Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Reportáž Lavínový kurz pre začiatočníkov

Prvý ročník lavínového kurzu pre začiatočníkov je úspešne ukončený. Uskutočnil sa počas víkendu 26. - 28. marca 2010 v Demänovskej doline v Nízkych Tatrách. Nám zostáva pevne v pamäti spolu s veľmi dôležitými informáciami a radami od skúsených horských záchranárov.

Huráááá! Tak presne taký pokrik som spustil, keď vidina a túžba zorganizovať lavínový kurz pre začiatočníkov sa zhmotnila a začala byť viac ako reálna. Hiking.sk sa podujal na vytvorenie možností pre ľudí, ktorí potrebujú vzdelanie a cvičenia v oblasti lavín, prevencie pred lavínami a záchrany v prípade lavínovej situácie. Doteraz každý jeden kurz, na ktorý som naďabil, bol určený skialpinistom alebo freeriderom s výbavou. V skratke: kto nemá lyže a pípak, tak si "nevrzne". My ostatní, turisti, horolezci, snežničiari, sme mali smolu. Vďaka webu Hiking.sk a spoločnosti PIEPS sa podarilo nápad osvety „nevyvolených“ zrealizovať.

Dňa 26. marca sme sa všetci stretli na Chate Björnson v prostredí nádherných hôr, v bašte posledného tohtoročného snehu v Jasnej v Nízkych Tatrách. Po privítaní organizátormi a celkom výdatnej večeri sme začali s teóriou, ktorú nám prednášal Ján Peťo, riaditeľ Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby (skrátene SLP HZS). Jána Peťa sme sa snažili získať ako inštruktora z viacerých dôvodov, asi najpodstatnejší je ten, že ide pravdepodobne o najväčšieho odborníka na lavíny na Slovensku.

Po výdatných prezentáciách a „výučbe“ o lavínach, meteorologických, morfologických a iných faktoroch vzniku lavín, diskusii a predstaveniu vyhľadávačov, ich funkčnosti a užívania sme sa uložili do postelí a tešili sa na sobotnajšiu nádielku zhutnenia teórie do praktického nácviku v hromade snežných nánosov v Derešskom kotli.

Nasledujúce ráno vyrazila skupina (6 skialpinistov, 5 snežničiarov) lanovkou na Lukovú (predtým sme samozrejme odskúšali funkčnosť, baterky a vysielanie vyhľadávačov). Odtiaľ peši do miesta praktických nácvikov v kotli Derešov. Veci sme si uložili do „campu“, čo je názov pre bezpečné miesto pri lavínisku, zobrali sme nástroje a hybaj kopať sneh na testy stability, kompresné testy a nórske sondy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Lopaty, sondy, pípaky povinne na tele, a začala makačka. Pri kopaní sme sa striedali, bolo nás dosť, no predstava, že nám leží pod snehom parťák, nám nedovolila oddychovať. Ukázali sme si „analýzu snehu“ na snehovom profile, pomocou snehových rastrov sme rozlišovali jednotlivé vrstvy a druhy snehov. Ján Peťo nám potom ukázal test stability snehu pomocou jednotlivých úkonov na veľkom bloku snehu. Sneh vydržal, boli sme v bezpečí. Vyskúšali sme si kompresný test a zároveň aj rozšírený kompresný test, čo je najlepšia možná metóda na určovanie nebezpečia či hrozby lavíny. Ak si správne pamätám, rozšírený kompresný test je najhorúcejšia novinka, vylepšenie kanadského kompresného testu.

Nórsku sondu sme si iba ukázali, keďže ide o zastaranú metódu. Po všetkých týchto testíkoch sme vykopali tunelík pre dobrovoľníka, aby mali kurzisti na kom skúšať vyhľadávanie sondami. Za figuranta som sa hlúpo prihlásil ja, čo som ihneď po zaľahnutí na deku do snehovej diery ľutoval. Keďže som trpel a asi aj stále trpím miernou klaustrofóbiou, napriek tomu, že som mal meter od seba Jana, pripraveného zasiahnuť, predstava meter a pol vysokej masy snehu, ktorá ma zavalí, nebola vôbec vábna. Kým človek nepočuje o tom, že ak je viac ako dva metre hlboko, nemá veľa šancí na prežitie, tak si podobnú zábavku predstavuje ľahko. Pri ležaní v tej diere som sa modlil, aby postupujúce družstvo hľadačov nespustilo blok na mňa.

Zrýchlené dýchanie, stres a strach mi neuľahčovalo vedomie, že tucet perfektne vybavených ľudí s dvoma špičkovými záchranármi sú pripravení na okamžité vyhrabanie. Možno som precitlivený, ale od toho momentu som sa rozhodol, že prevencia je najlepšia cesta, ako prežiť lavínu. Radšej zletieť 4 metre na lane, ako byť zasypaný a nemôcť sa pohnúť.

Po čase lavínové sondy poláskali moju zadnú časť tela a ja som spokojne ležal s vedomím, že 11 ľudí už nestojí na bloku snehu nado mnou, ale poniže svahu vedľa mňa a ukazujú si, kde ktorá sonda skončila.

Nasledovalo cvičenie vyhľadávania pomocou „pípakov“. Hľadali sme dokopy 4 zakopané pípaky, a musím povedať, že to každému šlo celkom dobre.

Po praxovaní v kotli sme zbehli dolu na chatu, lyžiari po svahu a my nevyvolení na snežniciach lanovkou. Nasledovala večerná lekcia ďalšej teórie doplnená o chutné fotopremietanie z lavínových nešťastí, známych aj na verejnosti. Po ukončení sobotňajšej večernej výučby sme si podľa chuti spravili každý svoj večerný program.

V nedeľu nás čakala nádherná túra na Chopok, z Chopku po hrebeni na Poľanu a odtiaľ pekne dolu do Jasnej. Počas túry sme si poukazovali topografické atribúty a možnosti vzniku lavín, našli sme jeden záhrab a poukazovali veľa nebezpečných prevejov. Po šťastnom návrate do Jasnej sme sa zbalili, rozlúčili a vydali na cestu domov, preč od snehu, preč od lavín, ale šťastní, naučení a tešiaci sa na návrat do kráľovstva snehu, pripravenejší na zimné obdobie ako kedykoľvek predtým.

Autorka titulnej fotografie: Margaréta Lilková

Fotogaléria k článku

Najnovšie