Trasa

Horský priesmyk Sedlo – sedlo pod Uvita greda – dolina Valoviti do – rázcestie Suvi tavani – izvor Surutka (prameň) – pleso Zeleni vir (prameň) – pamätná tabuľa Danilova ploča – sedlo pod Lučni vrh – Bobotov kuk – Bezimeni vrh – rázcestie Velika Struga – údolie Valoviti do – rázcestie v doline Biljegov do – Ledena pećina (ľadová jaskyňa) – Prla – planinarsko sklonište Lokvice (turistická útulňa) – izvor Lokvice (prameň) – katun Lokvice (salaš) – Radulova koliba (salaš) – priesmyk Brojišta – pamätník Veljkova ploča – Kamenjača – rázcestie Stari mlin – Crno jezero (Čierne pleso) – česma (studnička pri brehu plesa) – Restoran Jezero (reštaurácia na brehu plesa) – Ivan do (kemp) – Kužni do – Žabljak

Žabljak

Východiskom do NP Durmitor je mestečko Zabljak (čítaj Žabľak), horská dedina, no na čiernohorské pomery okresné mesto s vlastnou „ešpézetkou“ ŽB. S ubytovaním problém nie je. Mnoho miestnych stavieb tvoria rekreačné objekty od hotelov až po ubytovanie na súkromí. Nás hneď odchytil v centre mestečka miestny nadháňač ubytovania. No napokon sme zvolili privát bližšie k centru na Ulici Njegoševa za 10,- € osoba/noc.

Odvoz

U nadháňača ubytovania sme si dohodli odvoz na zajtrajšiu túru, aby sme včas vyrazili ešte za ranného chladu na celodenný pochod. V dohodnutú hodinu sme prišli na hlavné námestie (Trg Durmitorskih ratnika), avšak vodič tam nebol. Po niekoľkominútovom čakaní zisťujeme, že ani telefonický kontakt na neho nám nepomôže, preto prichádza plán B. Využívame ponuku taxislužby, ktorá má stanovište priamo na námestí. Akoby tušili náš problém, lebo hneď nás oslovili, či nepotrebujeme niekam odviesť. Pre taxikárov je cesta príjemným spestrením, lebo zákazku do horského priesmyku Sedlo (1907 m) ešte nemali. Za 8 ľudí sme zaplatili 25,- € presne podľa cenníka, ktorý bol umiestnený na viditeľnom mieste v aute. Okrem scenérie hôr nás zaujal aj novučičký asfaltový koberec cez priesmyk, spájajúci Žabljak s mestom Plužine. V Nórsku či Rakúsku sa na takýchto panoramatických horských cestách vyberá mýto, no tu nie.

Zeleni vir

Síce s neplánovaným meškaním, ale predsa nastupujeme na vytúženú túru. Zo Sedla vedie typická juhoslovanská značka - biela bodka v červenom kruhu (Knafelčeva markacija). Chodník stúpa sprvu lúčinou a neskôr žľabom so sutinou do sedla pod Uvita greda. Spoločné raňajky absolvujeme v doline Valoviti do. Na rázcestí Suvi tavani pokračujeme vľavo podľa nápisu Bobotov kuk. Po klesnutí cez lokalitu Surutka (prameň) nasleduje krátke prehupnutie sa cez sedielko (2140 m), za ktorým klesáme k malému plesu Zeleni vir, kde je opäť možnosť nabrať vodu z blízkeho prameňa (izvor). Od rázcestia nad plieskom nasleduje strmý výstup serpentínami okolo pamätnej tabule (Danilova ploča) do sedla pod Bobotov kuk. Cestou obdivujeme úchvatný prírodný útvar Šareni pasovi (Farebné pásy) – skalné pásy (zvrásnené geologické vrstvy). Okrem neživej prírody sa nám pošťastí uvidieť aj živú zložku v podobe pózujúceho kamzíka pod vrcholom Lučin vrh.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Bobotov kuk

Od juhu Bobotov kuk pôsobí ako nedobytná bašta, avšak zdanie klame. Turistická značka vedie najprv popod skalné steny traverzom na západ, aby vystúpila do steny a miestami veľmi vzdušnými pasážami nakoniec vystupuje na hrebeňovú hranu. Napokon sa objaví vrcholová plošina s návštevnou knihou a zodratou pečiatkou. Väčšina turistov stojacich na vrchole si myslí, že sa nachádzajú na najvyššom bode Čiernej Hory, ale nie je tomu tak. V skutočnosti najvyššia hora krajiny leží v pohraničnom pásme s Albánskom v pohorí Prokletije a je to vrchol Zla Kolata s nadmorskou výškou 2534 m. Bobotov kuk je skôr turistickým ťahákom NP Durmitor, lebo sa nachádza vo vnútrozemí krajiny a vedie naň značená trasa na rozdiel od najvyššieho štítu Zla Kolata. Možno vás napadlo, čo znamená výraz „kuk“. S kukaním výhľadu to nemá nič spoločné. Kuk (kuka) sa v čiernohorčine používa pre skalnaté veže, strmé kopce, hrotité končiare a ďalší význam je bedrový kĺb.

No name

Po spoločnej vrcholovej fotografii sa rozdeľujeme na dve skupiny. Väčšia časť smeruje späť do sedla a následne dolu do údolia Valoviti do. Ostatok sme sa vybrali prejsť zrušenú hrebeňovú značku na Bezimeni vrh (Bezmenný vrch). Sprvu nás čaká viditeľný chodník, ktorý sa neskôr stráca na skalnatom hrebeni. Miestami je trasa veľmi exponovaná a treba hľadať schodnú cestu. Viac ako po starom značení ideme intuitívne. Treba zliezať aj menšie stienky, no najhoršia je drobná sutina, ktorá odlietava spod topánok. Zliezame na severovýchodnú stranu hrebeňa a prechádzame snehové pole na úpätí veže Bezimeniho vrhu. Skalnú baštu podchádzame po východnej strane, až kým nenatrafíme na súčasné turistické značenie. Výhľad z druhého najvyššieho štítu v pohorí Durmitor si užívame len my. Až neskôr pri zostupe stretávame partiu Čechov, ktorí sa pýtajú na prameň. Samozrejme, že žiadny široko-ďaleko nie je. K smädu sa pridáva jasný horúci deň, ktorý ich únavu ešte zvyšuje. To ešte netušíme, čo sa bude diať neskôr.

Osvieženie v horúčave

Značka z Bezimeniho vrhu vedie prudko nadol strmým suťoviskom a čiastočne aj snehovým poľom. Na rázcestí vo Valoviti do sa stretávame so zvyškom našej partie a ďalej pokračujeme spoločne. Na rázcestí značiek v Biljegov do nahováram kamarátov na zachádzku v Ľadovej jaskyni (Ledena pećina). Po rozprave nakoniec vyhráva možnosť schladenia sa počas tropického dňa, napriek nutnosti šlapania do kopca. Mohutný vstupný portál poskytuje vytúžený oddych v tieni, ktorý patrične využívame a robíme si veľkú prestávku. Napriek tomu, že sa jaskyňa nachádza v nadmorskej výške 2217 m, teplota vzduchu v lete bežne vystupuje nad 30° C, no dolu v brale sa celoročne nachádza ľadová výzdoba. Ledena pećina je jednou zo štyroch prístupných jaskýň Durmitoru (Jelovačka pećina, Urljača a Okno). Prehliadka jej ľadovej výzdoby je veľkým lákadlom, ale prudký zostup po starom firne nie je úplne bezpečným podnikom. Na vstup do podzemia sa prvý odváži Marek s cepínom v ruke a až následne sa osmelím tiež, lebo sa obávam, že vstupy vydupané v snehu budú ľadové. Zostup po firne sme zvládli bez pošmyknutia a obdivujeme ľadové kráľovstvo. Tiež si užívame mínusovú teplotu v jaskyni na rozdiel od horúčavy, ktorá vládne len o pár metrov vyššie. Pred odchodom od jaskyne si dávame pod šiltovky a klobúky sneh, aby nás pri ďalšom pochode na páliacom slnku príjemne chladil.

Mutni izvor

V teréne zisťujeme, že pribudla nová prepojovacia značka smerom ku katunu Lokvice (salaš) bez nutnosti vracať sa na rázcestie v závere Biljegovi do. Chodník klesá popod vrch Čvorov bogaz a nad prahom doliny sa opäť pripája na hlavnú turistickú trasu údolím. Vládne absolútne bezvetrie a neznesiteľná horúčava. Dopíjame posledné zásoby vody a tešíme sa na izvor Lokvice (prameň). K neupravenému výveru vody prichádza ako prvý Maroš a v ja v tesnom závese. Pri prameni oddychuje český pár. Zdravíme sa a ako prvý sa k vode vrhá Maroš. Lenže so zásadnou chybou, lebo sa najprv v priehlbni opláchne a potom plní fľašu. Nadobro múti vodu a všetci okrem Čechov ostávame smädní. Mútna voda sa pre slabú výdatnosť v dohľadnej dobe nechystá vyčistiť a nastáva krízová situácia. Totálne vysmädnutí sa poberáme preč a skúšame ešte blízky salaš (katun). Bača na nás vyjavene pozerá, keď mu oznamujem, že má mútny prameň (mutni izvor) a my sa ešte depresívnejšie pozeráme na neho, keď nám povie, že okrem mlieka a inkriminovaného pramienka nemá nič iné na pitie. Zúfalo si kupujeme hrnček pravého horského mlieka za 1,- € a bezradní sa ťaháme preč.

Točeno pivo nema

Nálada v partii rapídne klesla. Najhoršie to znášajú baby, lebo sa cestou rozprávajú o všemožných nápojoch a psychicky sa tým ubíjajú. Nemôžem to počúvať, tak sa trhám od skupiny a utekám dopredu, aby som čím skôr ukončil utrpenie kráčať o smäde. Dovalím sa k Čiernemu plesu (Crno jezero – rozloha 51,62 ha a hĺbka 49 m - populárne a navštevované ako naše Štrbské pleso) a jediné, čo ma zaujíma je, kde tu čapujú pivo. Jediným podnikom pri brehu je Restoran Jezero, kde zamierim priamo k barovému pultu. Po vyslovení prosby o veľké točené pivo mi čašník vyjaví, že čapáka nemajú. Vystrúham na neho takú príšernú grimasu, že hneď pochopí, že aj fľaškové to zachráni, len nech ho hneď donesie. Kamaráti sa ešte trápia na trase, kým jedno pivko padne ako nič. Takto posilnený sa vraciam k studničke (česma) pri jazere a naberám vodu pre ostatných. To ešte netuším, že medzitým sem dobehol Marek a že okrem fľaše plní priam záchranársku misiu. Pobral som sa oproti ostatným z posledných síl a čoskoro stretávam Tomáša, ktorý sa už nevie dočkať studničky. Keď tam dorazil, otvoril batoh, rozopol vodný vak a naberal pramenistú vodu rovno do batohu. Náhodní okoloidúci výletníci len nechápavo pozerali, prečo si naberal vodu do batohu a nie do fľaše...

Dramatickejší záver túry sme si ani nevedeli predstaviť. Akcia je titulovaná prívlastkom „najsmädnejšia“ a často na ňu spomíname.

Užitočné odkazy

Veľvyslanectvo SR v Belehrade pre Srbsko a Čiernu Horu
ČiernaHora.sk
Montenegro.sk
cerna-hora.net (česky)
ČernáHora.cz (česky)
Dovolenka v Budve a o Čiernej Hore všeobecne
Dovolenka v Sutomore a o Čiernej Hore všeobecne
Národný park Durmitor
Národné parky Čiernej Hory
Mesto Žabljak
Turistický zväz Čiernej Hory (Planinarski savez Crne Gore)
Predpoved počasia pre Čiernu Horu (Hidrometeorologiški zavod Crne Gore)
Topografické mapy Čiernej Hory (1 : 25 000)
www.stazeibogaze.info – Cestami i necestami (turistický sprievodcami balkánskymi horami)
Mapy balkánskych pohorí

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek