Zimný Prielom Hornádu

Trasa

Hrabušice, Mýto – Hrdlo Hornádu – Kláštorská roklina, ústie – Letanovský mlyn – Pod Tomášovským výhľadom – Tomášovský výhľad – Spišské Tomášovce

Hrdlo

Náš výlet sme začali na Mýte za Hrabušicami. Odtiaľ sme sa vybrali po zelenej značke k Hrdlu Hornádu. V ňom pri lávke, ktorá sem vedie z Podlesku, bola prázdna búdka na výber vstupného. Podľa cien uvedených v nej jednodňový lístok stojí 1,5 €. Takže sme niečo ušetrili. Prekvapil nás samotný Hornád, keďže historicky prvý prechod Prielomu Hornádu sa uskutočnil vo februári 1906 po jeho zamrznutej hladine. Teraz však bol ľad len pri brehoch rieky. Ale inak tu bolo všetko ako v zimnej rozprávke. Krásne zasnežená príroda, pričom sneh nebol veľmi hlboký, takže sa išlo dobre po chodníku.

Zaľadnené stúpačky

Po chvíli sme zbadali na opačnej strane Prielomu prvý ľadopád. Škoda len, že sa k nim nedalo dostať. Potom sme už stáli na prvých stúpačkách pod Zelenou horou. Tieto sú pomerne vysoko nad Hornádom, takže sme pekne videli, ako nám tečie pod nohami. Pri Mníchovej jaskyni, ktorá za nimi nasledovala, sme videli ľadopád, ktorý akoby vytekal z jaskyne a prerastal machom. Následne sme cez lávku prešli na druhý breh Hornádu a pomaly sa blížili k ústiu Kláštorskej rokliny, ale posledné stúpačky pred ústím boli v strede úplne pod ľadom a nedalo cez ne prejsť. Preto sme museli zísť na Hornád a prejsť po ľade na jeho okraji. Problém bol však dostať sa na Hornád. Nakoniec sme pomocou stromov visiacich nad ním zišli na ľad a obišli túto zamrznutú časť.

Vlnitejší chodník

Za ústím Kláštorskej rokliny už bola súvislejšia vrstva ľadu na hladine Hornádu, ale nemali sme odvahu na ľad stúpiť. Chodník bol oveľa vlnitejší ako v prvej časti Prielomu. Opäť sme videli mnohé ľadopády. Dokonca niektoré tiekli rovno cez chodník až k Hornádu, takže opatrnosť bola na mieste. Na Letanovskom mlyne sme uvideli skupinu ľadolezcov, ako zliezajú ľadopád za mlynom.

Ticho

Za Letanovským mlynom išiel chodník po lesnej ceste, ale tá sa oddelila a už boli pred nami ďalšie stúpačky. Prvou časťou stúpačiek sme obišli skalu, za ktorou nás čakala druhá časť, celá v nádhernom ľadopáde. Tá sa však obísť nedala, preto sme sa vydali cez tento ľad. Našťastie len jedna stúpačka s reťazou bola úplne pod ľadom, preto sme išli veľmi opatrne. Keby tu bolo viac ľadu, asi by sme sa museli vrátiť. Páčilo sa nám však to ticho, keďže Hornád v tejto časti bol úplne zamrznutý a ľad na niektorých miestach opäť padal až k jeho zamrznutej hladine.

Vietor a záveje

Posledné dve série stúpačiek nám už problémy nerobili. Záverečná časť Prielomu Hornádu až pod Tomášovský výhľad bola príjemným chodníkom cez les. Len sem-tam vietor spustil sneženie zo stromov. Spod Tomášovského výhľadu sme strmými serpentínami vystúpili na hrebeň nad Prielomom Hornádu. Odtiaľ už viac-menej po rovine na Tomášovský výhľad. Výhľad bol pekný, na Prielom Hornádu a Slovenský raj. Z brala sme sa potom vybrali smerom k Spišským Tomášovciam. Po tom, čo sme opustili les, fúkal na lúke silný vietor. Ten sťažoval cestu do dediny, lebo vznikali záveje, ale značky na stromoch boli dobre viditeľné. Po prechode celej dediny sme výlet ukončili na železničnej stanici. Odtiaľ vlakom do Spišskej Novej Vsi a rýchlikom domov.

Záver

Prielom Hornádu bol super a dobre schodný aj bez kompletnej zimnej výstroje. Ľadopády a cencúle od priesvitných až po mliečno-biele, ktoré pripomínali výzdobu kvapľových jaskýň, boli nádherné. Jedným slovom odporúčame.