Göstlingerské Alpy - Wasserlochklamm

Trasa

Wasserlochschenk – Wasserloch – Jägerriedel – Wasserlochschenk

Budík ma nemilosrdne vyháňa 4.30 h z postele. Ešteže som si veci nachystal večer, lebo v tom polospánku som ledva schopný sa obliecť a dôjsť na parkovisko k bratislavskému PKO. Je tu ďalších 34 rozospatých turistov, ktorí zasadnú do autobusu a driemu po prvé parkovisko v Rakúsku. Tu nás preberá plechovková Nescafé a krásne modrá obloha. Meteorológom predpoveď vyšla a nás to nesmierne teší. Po celotýždennom daždi to je balzam na dušu.

Po deviatej hodine vystupujeme z autobusu na parkovisku pri Wasserloschenku na brehu rieky Salza v Gőstlingerských Alpách. Pozvánka nám tu sľubuje štajerské špeciality, no my sa zatiaľ tešíme na 900 m dlhý kaňon s piatimi vodopádmi o dĺžkach 37, 39, 28, 26 a 22 m. Najprv však musíme prejsť po 65 m dlhom oceľovom moste, visiacom 20 m nad riekou Salza. V mýtnom domčeku zaplatíme vstupné 3,65 € a môžeme začať stúpať prvých 300 m prevýšenia k jaskyni Wasserloch, kde pramení riečka vytvárajúca vodopády.

Naschvál zostávam posledný. Jednak potrebujem nerozhúpaný most len pre seba a jednak chcem fotiť prírodu okolo seba bez nadšených spoluturistov. Bez nespočetných drevených mostíkov a schodov je tento kaňon nepriechodný a klobúk dole pred tými, čo to tu všetko namontovali. Vodná triešť z padajúcej vody navodzuje atmosféru dažďa a sťažuje fotografovanie. A fotiť je veru naozaj čo. Voda sa rúti úzkym korytom v rôznych zákrutách, lebo kamene jej tisícročnému úsiliu stále odolávajú. Skoro za každou zákrutou je nový vodopád a stále sa pohybujeme po drevených schodíkoch. Ani som sa nepokúsil ich množstvo spočítať. Podľa mňa je ich vyše tisíc.

Skaly naokolo sú zarastené machom a nájdu sa tu aj nejaké kvetinky. Neviem, čo skôr fotiť a len neustále utieram zarosený objektív fotoaparátu. Počas hodiny sa dostávame k najväčšiemu dvojvodopádu a v nemom úžase sledujeme masy vody rútiace sa dolu. Uprostred stojí skala a na nej akoby strážca, tenký smrečok. Voda bije do padnutého stromu, možno jeho predchodcu. Človek si myslí, že by z neho mali byť už dávno triesky a on vytrvalo prijíma vodnú masáž so stoickým kľudom, že matka príroda všetko naplánovala dávno dopredu.

Len neochotne opúšťame toho veľkolepé divadlo a posledné schodíky nás vedú nad vodopád, kde konečne stojíme na pevnej zemi chodníka. Ten končí pri turistickej chatke s dvomi stolíkmi a zaťahovacími, mrežovanými dverami. Dáme si tu krátku obedovú pauzu a po nej poslednými, strmo sa dvíhajúcimi schodmi vystupujeme na vyhliadku. Pod nami na jednej strane sa dolu vinie Salza a na druhej strane sa z jaskyne Wasserloch rúti dolu kaňonom riečka vytvárajúca toto fantastické divadlo, ktoré fascinovane pozorujeme.

Keď sa hore chodníkom prirúti hlučná skupinka miestnych mládencov v „jódl kraťasoch“ s fľaškami piva v rukách, opúšťame toto prekrásne miesto a začíname zostupovať po Jägerriedli dolu k Salze. Chodník vedie najprv vrstevnicou, no potom začína klesať lesom a slečny, ktoré, ako neskôr vysvitne, majú na sebe in outdoorové oblečenie po prvýkrát, majú značný problém, ako klzký terén bez pádu zvládnuť. A tak mi predvádzajú turistický spôsob chôdze – zadkom pri zemi. Keď si nedajú poradiť, že ich ruksak preváži a skotúľajú sa po hlave dolu, radšej ich obchádzam a balansujúc v teniskách zbieham k Salze. Tu nám rafteri a kajakári predvádzajú svoje umenie jazdy na horskej riečke. Dokonca rafteri skáču pod mostom z dreveného móla v neoprénoch do Salzy a trénujú vyťahovanie lanom z prúdu.

Po prechode mostom na druhú stranu k Wasserlochschenku nastáva chvíľa pre naše žalúdky. Z jedálneho lístka v češtine si mnohí vyberajú veľké zemiaky upečené v rúre, rozpolené a naplnené rôznymi plnkami.

Táto túra je vhodná pre všetky vekové a výkonnostné turistické skupiny. V podažďovom čase však navrhujem návrat výstupovou cestou.

Ďalšie informácie

www.geoline.at
GPS: N 47“ 42.00.40´ a E 14“ 52.20.39´