Túra

Štiavnický cik-cak II.

09.08.10 Pokračovanie túlačky po štiavnických chodníkoch-nechodníkoch, kde som nestretol (snáď až na okolie Banskej Štiavnice) žiadneho turistu. Prezradím ešte, že netradične kľukatá trasa bola výsledkom snahy ísť čo najviac po značkách, ktoré sme nemali presne podchytené v Hiking databáze. Odteraz už budú.

Trasa

Chrústov – Ostužiansky potok – Kamenná – NPR Kamenné more – Vyhne – Tisová (vysielač) – Kešnerovská – Kerling – Hodruša-Hámre, časť Malangová – Jelšová – Sandrik – Havránkova lúka – Havránkovo – Trstené – Kopanice – osada Banište – Kopanický rybník – osada Domky – sedlo Pleso – Richnavské jazero – sedlo Krížna – Tatárska lúka – Sitno – Tatrárska lúka – Počúvadlianske jazero – sedielko pod Žliabom – Dekýš (Dedinský mlyn) – horáreň Segiňov – Jabloňovská dolina – Horné Jabloňovce – Jabloňovce, obecný úrad – Dolné Jabloňovce – Pečenice – vodná nádrž Bátovce (Lipovina) – Bátovce

Deň tretí

Ráno zisťujem, že vyvrtnutý členok sa pekne vyfarbil. Tradične začínam zostup do doliny v tráve vyše kolien a rosa sa postará o schladenie mierne napuchnutej končatiny. V potoku absolvujem očistu, keďže na samote voda nebola. Od sútoku potokov mierne stúpam do protiľahlého svahu, míňam osamelé chalupy, neskôr celú záhradkársku osadu a značka sa skrúca dookola kopca Kamenná (495 m). Sám som zvedavý, kadiaľ ma povedie do Vyhní, lebo v každej mape je zakreslená inak. Nakoniec dokončí obchvat od západu a nekompromisne vystúpa na vrchol. Je odtiaľ len čiastočný výhľad na obec v doline. Schádza východným smerom (trasa bývalej žltej), na úpätí sa lomí doprava a križuje známe Kamenné more (NPR). Chodník tu na chvíľu pripomína nefalšované Vysoké Tatry. Šuchot ma núti kúsok odbočiť - dve mohutné užovky miznú medzi andezitovými skalami.

Lesom schádzam do obce Vyhne (310 m), kde vedľa prvého domu ťahám vodu zo studne (tabuľka hlási, že vraj je pitná). Smerovník nenachádzam, ale zelené a žlté šípky ma smerujú popri vchode do Vodného raja hore kopcom. Míňam kaplnku, niekoľko hotelov a za futbalovým ihriskom sa zelená odpája a najprv mierne, neskôr prudko stúpa borovým lesíkom na Tisovú s retranslačným stožiarom. Nasleduje miernejší terén a prevažne lesom sa značka kľukatí východným úbočím Banského vrchu, aby vyšla na modro značený hrebeň (áno - ten, čo som včera križoval na Hadovej) pri kríži na rázcestí Kešnerovská (690 m).

Spolu s modrou idem niečo vyše kilometra na západ (tu ma na lúke obieha prvý turista od začiatku treku) a na rázcestí Kerling (800 m) pri kaplnke opäť schádzam z hrebeňa. Značka nevedie priamo, ako je na mape, ale robí široký oblúk po zvážnici, takže klesanie je mierne. V polovici Jelšovej doliny sa začínajú objavovať prvé bývalé banícke domy - teraz prebudované na rekreačné chalupy. Je tu aj pekne zrekonštruovaný banícky kostolík a hneď vedľa vchod do bývalej šachty. Odtiaľ už vedie asfaltka dolu dolinou s vyústením na hlavnú cestu v Hodruši-Hámroch. Ňou sa dostávam do centra časti Sandrik (305 m). V miestnych malých potravinách poprosím o možnosť doplniť vodu a kupujem čosi z mraziaceho pultu. V tomto horúcom dni niet nič lepšieho.

Čo som si naplánoval, to mám. Takže stúpam modrou na ďalší z hrebeňov členitých Štiavnických vrchov. Na červenú sa napájam na rázcestí Havránkova lúka (520 m), ale všade naokolo je len les. Aj cesta na východ vedie prevažne lesom, v okolí osady Kopanice (655 m) sa terén mení na lúky poskytujúce široké výhľady - Sitno je už čo by kameňom dohodil. Pozerám do mapy, kúsok pod východnou časťou rozťahanej osady vidím Kopanické jazero. Miestny obyvateľ mi ukazuje smer a o pár minút už zmývam zo seba prach uplynulého dňa. Vychutnávam si pohodu, veď do cieľa dnešnej etapy mám necelých 5 kilometrov. Slnko klesá, vraciam sa na značku a príjemnou lesno-lúčnou cestou, s neveľkými výškovými rozdielmi prichádzam do sedla Pleso (775 m). Opúšťam červenú hrebeňovku a modrou schádzam poza chatovú osadu k Richnavskému jazeru (740 m). Prameň nad východným brehom je vyschnutý, tak naberám vodu u dobrých ľudí. Ostáva len nájsť si sympatické miesto na nocľah pri brehu na konci hrádze. Večer ešte pokecám s miestnymi rybármi, zabíjajúc pár otravných komárov a zaliezam do spacáka.

Deň štvrtý

Červená "Rudná magistrála" vedie najprv voľne lúkou (už tradičný ranný kúpeľ v rose) - treba sa orientovať podľa mapy a terénu. Neskôr už bolo kde značky maľovať, takže do sedla Krížna (698 m) prichádzam bez problémov. Smerovník je obsypaný tabuľkami, vyberám sa modrou. Stúpanie je najprv mierne, potom sa značka stáča na východ a strmšie sa zvážnicami dostáva na hrebienok. Odtiaľ už opäť miernejšie, zanedlho presvitá pomedzi stromy - som na Tatárskej lúke (917 m), kde sa pripája zelená od Počúvadlianskeho jazera. Batoh odkladám do húštiny a naľahko stúpam na najvyšší vrch pohoria. Postupne sa objavujú skalné bloky, občas je chodník upravený drevenými schodíkmi. Po necelej štvrťhodinke stojím na Sitne (1009 m). V tomto rannom čase tu ešte niet ani nohy. Zastavím sa ešte na vyhliadke, odkiaľ pekne vidno Tatársku lúku priamo pod nohami, Štiavnické Bane a Banskú Štiavnicu, vzdialenejšie pohoria sa strácajú v opare.

Vraciam sa naspäť na Tatársku lúku, nakladám batoh a poberám sa spomínanou zelenou. Pri studničke stretávam prvých turistov stúpajúcich nahor. V takú peknú sobotu sa ich na vrchol vyberá veľa. Na rázcestníku pri Počúvadlianskom jazere márne hľadám tabuľku pre pokračovanie zelenej značky. Aj popri hrádzi sú na stromoch len žlté. Na jej druhom konci však už svieti aj zelená šípka. Príjemná lesná cesta pozvoľna stúpa do plytkého sedielka pod Žliabom. Takmer míňam prudké odbočenie a po klesaní sa značka napája na spevnenú (viac či menej vyasfaltovanú) zvážnicu, ktorou pôjdem hodne dlho. Je tu dokonca pomerne nový smerovník (tabuľky by isto boli užitočnejšie hore pri tajchu).

Prezúvam ľahkú obuv. Pri Dedinskom mlyne pod Dekýšom sa asfaltka prudko stáča a dolinou smeruje priamo na juh. Prechádzam popri plote diviačej obory (nevstupovať!), míňam zvyšky horárne Segiňov a po 9 kilometroch vchádzam do obce Jabloňovce (280 m). Pred budovou s vyvesenými zástavami už z diaľky vidím postávať hlúčik žien, je mi to jasné - volebná komisia. Trocha ich udiví, keď sa im to indivíduum valí do volebnej miestnosti, ale celý akt už prebieha hladko.

Na obecnom úrade ešte doplním vodu, prechádzam na dolný koniec a po prebrodení potoka Jabloňovka konečne po dlhých asfaltových kilometroch vchádzam do terénu. Značka vedie zaujímavým údolíčkom popri potoku, je tu riadne vlhko, skaly porastené machom navodzujú pralesnú atmosféru. Mračná komárov však bránia človeku zastať na dlhšiu chvíľu. Z doliny sa vynáram priamo pri prvých domoch obce Pečenice (250 m). Na jej opačnom konci pri družstve značka odbočuje z hlavnej cesty doľava k vodnej nádrži Lipovina. Aby som nezabudol, že som v Štiavnických vrchoch, ešte poslednýkrát si robím zachádzku, keď zelená bez upozornenia zabočí do kríkov na úzku prť vedúcu severným brehom - moja chyba, mal som si skôr pozrieť mapu. Jazero využívam na regeneráciu a tesne pred odchodom autobusu sa poberám na posledný kilometer do centra obce Bátovce (230 m).

Záver

Štiavnické vrchy ponúkajú hustú sieť značkovaných chodníkov, kde sa dá naplánovať množstvo viac alebo menej náročných trás. Odporúčam mať so sebou dobrú mapu - a aj tak sa na niektorých úsekoch nudiť nebudete. Až na centrálnu časť tam veľa turistov nestretnete. Okrem turistiky a prehliadky pozostatkov baníckej činnosti či kultúrnych pamiatok poteší aj prítomnosť tajchov.

Túra bola absolvovaná 9. - 12. 6. 2010
Celkový sumár trasy:
- dĺžka 126 km
- stúpanie 5156 m
- klesanie 5191 m

Zdieľaj:  
Reakcie
Štiavnický cik-cak II. 15/08/10 22:20 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Pečanské Keď sa vydáte na Veľký Inovec z Tekovských Nemiec po zelenej značke, po prekrižovaní R1 začnete stúpať okrajom lúky s peknými spätnými výhľadmi na Pohronie. V hornom cípe lúky sa nachádza jednoduchý prístrešok, ktorý v núdzi môže poslúžiť ako úkryt pred nepohodou, prípadne na prenocovanie. včera Michal Bukvai Pohronský Inovec
Prístrešok Poľovnícka chata Hladina Počas putovania Pohronským Inovcom po trase Rudnej magistrály zo Zlatých Moraviec smerom na Veľký Inovec som v cípe Obyckých lúk pod Benátom prechádzal okolo poľovníckej chaty a prístreška. Predsienka chaty a prístrešok sa dajú použiť na úkryt či nocľah. 20/08/16 Michal Bukvai Pohronský Inovec
Túra Ladce – Rohatá skala – Ostrá Malenica – PB Po peknom prvomájovom víkende, ktorý som venoval rodine som na konci týždňa v práci ledva dokázal obsedieť. Aj nasledovné dni hlásia príjemné jarné, teda nie príliš teplé, počasie, tak skúmam mapu a plánujem trasu na miesta, ktoré som dlhšie nenavštívil. Voľba padá na oblasť Mojtínskeho krasu. 29/05/16 Michal Bukvai Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Z Krpelian cez Kľak do Podhradia čarovne Takmer som zabudla ako vonia ticho na horách a ako chutí cesta k nemu, preto som nadšene súhlasila s túrou, ktorú navrhla kamarátka Ivka. Pôvodne sme chceli absolvovať dvojdňovku s prespaním na Chate pod Borišovom, no kvôli počasiu sme náš plán museli zmeniť. A keďže sme nechceli prejsť len časť z plánovanej túry, hľadala som na Hikingu inú alternatívu. Zvažovala som odchody a príchody do okolitých obcí pri Martine, kombinovala, skladala jednotlivé trasy ako puzzle a výsledok sa dostavil. Trasu začneme v Krpeľanoch a cez tamojšiu vodnú nádrž, Ľubochnianske sedlo a Vyšné Rudno vyjdeme na Kľak. Odtiaľ zídeme do Pohradia. Vlakom do Krpelian, autobusom z Podhradia do Martina, zvyšok po svojich. Prvýkrát. Hurá! dnes Lýdia Černegová Veľká Fatra a Choč
Prístrešok Pečanské Keď sa vydáte na Veľký Inovec z Tekovských Nemiec po zelenej značke, po prekrižovaní R1 začnete stúpať okrajom lúky s peknými spätnými výhľadmi na Pohronie. V hornom cípe lúky sa nachádza jednoduchý prístrešok, ktorý v núdzi môže poslúžiť ako úkryt pred nepohodou, prípadne na prenocovanie. včera Michal Bukvai Pohronský Inovec
Lezenie Ihla v Patrii Človeku v pamäti utkvie z detstva niekedy iba pár momentov, no na tie je prakticky nemožné zabudnúť. Pamätám sa, keď som bol ešte ako dieťa po túre a odpočívali sme na Popradskom plese, kde som si šiel za okienko recepcie kúpiť nejaký suvenír. Do očí mi udrela pohľadnica dvoch horolezcov na uzučkej ihle. Bol to pre mňa nesmierny šok, že taký bizarný útvar existuje, nieto ešte, že sa naň podarí niekomu dostať. Roky som si nosil v pamäti tento obraz a teraz, ráno v aute smerujúcom do Tatier, si uvedomujem, že čoskoro sa daná pohľadnica stane realitou aj z môjho pohľadu. 26/08/16 Michal Bašo Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Štiavnický cik-cak II. 15/08/10 22:20 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Štiavnické vrchy, Podunajská nížina, časť Podunajská pahorkatina - Ipeľská pahorkatina
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1009 m n. m.
    • min: 230 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2100 m
    • klesanie: 2385 m
  • Vzdialenosť
    • 61 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 9.6.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 48.5156 ° SŠ
      dĺžka: 18.8221 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.2911 ° SŠ
      dĺžka: 18.7442 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.42608 ° SŠ
      dĺžka: 18.84596 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • bivaky: Chrústov, Richnavské jazero
  • Voda
    • Vyhne, Hodruša-Hámre, Kopanice, Richnavské jazero, sedlo Krížna (salaš), prameň pod Tatárskou lúkou, Počúvadlianske jazero, Dekýš, Jabloňovce, Pečenice, VN Bátovce/Lipovina (bufet), Bátovce (krčma)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bátovce (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1560 ľudí
1.53 (1.07)