Túra

Štiavnický cik-cak II.

Michal Bukvai 09.08.10 Pokračovanie túlačky po štiavnických chodníkoch-nechodníkoch, kde som nestretol (snáď až na okolie Banskej Štiavnice) žiadneho turistu. Prezradím ešte, že netradične kľukatá trasa bola výsledkom snahy ísť čo najviac po značkách, ktoré sme nemali presne podchytené v Hiking databáze. Odteraz už budú.

Trasa

Chrústov – Ostužiansky potok – Kamenná – NPR Kamenné more – Vyhne – Tisová (vysielač) – Kešnerovská – Kerling – Hodruša-Hámre, časť Malangová – Jelšová – Sandrik – Havránkova lúka – Havránkovo – Trstené – Kopanice – osada Banište – Kopanický rybník – osada Domky – sedlo Pleso – Richnavské jazero – sedlo Krížna – Tatárska lúka – Sitno – Tatrárska lúka – Počúvadlianske jazero – sedielko pod Žliabom – Dekýš (Dedinský mlyn) – horáreň Segiňov – Jabloňovská dolina – Horné Jabloňovce – Jabloňovce, obecný úrad – Dolné Jabloňovce – Pečenice – vodná nádrž Bátovce (Lipovina) – Bátovce

Deň tretí

Ráno zisťujem, že vyvrtnutý členok sa pekne vyfarbil. Tradične začínam zostup do doliny v tráve vyše kolien a rosa sa postará o schladenie mierne napuchnutej končatiny. V potoku absolvujem očistu, keďže na samote voda nebola. Od sútoku potokov mierne stúpam do protiľahlého svahu, míňam osamelé chalupy, neskôr celú záhradkársku osadu a značka sa skrúca dookola kopca Kamenná (495 m). Sám som zvedavý, kadiaľ ma povedie do Vyhní, lebo v každej mape je zakreslená inak. Nakoniec dokončí obchvat od západu a nekompromisne vystúpa na vrchol. Je odtiaľ len čiastočný výhľad na obec v doline. Schádza východným smerom (trasa bývalej žltej), na úpätí sa lomí doprava a križuje známe Kamenné more (NPR). Chodník tu na chvíľu pripomína nefalšované Vysoké Tatry. Šuchot ma núti kúsok odbočiť - dve mohutné užovky miznú medzi andezitovými skalami.

Lesom schádzam do obce Vyhne (310 m), kde vedľa prvého domu ťahám vodu zo studne (tabuľka hlási, že vraj je pitná). Smerovník nenachádzam, ale zelené a žlté šípky ma smerujú popri vchode do Vodného raja hore kopcom. Míňam kaplnku, niekoľko hotelov a za futbalovým ihriskom sa zelená odpája a najprv mierne, neskôr prudko stúpa borovým lesíkom na Tisovú s retranslačným stožiarom. Nasleduje miernejší terén a prevažne lesom sa značka kľukatí východným úbočím Banského vrchu, aby vyšla na modro značený hrebeň (áno - ten, čo som včera križoval na Hadovej) pri kríži na rázcestí Kešnerovská (690 m).

Spolu s modrou idem niečo vyše kilometra na západ (tu ma na lúke obieha prvý turista od začiatku treku) a na rázcestí Kerling (800 m) pri kaplnke opäť schádzam z hrebeňa. Značka nevedie priamo, ako je na mape, ale robí široký oblúk po zvážnici, takže klesanie je mierne. V polovici Jelšovej doliny sa začínajú objavovať prvé bývalé banícke domy - teraz prebudované na rekreačné chalupy. Je tu aj pekne zrekonštruovaný banícky kostolík a hneď vedľa vchod do bývalej šachty. Odtiaľ už vedie asfaltka dolu dolinou s vyústením na hlavnú cestu v Hodruši-Hámroch. Ňou sa dostávam do centra časti Sandrik (305 m). V miestnych malých potravinách poprosím o možnosť doplniť vodu a kupujem čosi z mraziaceho pultu. V tomto horúcom dni niet nič lepšieho.

Čo som si naplánoval, to mám. Takže stúpam modrou na ďalší z hrebeňov členitých Štiavnických vrchov. Na červenú sa napájam na rázcestí Havránkova lúka (520 m), ale všade naokolo je len les. Aj cesta na východ vedie prevažne lesom, v okolí osady Kopanice (655 m) sa terén mení na lúky poskytujúce široké výhľady - Sitno je už čo by kameňom dohodil. Pozerám do mapy, kúsok pod východnou časťou rozťahanej osady vidím Kopanické jazero. Miestny obyvateľ mi ukazuje smer a o pár minút už zmývam zo seba prach uplynulého dňa. Vychutnávam si pohodu, veď do cieľa dnešnej etapy mám necelých 5 kilometrov. Slnko klesá, vraciam sa na značku a príjemnou lesno-lúčnou cestou, s neveľkými výškovými rozdielmi prichádzam do sedla Pleso (775 m). Opúšťam červenú hrebeňovku a modrou schádzam poza chatovú osadu k Richnavskému jazeru (740 m). Prameň nad východným brehom je vyschnutý, tak naberám vodu u dobrých ľudí. Ostáva len nájsť si sympatické miesto na nocľah pri brehu na konci hrádze. Večer ešte pokecám s miestnymi rybármi, zabíjajúc pár otravných komárov a zaliezam do spacáka.

Deň štvrtý

Červená "Rudná magistrála" vedie najprv voľne lúkou (už tradičný ranný kúpeľ v rose) - treba sa orientovať podľa mapy a terénu. Neskôr už bolo kde značky maľovať, takže do sedla Krížna (698 m) prichádzam bez problémov. Smerovník je obsypaný tabuľkami, vyberám sa modrou. Stúpanie je najprv mierne, potom sa značka stáča na východ a strmšie sa zvážnicami dostáva na hrebienok. Odtiaľ už opäť miernejšie, zanedlho presvitá pomedzi stromy - som na Tatárskej lúke (917 m), kde sa pripája zelená od Počúvadlianskeho jazera. Batoh odkladám do húštiny a naľahko stúpam na najvyšší vrch pohoria. Postupne sa objavujú skalné bloky, občas je chodník upravený drevenými schodíkmi. Po necelej štvrťhodinke stojím na Sitne (1009 m). V tomto rannom čase tu ešte niet ani nohy. Zastavím sa ešte na vyhliadke, odkiaľ pekne vidno Tatársku lúku priamo pod nohami, Štiavnické Bane a Banskú Štiavnicu, vzdialenejšie pohoria sa strácajú v opare.

Vraciam sa naspäť na Tatársku lúku, nakladám batoh a poberám sa spomínanou zelenou. Pri studničke stretávam prvých turistov stúpajúcich nahor. V takú peknú sobotu sa ich na vrchol vyberá veľa. Na rázcestníku pri Počúvadlianskom jazere márne hľadám tabuľku pre pokračovanie zelenej značky. Aj popri hrádzi sú na stromoch len žlté. Na jej druhom konci však už svieti aj zelená šípka. Príjemná lesná cesta pozvoľna stúpa do plytkého sedielka pod Žliabom. Takmer míňam prudké odbočenie a po klesaní sa značka napája na spevnenú (viac či menej vyasfaltovanú) zvážnicu, ktorou pôjdem hodne dlho. Je tu dokonca pomerne nový smerovník (tabuľky by isto boli užitočnejšie hore pri tajchu).

Prezúvam ľahkú obuv. Pri Dedinskom mlyne pod Dekýšom sa asfaltka prudko stáča a dolinou smeruje priamo na juh. Prechádzam popri plote diviačej obory (nevstupovať!), míňam zvyšky horárne Segiňov a po 9 kilometroch vchádzam do obce Jabloňovce (280 m). Pred budovou s vyvesenými zástavami už z diaľky vidím postávať hlúčik žien, je mi to jasné - volebná komisia. Trocha ich udiví, keď sa im to indivíduum valí do volebnej miestnosti, ale celý akt už prebieha hladko.

Na obecnom úrade ešte doplním vodu, prechádzam na dolný koniec a po prebrodení potoka Jabloňovka konečne po dlhých asfaltových kilometroch vchádzam do terénu. Značka vedie zaujímavým údolíčkom popri potoku, je tu riadne vlhko, skaly porastené machom navodzujú pralesnú atmosféru. Mračná komárov však bránia človeku zastať na dlhšiu chvíľu. Z doliny sa vynáram priamo pri prvých domoch obce Pečenice (250 m). Na jej opačnom konci pri družstve značka odbočuje z hlavnej cesty doľava k vodnej nádrži Lipovina. Aby som nezabudol, že som v Štiavnických vrchoch, ešte poslednýkrát si robím zachádzku, keď zelená bez upozornenia zabočí do kríkov na úzku prť vedúcu severným brehom - moja chyba, mal som si skôr pozrieť mapu. Jazero využívam na regeneráciu a tesne pred odchodom autobusu sa poberám na posledný kilometer do centra obce Bátovce (230 m).

Záver

Štiavnické vrchy ponúkajú hustú sieť značkovaných chodníkov, kde sa dá naplánovať množstvo viac alebo menej náročných trás. Odporúčam mať so sebou dobrú mapu - a aj tak sa na niektorých úsekoch nudiť nebudete. Až na centrálnu časť tam veľa turistov nestretnete. Okrem turistiky a prehliadky pozostatkov baníckej činnosti či kultúrnych pamiatok poteší aj prítomnosť tajchov.

Túra bola absolvovaná 9. - 12. 6. 2010
Celkový sumár trasy:
- dĺžka 126 km
- stúpanie 5156 m
- klesanie 5191 m

Zdieľaj:  
Reakcie
Štiavnický cik-cak II. 15/08/10 22:20 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Chata Penzión Manín Pri potulkách malebnými Súľovskými vrchmi dobre padne osvieženie a oddych. Keďže chata sa nachádza na križovatke viacerých cyklotrás, hojne ju využívajú najmä cykloturisti. Ale aj pešiak, po viacdňovom pochode túžiaci po teplej sprche, alebo rodina s menšími deťmi ocení možnosť pohodlného ubytovania. 18/10/14 Michal Bukvai Súľovské vrchy
Cyklotúra Stredným Považím V druhej polovici tohoročného mája dorazilo leto aj na Považie. Operatívne si vybavujem voľno v práci a rozhodujem sa riešiť pohybový absťák. Kvôli kolenám, ktoré sa v poslednom čase ohlasujú, bude presunovým prostriedkom bicykel. Narýchlo pozerám mapu a aspoň zhruba plánujem trasu, som si vedomý, že budú aj pešie vložky - neprekáža. Na nosič upevňujem neveľkú výbavu a môže sa vyraziť. 10/07/14 Michal Bukvai Javorníky, Súľovské vrchy
Búda Búda na Medvedej skale Asi od roku 2009 je vyznačená žltá značka od rázcestia Červíková do sedla pod Strážovom. Vytvára širšie možnosti plánovania túr na najvyšší kopec Strážovských vrchov. Priamo na trase sa nachádza búda, ktorá sa dá využiť ako útočisko pred nepohodou. 15/02/14 Michal Bukvai Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Bulharsko – Rila – prechod pohoria Prečo sa znovu púšťam na cestu, keď viem, že sa pár nocí nevyspím, dostanem otlaky, bojujem s únavou a strachujem sa, čo všetko sa môže prihodiť? Či u nás nie je dosť krásnych miest? Alebo nebolo by pohodlnejšie ležať na lehátku na dvore alebo pri vode? dnes Marek Fačkovec Svet
Túra Baranec, Plačlivô, Príslop a Baníkov Keď sa mi nedávno naskytla príležitosť zúčastniť sa medzinárodného kongresu v poľskej Poznani, naplánoval som si aj niekoľkodňovú návštevu rodičov. No a v najtajnejšom kútiku duše som dúfal, že mi počasie, toto leto ku Slovensku také nežičlivé, dovolí uskutočniť aspoň jednu túru v mnou doposiaľ neobjavených Západných Tatrách. Napokon to vyšlo nad očakávanie dobre, 4. a 5. septembra bolo krásne letné počasie a podarilo sa mi absolvovať dve túry na štíty v okolí Žiarskej doliny. včera Mojmír Suchý Západné Tatry
Túra Gánovce – geopark a travertínové kopy Alebo kultúrno-poznávacia činnosť pod Tatrami. Vydáme sa do Gánoviec – obce, ktorá sa rozprestiera juhovýchodne od Popradu, pričom je takmer v jeho bezprostrednej blízkosti. Odpoveď, prečo volíme túto lokalitu, nám dá prvotná návšteva Podtatranského múzea v Poprade, ktorou naštartujeme deti, zaujímajúce sa o nové rukolapné vedomosti. Na podhorí Vysokých Tatier preskúmame poklady v podobe náleziska skamenej výplne lebky neandertálca, pohľadáme minerálne pramene - vrty a travertínovú kopu. Pri veľkom šťastí a náhode nás bude možno čakať malé prekvapenie. 19/10/14 Roman "Bazin" Matkovčík Nízke Tatry, Slovenský raj, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Štiavnický cik-cak II. 15/08/10 22:20 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Štiavnické vrchy, Podunajská nížina, časť Podunajská pahorkatina - Ipeľská pahorkatina
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1009 m n. m.
    • min: 230 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2100 m
    • klesanie: 2385 m
  • Vzdialenosť
    • 61 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 9.6.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 48.5156 ° SŠ
      dĺžka: 18.8221 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.2911 ° SŠ
      dĺžka: 18.7442 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.42608 ° SŠ
      dĺžka: 18.84596 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • bivaky: Chrústov, Richnavské jazero
  • Voda
    • Vyhne, Hodruša-Hámre, Kopanice, Richnavské jazero, sedlo Krížna (salaš), prameň pod Tatárskou lúkou, Počúvadlianske jazero, Dekýš, Jabloňovce, Pečenice, VN Bátovce/Lipovina (bufet), Bátovce (krčma)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bátovce (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 469 ľudí
1.18 (0.79)