Voľné pokračovanie seriálu o malokarpatských prameňoch v lesoch nad Bratislavou.

Trasa

Bratislava, časť Rača, Komisárky – Vajnorský kríž – Račiansky potok – Šúrsky kanál – ústie Fofovského potoka – Zuby – Modrý kríž – Biely kríž – Rača, Detvianska ulica

Dnes som si privstal a krátko po ôsmej som už vykračoval asfaltkou popod záhrady smerom na Svätý Jur. Nadjazdom ponad autostrádu som odbočil na Vajnory a začal som pátrať po nejakom kanáli. Prechádzal som okolo Vajnorského priemyselného parku, nie práve veľmi upraveným prostredím. Ako prvý mi skrížil cestu polosuchý a zarastený kanál, o ktorom som usúdil, že nie je ten pravý. Podľa mapy na pravej strane má byť Sprinclov majer a rybník. V drobnom mrholení sa mi vôbec nechcelo ísť ho hľadať. Krátko pred deviatou som prechádzal okolo brány zariadenia Epona s rebrinákom ako pútačom snáď v trojmetrovej výške. To, že ho postavili s pomocou prostriedkov z EÚ, ma tak nezaujalo, ako to, že vedľa neho tečie Račiansky potok.

Pohľad do mapy ma presvedčil, že treba zahnúť doľava a vykročiť povedľa neho. Brehy sú hodne zarastené šachorinou. Keď je krajšie počasie, asi sa tu pohybuje viacej ľudí. Dnes okrem mňa tu boli dvaja bežci, ktorí pribehli po ceste z Vajnor a dvaja psíčkari s tromi statnými vlčiakmi. Aj som chvíľu rozmýšľal, ako ich obísť, lebo nemali náhubky, no majitelia ich privolali a usadili, kým som neprešiel. V začínajúcom snežení som došiel na sútok Račianskeho potoka a Šúrskeho kanála. Vcelku ma udivila čistota vody. Teda, aspoň som videl na dno.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vykročil som doľava proti prúdu. Keď som sa priblížil k mostu ponad kanál, z hmly sa vynorili stožiare vysokého napätia – starí známi vedúci na Biely kríž. Za mostom na pravej strane začína Šúr, mokraď zapísaná v r.1990 na svetový zoznam mokradí chránených podľa Ramsarskej dohody. Sem sa vyberiem niekedy inokedy, mám tu turistický rest.

Rozhodol som sa pokračovať po ľavej strane kanála. Za železnicou a autostrádou z hmly vystupovali vinohrady a lesy Malých Karpát. Prišiel som k chatke a ústiu Račieho potoka do Šúrskeho kanála. Hravo som preskočil na druhú stranu a od kanála vyšiel hore k vinohradom, ktoré sa tu rozkladajú medzi ním a železnicou. Prekročil som aj Fanglovský potok, ktorý tu tiež končí svoju púť a doputoval konečne k ústiu Fofovského potoka. Vyšiel som hore na most a šiel si prečítať tabulu, označujúcu začiatok náučného chodníka – Prírodné klenoty Šúru.

Konečne hodinu a pol od vystúpenia z električky som mohol začať svoje putovanie proti prúdu Fofovského potoka. Predbehlo ma auto, za ktorým bežali dvaja hafani. Moderný spôsob venčenia. Psy sa prebehnú a pán nezmokne a ani sa neunaví. Na ľavej strane sa nado mnou vypínalo návršie železnice, na pravej strane val okolo Šúrskeho kanála. Stromy pod ním stáli v polozamrznutej vode, plnej kadejakého odpadu. Prešiel som podjazdom popod železnicu a následne aj pod autostrádou. Na pravej strane sa rozkladali modro-sivé budovy skladového komplexu pred Svätým Jurom a na ľavej strane bikrosový areál. Vybral som si ľavú stranu a začal stúpať do vinohradov. Slnko, ktoré pre zmenu vyšlo, ma odrazom od čerstvého snehu bodalo do očí. Pridal sa k tomu celkom silný vietor. Dnes si teda užijem celú škálu počasia.

Z mapy som vedel, že potok by mal tiecť pod zemou v okolí budov PD a tak som krížom cez vinohrady kráčal k nemu. Naskytol sa mi celkom pekný výhľad na Svätý Jur a jeho okolie. Prešiel som vinohrady a šmýkajúc sa po čerstvom snehu, zišiel som na chodník nad potokom. Došiel som k polorozpadnutému domu a tesne nad potokom som vo svahu uvidel studničku. Povedľa malých kaskád som sa dostal na lesnú cestu a mohol som konečne vykročiť vedľa potoka do lesa. Tešil som sa z vibrám, lebo čerstvá 5 cm vrstva snehu by tenisky premočila. Okrem srnčích stôp nebol sneh narušený inou stopou a tak som sa cítil ako objaviteľ. Často som musel prekračovať popadané stromy.

Po dvadsiatich minútach cesta skončila a musel som sa predierať svahom ponad potok. Dosť sa mi šmýkalo a tak som sa potešil ceste prichádzajúcej sprava. Moja radosť netrvala dlho. Cesta sa oblúkom ponad potok skrútila doľava a znovu som musel ísť svahom ponad potok. Všetko okolo mňa bolo zase čiernobiele. Biely sneh, čierne stromy. Po farebnosti spred týždňa ani stopy. Pani zima kraľuje pevnou rukou. Po štvrťhodine potok križovala cesta a prvý prítok z pravej strany. Nebol dlhý, asi 50 m. Vytekal z bahniska a samozrejme, že sa nad ním vypínal posed.

Vrátil som sa k potoku a za chvíľu ma čakalo prekvapenie. V malej zákrute medzi dvomi stromami a nad minivodopádikom stála strieška. Či to je prameň, neviem. Moja púť popri Fofovskom potoku sa chýlila ku koncu. Prišiel som v 410 m n. m. k prítoku zľava. Aj ten nebol dlhý, aj ten vytekal z bahniska a aj nad ním sa vypínal posed. Prešiel som oblúkom doprava lesom a ocitol som sa pri prameni Fofovského potoka. Je medzi dvomi stromami, má drevenú striešku a tesne nad ním je cesta so žltou značkou medi Svätým Jurom a Stupavou. Asi 200 m vpravo stojí Modrý kríž. Zišiel som k nemu a od neho som sa vrátil lesom k sútoku. Kráčal som po vychodenom chodníku, ktorý ma priviedol na zvážnicu. Vybral som sa po nej a časom som zistil, že je to tá, ku ktorej som vždy vyliezol, keď som sledoval prítoky Fanglovského potoka.

Ako som si tak po nej vykračoval, zbadal som kopu konárov. Keď som ich odhádzal, objavil som kameňmi vyloženú studničku. Tak to mám už druhé tohtoročné čistenie studničiek za sebou. Vybral som chleba z ruksaku a posilnil som sa. Hneď sa mi lepšie kráčalo. Belosť cesty narušila čierna škvrna. Keď som prišiel bližšie, vykľul sa z toho potok, vytekajúci zo svahu nad ňou a asi po 10 m odtekajúci dole kopcom. To bol môj posledný dnešný prameň. Z cesty ma zlákala do lesného prieseku červená šípka na strome. Po čase som opustil aj ju a vykročil k v diaľke presvitajúcemu altánku. Zrazu som bol pod Malým Javorníkom. Vytiahol som termosku s čajom ochuteným malinovicou a mohol začať bilancovať.

Záver seriálu

Z nevinnej debaty o známych studničkách v Račianskych Karpatoch sa vykľulo štvormesačné putovanie a pátranie. Aj keď som rodený Bratislavčan a do okolitých lesov chodím od mala, zistil som, že mám ešte čo objavovať. Moja radosť bola o to väčšia, keď ani kamaráti nepoznali mnou objavené miesta.

Predchádzajúce časti:

Pramene Račianskych Karpát I.
Pramene Račianskych Karpát II.
Pramene Račianskych Karpát III.
Pramene Vajnorskej doliny
Pramene Račieho potoka (Javorník)
Pramene Fanglovského potoka

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek