

Vystupujem v Martine z ranného vlaku a na priľahlom autobusovom nástupišti si potvrdzujem, čo som zistil na webe - najbližší autobus do Belej ide o 9.00 h, do Turčianskeho Jasena o polhodinu skôr. Nechce sa mi tu takmer hodinu postávať a poberám sa pešo cez námestie a ďalej v smere linky, prechádzam Národným cintorínom a opúšťam mesto. Niekde pri Biotike počujem spoza chrbta motor a mechanicky dvíham ruku. Vodič brzdí, ochotne ma berie a dokonca si trochu zachádza, aby ma mohol vyložiť na križovatke medzi Turčianskym Jasenom a Horným Kalníkom. Ďakujem za zvezenie a klesám z vŕšku do Jasena. V časti Horné Jaseno som teda skôr ako autobus. Miestna babka mi vraví, že som si nevybral najlepší čas, narážajúc na zahmlené sychravé ráno. Ja však tajne verím "Aladinovi", ktorý na dnešné poludnie predpovedá prechod výrazného bezoblačného pásu. Pri drevenici č. 13 ešte naberám vodu a popri pamätnej tabuli a soche Jána Jessenia smerujem von z obce.

Aj ďalšie takmer 3 km šliapem asfalt po miestnej komunikácii vedúcej do Belej. Nebyť riedkej hmly, bolo by pekne vidno Turčiansku kotlinu a protiľahlé Martinské hole. Na krížnych cestách idem vľavo a za hrebienkom klesám popri chatách do Jasenskej doliny k rázcestiu TZT Kašová. Z Belej by som sa sem dostal po modrej, ktorá ale vedie takisto po asfaltke. Vydávam sa po zelenej popri chatách a vlekoch osirelého lyžiarskeho strediska. O tomto čase už isto mali naplánovanú prevádzku, ale príroda má iný názor. Značka po chvíli vchádza do lesa a v stúpaní sa zahrievam a odkladám medzivrstvu. Na hrebienku sa dostávam na lúky a príjemným traverzom prichádzam k TIM Medzijarky (740 m), odkiaľ medzera medzi stromami ponúka prvý pohľad na "pocukrovaný" Borišov.

Tu zelená končí, pokračujem po žltej vedúcej od ústia Slávkovej do Belianskej doliny. Stúpanie je mierne, chvíľu lesom, chvíľu lúkami s urastenými smrekovými solitérmi. Miestami sa cez hrebeň ešte prevalí chuchvalec hmly, ale z vyšších polôh už čistiny a rúbaniská poskytujú nerušený výhľad na Turiec, ohraničený zvlnenou líniou Malej Fatry. Trasa značky je oproti minulosti zmenená, nestúpa priamo strminou po hrebeni Lysca, ale serpentínou sleduje zvážnicu a pokračuje ňou mierne stúpajúc južným úbočím. Pre tých, čo chodia automaticky, na zmenu upozorňujú aj nápisy na kôre bukov pod značkami. Na začiatku lúk opúšťam zvážnicu a prudko doľava úzkym chodníkom stúpam strmo na hrebeň. Tu sa napájam na pôvodnú trasu a značka pokračuje rovnomerným tiahlym stúpaním po hrebeni. Zo severnej strany les vystupuje až hore, ale voľné južné úbočie poskytuje pohľad do hlbín Belianskej doliny a na protiľahlý Borišov a za ním sa dvíhajúci hrebeň od Suchého vrchu po Ostredok a Krížnu. Pohľad späť počas naberania dychu zas odmení meniacou sa panorámou stále zahmlenej Turčianskej kotliny.

Asi v polovici stúpania sa na pravej strane objavuje netypická stavba salaša s asfaltovým šindľom pokrytou strechou siahajúcou až po zem. Vnútorný zrub je uzamknutý, ale v medzipriestore pod strechou by sa dal prečkať nečas, v úplnej núdzi aj noc. Pobaví ma ešte poniže umiestnená "open-air" latrína. Od tejto nadmorskej výšky (asi 1100 m) sa pomedzi trsy trávy začína objavovať sneh a postupne svah belie. Ako stúpam, odkrýva sa horizont liptovskej vetvy hrebeňa s Rakytovom a Čiernym kameňom, a ja zaujatý neustále sa meniacimi výhľadmi ani nezbadám a som na Lysci (1381 m). Snehu je len pár centimetrov, jeho zvyšky sa držia aj na smrekoch a aspoň trochu to pripomína zimu. Pomerne ostro fúka, pobudnem teda len chvíľu a sledujem najmä západný obzor a skôr si prajem ako skutočne vidím náznak svetlejšieho pásu v súvislej šedi oblakov.

Žltá na vrchole končí, pokračujem modrou na rázcestie pod Malým Lyscom. Počas zostupu snehu opäť rýchlo ubúda, keď v sedielku skladám batoh a lúkou sa vydávam preskúmať salaš, už po bielobe niet ani stopy. Zas sa zahrievam stúpaním na zalesnený hlavný hrebeň a zároveň s príchodom na červenú Veľkofatranskú magistrálu pod Malým Lyscom (1280 m) sa vnáram do totálnej hmly. Čaká ma pomerne nezáživných 5 km zalesneným terénom, hore-dolu. Navyše cez vyhlásené medvedie teritórium... a tohoročné teploty ešte neprinútili chlpáčov zaliezť do brlohov. Míňam Štefanovú (1305 m) a ďalšie vŕšky v hrebeni a pozitívne ma motivuje, že od západu sa začína naozaj rozjasňovať. "Aladin" sa len trochu oneskoril.

Na Javorine (1328 m) sa terén otvára a ja prichádzam práve na začiatku predstavenia. Opona sivomodrých mrakov sa odsúva a Osvetľovač oranžový reflektor postupne natáča na Rakytov a Minčol, plasticky zvýrazňuje zuby Čierneho kameňa, ožiari obliny Ploskej a nakoniec vrhne svetlo až na hrebeň Prašivej v pozadí. Cez to Režisér občas vyšle fotogenický biely chuchvalec do popredia. Neustále postávam, obraciam sa, obdivujem a fotím raz jednu - raz druhú stranu. Slnko sa skláňa za Borišov a mne ten posledný úsek po chatu trvá takmer do zotmenia.

Už iba prehupnúť sa cez Šoproň (1370 m), prejsť riedkym lesíkom a chata je na dohľad. Zrazu začujem odspodu akési chrčanie a v šere krovia registrujem pohyb. Rýchlo siaham do bočného vrecka a hádžem tým smerom jednu z mini čoko tyčiniek. Zrýchľujem a hádžem za chrbát postupne ďalšiu a ďalšiu... (nakúpil som ich na tento účel celý balík a dúfam, že ich rozbaľovaním sa zviera zdrží). Chrapot sa však zosilňuje, otáčam sa a... udieram hlavou o obrubu postele. Chvíľu žmúrim do tmy a uvedomujem si, že chrapot vydáva Tóno, odfukujúci na spodnej posteli. A čokoládové tyčinky nezožrala neľútostná šelma, ale členovia Hiking tímu pri večernom posedení.

Ešte pred raňajkami vychádzam pred chatu, je riadne primrznuté a fučí ako besné. Cvične stúpam na Borišov, ale čosi nad polovicou to obraciam, keď hrozí, že moju mušiu váhu to zmetie do doliny. Po raňajkách zas cvične zbehnem po modrej k ústiu Hornoborišovskej doliny a späť a cestou preskúmam salaš. Nasleduje rozlúčka s priateľmi a návrat do civilizácie. Na zostup do Belianskej doliny sa pridáva MišoM a v rozhovore nám cesta ubieha. Sme na záveternom svahu, tak je celkom príjemne. Zo začiatku, kým je pôda zamrznutá sa ide fajn. Traverzujúc severnú stranu Borišova prechádzame niekoľkými žľabmi a na konci lúky pod Košariskom sa krátko zastavujeme pri salaši. Nedáme sa zlákať skupinou turistov vystupujúcich skratkou, ale schádzame po značke širokým oblúkom do doliny Dolný Borišov. Zvážnica je miestami riadne rozbitá od ťažby dreva, "lahôdkou" je záverečných 200 m pred Chatou Havranovo - prichádzame tam zablatení ako divé svine.

Čakajú nás kilometre po rozbitej asfaltke dolu Belianskou dolinou. Mišo sa snaží chytiť mobilný signál, aby zabezpečil odvoz, ale v závere doliny ho niet. Šliapeme teda, na okraji lúky poniže chaty umývame obuv od blata (ako sa ukázalo, boli sme príliš optimistickí - ďalej bola aj asfaltka zanesená bahnom od ťažobných mechanizmov). Nakoniec sa Mišovi podarilo nadviazať spojenie a na rázcestí pri ústí Slávkovej doliny nás šetrí od ďalšieho capkania po asfalte záchrana v podobe Mišovho motorizovaného brata.

Do skorého videnia, Fatra.

Zdieľaj:  
Reakcie
Cez Lysec pod Borišov 16/01/11 15:32 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Zraková pyramída nad Súľovom Nie som veľmi zástancom rôznych umel(eck)ých diel roztrúsených v prírodnom prostredí (ako napríklad sochárske výtvory na hrebeni severnej časti Javorníkov). Keď však takýto artefakt môže slúžiť aj na praktické účely, akceptujem ho skôr. Jedným z takýchto je "zraková pyramída", ktorá nedávno pribudla na lúke nad Súľovom. 13/02/16 Michal Bukvai Súľovské vrchy
Prístrešok Santa Fe pod Hoľazňami Počas potuliek východnou časťou Strážovských vrchov sme prechádzali úsekom červenej magistrály E8 medzi Trenčianskymi Teplicami a Hornou Porubou. Na okraji smrečiny pod vrchom Hoľazne značka prechádza priamo cez areál prístreškov, slúžiacich zrejme na opekačky a podobné akcie obyvateľov blízkych obcí. Keďže by mohol poslúžiť počas putovania Cestou Hrdinov SNP, informácia bude snáď užitočná. 30/01/16 Michal Bukvai Strážovské vrchy
Prístrešok Zrub SNP v Žarnovickej doline Už mnohokrát som z hrebeňa Veľkej Fatry zostupoval cez Kráľovu studňu, potom Žarnovickou dolinou popri chátrajúcich objektoch bývalého zariadenia Cyklámen v ústí Rožkovej doliny, cez Háj do Turčianskych Teplíc. Asi v polovici cesty medzi ústím doliny (rezervácia Veľká Skalná) a TIM Kôpka, kde žltá stúpa z doliny hore na Čremošnianske lazy, som za potokom videl zrub. Až poslednú jeseň som sa ho vybral pozrieť zblízka. 23/01/16 Michal Bukvai Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Ferrata Karnské Alpy - cez Rauden Spitze a Steinwand Najkrajšie spomienky mám na túry, na ktorých čosi nevyšlo, ale ktoré sa napriek tomu vydarili. V júni 2015 som išiel kúsok hrebeňa Karnských Álp (Karnische Alpen) a počasie sa pokazilo. Snežilo a fúkal vetrisko, vďaka čomu mi zubatý hrebeň s tromi štítmi s nadmorskou výškou cez 2500 metrov dal zabrať. Ale keď som celý hrebeň prešiel a zbehol som do doliny, oblaky sa zdvihli a vyčasilo sa. Zdola som videl hrebeň v plnej kráse. Hory sa mi opäť raz smiali. dnes Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Pozvánka 14. narodeniny Hiking.sk na ľubietovskej Vysokej Milí čitatelia a priatelia nášho webu, mnohí z vás už plánujú letné akcie, výšľapy, dovolenky, a tak budeme radi, ak sa s vami budeme môcť opäť stretnúť na oslave našich narodenín. Hiking.sk na prelome júla a augusta bude mať za sebou už 14 rokov svojej existencie. Oslávime ich 6. augusta na vrchole Vysoká pri Ľubietovej (994 m). 16/05/16 Soňa Mäkká Hiking akcie
Lezenie Jastrabia veža - zimný výstup Jastrabia veža (2137 m) je charakteristickou dominantou, ktorá zaujme nejedného návštevníka Chaty pri Zelenom plese. Kvôli jednoduchej dostupnosti a technickej obťažnosti lezeckých ciest je mýtický štít vyhľadávaný najmä horolezcami. Na jeho vrchol však vedie i ľahšia neznačená trasa, ktorá sa v zime mení na mixové lezenie. včera Pavol Hreha Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Cez Lysec pod Borišov 16/01/11 15:32 11 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1381 m n. m.
    • min: 490 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2060 m
    • klesanie: 2045 m
  • Vzdialenosť
    • 40 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 29.11.2009
  • Štart trasy
    • šírka: 49.0246 ° SŠ
      dĺžka: 18.99325 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.00055 ° SŠ
      dĺžka: 19.00204 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.94062 ° SŠ
      dĺžka: 19.09769 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Chata pod Borišovom
  • Voda
    • prameň pod Borišovom
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Martin (vlak, bus) - Turčianske Jaseno/Belá-Dulice (bus)
      Belá-Dulice (bus) - Martin (vlak, bus)
  • Doplňujúce súbory
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 867 ľudí
1.66 (1.22)