Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Cez Lysec pod Borišov

Pokiaľ Ploskú niekto nazval kráľovnou Veľkej Fatry (Ostredok zrejme bude kráľom), tak Lyscu by som prisúdil titul mladšieho korunného princa. Je trochu utiahnutý v bočnom hrebeni, ale jeho návšteva istotne stojí za to. A tak som si posledný novembrový víkend príchod na stretnutie Hiking tímu na Chate pod Borišovom naplánoval z Turca.

Vzdialenosť
40 km
Prevýšenie
+2060 m stúpanie, -2045 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
jeseň – 29.11.2009
Pohoria
Veľká Fatra
Trasa
Voda
prameň pod Borišovom
Nocľah
Chata pod Borišovom
Doprava
Martin (vlak, bus) - Turčianske Jaseno/Belá-Dulice (bus)
Belá-Dulice (bus) - Martin (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1084 Veľká Fatra (1:50.000)
Doplňujúce súbory
GPX súbor: Lysec.gpx

Trasa

Turčianske Jaseno - Kašová - Medzijarky - Lysec - Malý Lysec, rázc. - Javorina - Chata pod Borišovom - Hornoborišovská dolina - Chata pod Borišovom - Košariská - Havranovo - Slávkova dolina, ústie

Vystupujem v Martine z ranného vlaku a na priľahlom autobusovom nástupišti si potvrdzujem, čo som zistil na webe - najbližší autobus do Belej ide o 9.00 h, do Turčianskeho Jasena o polhodinu skôr. Nechce sa mi tu takmer hodinu postávať a poberám sa pešo cez námestie a ďalej v smere linky, prechádzam Národným cintorínom a opúšťam mesto. Niekde pri Biotike počujem spoza chrbta motor a mechanicky dvíham ruku. Vodič brzdí, ochotne ma berie a dokonca si trochu zachádza, aby ma mohol vyložiť na križovatke medzi Turčianskym Jasenom a Horným Kalníkom. Ďakujem za zvezenie a klesám z vŕšku do Jasena. V časti Horné Jaseno som teda skôr ako autobus. Miestna babka mi vraví, že som si nevybral najlepší čas, narážajúc na zahmlené sychravé ráno. Ja však tajne verím "Aladinovi", ktorý na dnešné poludnie predpovedá prechod výrazného bezoblačného pásu. Pri drevenici č. 13 ešte naberám vodu a popri pamätnej tabuli a soche Jána Jessenia smerujem von z obce.

Aj ďalšie takmer 3 km šliapem asfalt po miestnej komunikácii vedúcej do Belej. Nebyť riedkej hmly, bolo by pekne vidno Turčiansku kotlinu a protiľahlé Martinské hole. Na krížnych cestách idem vľavo a za hrebienkom klesám popri chatách do Jasenskej doliny k rázcestiu TZT Kašová. Z Belej by som sa sem dostal po modrej, ktorá ale vedie takisto po asfaltke. Vydávam sa po zelenej popri chatách a vlekoch osirelého lyžiarskeho strediska. O tomto čase už isto mali naplánovanú prevádzku, ale príroda má iný názor. Značka po chvíli vchádza do lesa a v stúpaní sa zahrievam a odkladám medzivrstvu. Na hrebienku sa dostávam na lúky a príjemným traverzom prichádzam k TIM Medzijarky (740 m), odkiaľ medzera medzi stromami ponúka prvý pohľad na "pocukrovaný" Borišov.

Tu zelená končí, pokračujem po žltej vedúcej od ústia Slávkovej do Belianskej doliny. Stúpanie je mierne, chvíľu lesom, chvíľu lúkami s urastenými smrekovými solitérmi. Miestami sa cez hrebeň ešte prevalí chuchvalec hmly, ale z vyšších polôh už čistiny a rúbaniská poskytujú nerušený výhľad na Turiec, ohraničený zvlnenou líniou Malej Fatry. Trasa značky je oproti minulosti zmenená, nestúpa priamo strminou po hrebeni Lysca, ale serpentínou sleduje zvážnicu a pokračuje ňou mierne stúpajúc južným úbočím. Pre tých, čo chodia automaticky, na zmenu upozorňujú aj nápisy na kôre bukov pod značkami. Na začiatku lúk opúšťam zvážnicu a prudko doľava úzkym chodníkom stúpam strmo na hrebeň. Tu sa napájam na pôvodnú trasu a značka pokračuje rovnomerným tiahlym stúpaním po hrebeni. Zo severnej strany les vystupuje až hore, ale voľné južné úbočie poskytuje pohľad do hlbín Belianskej doliny a na protiľahlý Borišov a za ním sa dvíhajúci hrebeň od Suchého vrchu po Ostredok a Krížnu. Pohľad späť počas naberania dychu zas odmení meniacou sa panorámou stále zahmlenej Turčianskej kotliny.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Asi v polovici stúpania sa na pravej strane objavuje netypická stavba salaša s asfaltovým šindľom pokrytou strechou siahajúcou až po zem. Vnútorný zrub je uzamknutý, ale v medzipriestore pod strechou by sa dal prečkať nečas, v úplnej núdzi aj noc. Pobaví ma ešte poniže umiestnená "open-air" latrína. Od tejto nadmorskej výšky (asi 1100 m) sa pomedzi trsy trávy začína objavovať sneh a postupne svah belie. Ako stúpam, odkrýva sa horizont liptovskej vetvy hrebeňa s Rakytovom a Čiernym kameňom, a ja zaujatý neustále sa meniacimi výhľadmi ani nezbadám a som na Lysci (1381 m). Snehu je len pár centimetrov, jeho zvyšky sa držia aj na smrekoch a aspoň trochu to pripomína zimu. Pomerne ostro fúka, pobudnem teda len chvíľu a sledujem najmä západný obzor a skôr si prajem ako skutočne vidím náznak svetlejšieho pásu v súvislej šedi oblakov.

Žltá na vrchole končí, pokračujem modrou na rázcestie pod Malým Lyscom. Počas zostupu snehu opäť rýchlo ubúda, keď v sedielku skladám batoh a lúkou sa vydávam preskúmať salaš, už po bielobe niet ani stopy. Zas sa zahrievam stúpaním na zalesnený hlavný hrebeň a zároveň s príchodom na červenú Veľkofatranskú magistrálu pod Malým Lyscom (1280 m) sa vnáram do totálnej hmly. Čaká ma pomerne nezáživných 5 km zalesneným terénom, hore-dolu. Navyše cez vyhlásené medvedie teritórium... a tohoročné teploty ešte neprinútili chlpáčov zaliezť do brlohov. Míňam Štefanovú (1305 m) a ďalšie vŕšky v hrebeni a pozitívne ma motivuje, že od západu sa začína naozaj rozjasňovať. "Aladin" sa len trochu oneskoril.

Na Javorine (1328 m) sa terén otvára a ja prichádzam práve na začiatku predstavenia. Opona sivomodrých mrakov sa odsúva a Osvetľovač oranžový reflektor postupne natáča na Rakytov a Minčol, plasticky zvýrazňuje zuby Čierneho kameňa, ožiari obliny Ploskej a nakoniec vrhne svetlo až na hrebeň Prašivej v pozadí. Cez to Režisér občas vyšle fotogenický biely chuchvalec do popredia. Neustále postávam, obraciam sa, obdivujem a fotím raz jednu - raz druhú stranu. Slnko sa skláňa za Borišov a mne ten posledný úsek po chatu trvá takmer do zotmenia.

Už iba prehupnúť sa cez Šoproň (1370 m), prejsť riedkym lesíkom a chata je na dohľad. Zrazu začujem odspodu akési chrčanie a v šere krovia registrujem pohyb. Rýchlo siaham do bočného vrecka a hádžem tým smerom jednu z mini čoko tyčiniek. Zrýchľujem a hádžem za chrbát postupne ďalšiu a ďalšiu... (nakúpil som ich na tento účel celý balík a dúfam, že ich rozbaľovaním sa zviera zdrží). Chrapot sa však zosilňuje, otáčam sa a... udieram hlavou o obrubu postele. Chvíľu žmúrim do tmy a uvedomujem si, že chrapot vydáva Tóno, odfukujúci na spodnej posteli. A čokoládové tyčinky nezožrala neľútostná šelma, ale členovia Hiking tímu pri večernom posedení.

Ešte pred raňajkami vychádzam pred chatu, je riadne primrznuté a fučí ako besné. Cvične stúpam na Borišov, ale čosi nad polovicou to obraciam, keď hrozí, že moju mušiu váhu to zmetie do doliny. Po raňajkách zas cvične zbehnem po modrej k ústiu Hornoborišovskej doliny a späť a cestou preskúmam salaš. Nasleduje rozlúčka s priateľmi a návrat do civilizácie. Na zostup do Belianskej doliny sa pridáva MišoM a v rozhovore nám cesta ubieha. Sme na záveternom svahu, tak je celkom príjemne. Zo začiatku, kým je pôda zamrznutá sa ide fajn. Traverzujúc severnú stranu Borišova prechádzame niekoľkými žľabmi a na konci lúky pod Košariskom sa krátko zastavujeme pri salaši. Nedáme sa zlákať skupinou turistov vystupujúcich skratkou, ale schádzame po značke širokým oblúkom do doliny Dolný Borišov. Zvážnica je miestami riadne rozbitá od ťažby dreva, "lahôdkou" je záverečných 200 m pred Chatou Havranovo - prichádzame tam zablatení ako divé svine.

Čakajú nás kilometre po rozbitej asfaltke dolu Belianskou dolinou. Mišo sa snaží chytiť mobilný signál, aby zabezpečil odvoz, ale v závere doliny ho niet. Šliapeme teda, na okraji lúky poniže chaty umývame obuv od blata (ako sa ukázalo, boli sme príliš optimistickí - ďalej bola aj asfaltka zanesená bahnom od ťažobných mechanizmov). Nakoniec sa Mišovi podarilo nadviazať spojenie a na rázcestí pri ústí Slávkovej doliny nás šetrí od ďalšieho capkania po asfalte záchrana v podobe Mišovho motorizovaného brata.

Do skorého videnia, Fatra.

Fotogaléria k článku

Najnovšie