Túra

Na menej známy veľkofatranský Kľak

22.09.10 „Idem na Kľak.“ Pri tejto vete sa v mysli každého turistu vybaví známy pohľad na skalnaté nosisko z Fačkovského sedla, veľký dvojkríž na vrchole, samotný vrchol obsypaný turistami, ďaleké výhľady cez pol Slovenska. Lenže nechcem písať o tomto najznámejšom Kľaku. Malú Fatru nechajme teraz bokom. Chcem napísať pár riadkov o jeho menej známom menovcovi – Kľaku veľkofatranskom.

Ako sa to u mňa začalo

Už ani neviem presne, kedy to bolo, keď moje nôžky stúpali prvýkrát na tento vrchol. Viem ale, že to bola jedna z prvých túr mojej samostatnej turistiky. Výstup bol súčasťou hviezdicového výstupu, ktorý sa koná každý rok z okolitých dedín a my sme si ho spestrili tým, že sme vyštartovali už deň vopred z Nolčova a pod sedlom Príslop sme prespali v poľovníckej maringotke v spoločnosti myší. Druhý deň sme vystúpili cez Kliačik na vrchol. Čo budem hovoriť. Hoci bol typický letný opar a výhľady do diaľav sa nekonali, tak samotný vrchol na úplne očaril. Vôbec som netušila, že sa mi tu bude tak páčiť. Pri pohľade z Turca a aj z liptovského hrebeňa sa totiž vrchol javí ako nezaujímavý. Ale opak je pravdou. Zmes skál a horských lúk okoreňoval pohľad hlboko pod nás do Kantorskej a Ľubochnianskej doliny. Takmer kruhový výhľad mi umožnil kochať sa aspoň najbližšími miestami - celou Malou Fatrou, turčianskou záhradkou, aj takmer celou Veľkou Fatrou. Vtedy som si povedala, že sa sem určite ešte vrátim. Netušila som ale, že veľkofatranský Kľak sa pre mňa stane najnavštevovanejším vrcholom vôbec. Možno je to tým, že ho mám k domovu skoro najbližšie, možno tým, že ma k nemu priťahovala zvláštna mágia. Od toho prvého razu som sa sem na túru vybrala veľakrát. Na jar, v lete, v zime, v daždi. A keďže sa stále stretávam s tým, že mnoho turistov ani len netuší, že druhý zaujímavý Kľak existuje, tak som sa rozhodla vám tento pekný vrchol trochu bližšie predstaviť. Pretože ak aj niektorí tušia, tak ho stále vnímajú len ako nejaký nezaujímavý bod v turčianskej vetve hrebeňa Veľkej Fatry.

Základné informácie

Kľak je so svojou výškou 1394 m najvyšším vrcholom turčianskej časti hrebeňa. Keďže sa naň usporadúva hviezdicový výstup, tak je logické, že má viacero prístupových trás. Okrem klasického prístupu červenou značkou po hrebeňovke, ktorá miestami pripomína solídny prales (z Ľubochne – 7 h aj cez Kopu, z chaty pod Borišovom – 5 h) sa dá hore vystúpiť zelenou alebo žltou z Nolčova (4 h, v sedle Príslop je možnosť prespania, viď diskusiu o prístrešku), najkratšou trasou po modrej z Podhradia (3 h), zelenou a žltou zo Sklabinského Podzámku (3,5 h), alebo posledná možnosť je málo používaná zelená z Ľubochnianskej doliny (2,5 h, ale ešte je potrebné myslieť na prechod dlhou dolinou). Ani jedna trasa turistovi nič nedaruje, keďže vrchol je kužeľovitý. Prudký výstup nás čaká z každej strany. Osobne chodím hore najčastejšie z Podhradia, pretože v druhej polovici vedie trasa prevažne horskými lúkami, ktoré sa zvykli kedysi spásať. A lúky môžem. Škoda, že pasenie ustalo a viac sa rozmohol divoký výrub lesov práve na turčianskej strane hrebeňa, čo na tom, že sa stále ide o ochranné pásmo národného parku, holorubov pribúda. Však hranica NP ide len po hrebeň. Cestou hore sa vždy teším, keď sa ocitnem na Košarisku, čo znamená, že ma čaká už len prudká lúka pod vrcholom a budem hore. Vrchol Kľaku je síce skalnatý, ale celkom rozložitý, takže nie je problém nájsť si pekné miestečko na sedenie a kochanie sa okolím. Okrem spomínaného hviezdicového výstupu je tu väčšinou minimum turistov, takže si tu užijú ľudia, ktorí vyhľadávajú tiché miestečká.

Aké výhľady nás čakajú?

Celá Malá Fatra je odtiaľto ako na dlani a vypĺňa pohľad na západ a sever – lúčanská časť od malofatranského Kľaku cez Martinské hole a Minčol, krivánska časť od Suchého cez Kriváne a Chleb až po Stoh a Veľký Rozsutec. Dlho som poznala pohľad na Malú Fatru len od nás zdola, z Turca. Prvýkrát sa mi odkryl aj iný pohľad práve z Kľaku. Samozrejmosťou je Turčianska záhradka rovno pod nohami okorenená mestom Martin a okolitými dedinkami. Južným smerom sa zabodne pohľad do krásneho prírodného venca Veľkej Fatry. Počnúc zalesneným hrebeňom k Borišovu, vyčnievajúcim Lyscom na boku, Ploskou, Čiernym kameňom vracia sa pohľad liptovským hrebeňom cez Rakytov a Šiprúň naspäť. A hlboko dole pod nami je najdlhšia dolina Veľkej Fatry – Ľubochnianska dolina. Ak je dobrá viditeľnosť, tak dovidíme aj ďalej. Východným smerom sa odkrýva hrebeň Nízkych Tatier, trochu severnejšie vytŕča Veľký Choč, a pri naozaj dobrej viditeľnosti, ktorá je najmä v zime, je odtiaľto krásne vidieť Tatry na čele s Kriváňom. Ale to pravdepodobne zimní fajnšmekri vedia, keďže za dobrej viditeľnosti je vidieť Kriváň cez pol Slovenska. Pre jarné, letné a jesenné túry nepotrebujete žiadne špeciálne vybavenie (možno pomôžu akurát tak turistické palice, pretože najmä červená značka zvykne byť poriadne blatistá), v zime, najmä keď dosť nasneží, sa ale bez snežníc alebo skialpov nepohnete, na strmé úseky zasa využijete možno aj mačky. Keďže v okolí nie je žiadna turistická chata, tak najmä v zime sa sem vyberá vždy minimum ľudí. A čo robiť, ak sa výhľady nekonajú? Krásne kvety, kvapky dažďa na listoch, či snehové kryštáliky sa dajú fotiť za každého počasia.

Pozývam vás teda všetkých na Kľak, príďte sa na vlastné oči presvedčiť, že tento menej známy menovec stojí za návštevu. Zároveň vám prajem veľa šťastia na vychytanie pekného počasia. Ako totiž uvidíte z priložených fotografií, počasie na Kľaku je vrtkavé a veruže viac som zatiaľ mala šťastie na to menej fotogenické.

Autori fotografií: Andrea Halienová, Michal Mikuláš a Matúš Morong.

Zdieľaj:  
Reakcie
Na menej známy veľkofatranský Kľak 03/10/11 13:03 35 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Ako stráviť týždeň v Gruzínsku 2. – 4. deň Ako som písala v prvom článku, vybrať sa na výlet do Gruzínska by mi pred pár rokmi vôbec nenapadlo. Avšak krajina pod Kaukazom je čoraz lepšie dostupná, takže netreba zbytočne s návštevou váhať. Môže sa stať, že tam bude turistov čoskoro už príliš veľa. My sme sa rozhodli krajinu spoznávať nielen ako cestovatelia, ale aj ako turisti. Opis trojdňového prechodu v Národnom parku Borjomi – Kharagauli si môžete prečítať práve tu. 10/05/16 Andrea Morongová Svet
Svet Ako stráviť týždeň v Gruzínsku 1. deň Vybrať sa na výlet do Gruzínska by mi pred pár rokmi vôbec nenapadlo. Avšak keď začala nízkonákladová spoločnosť Wizzair lietať za dobré ceny z Budapešti a Katovíc do gruzínskeho Kutaisi, tak sa dostupnosť tejto kaukazskej krajiny zlepšila. Na konci marca 2015 prichádza kamarátka Hono s nápadom na trojdňový bleskový výlet do Gruzínska, ktorý by sme zrealizovali niekedy koncom mája. Tak som si povedala, že prečo nie. 29/03/16 Andrea Morongová Svet
Túra Zimná Poludnica v takmer jesenných podmienkach Prelom rokov 2015 a 2016 je skúpy na sneh na celom Slovensku. Vianočné blato sa po sviatkoch mení na zem premrznutú na kosť, prichádza tlaková výš, čo je ideálny čas na dobrú turistiku. Hneď druhý januárový deň sa vyberáme na Poludnicu v Nízkych Tatrách. Hlavným dôvodom pre výber lokality sú parádne výhľady na Tatry a Liptov, vhodná predpoveď počasia a, samozrejme, kešky. 15/02/16 Andrea Morongová Nízke Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Pečanské Keď sa vydáte na Veľký Inovec z Tekovských Nemiec po zelenej značke, po prekrižovaní R1 začnete stúpať okrajom lúky s peknými spätnými výhľadmi na Pohronie. V hornom cípe lúky sa nachádza jednoduchý prístrešok, ktorý v núdzi môže poslúžiť ako úkryt pred nepohodou, prípadne na prenocovanie. dnes Michal Bukvai Pohronský Inovec
Lezenie Ihla v Patrii Človeku v pamäti utkvie z detstva niekedy iba pár momentov, no na tie je prakticky nemožné zabudnúť. Pamätám sa, keď som bol ešte ako dieťa po túre a odpočívali sme na Popradskom plese, kde som si šiel za okienko recepcie kúpiť nejaký suvenír. Do očí mi udrela pohľadnica dvoch horolezcov na uzučkej ihle. Bol to pre mňa nesmierny šok, že taký bizarný útvar existuje, nieto ešte, že sa naň podarí niekomu dostať. Roky som si nosil v pamäti tento obraz a teraz, ráno v aute smerujúcom do Tatier, si uvedomujem, že čoskoro sa daná pohľadnica stane realitou aj z môjho pohľadu. včera Michal Bašo Vysoké a Belianske Tatry
Recenzia Kniha Z Devína na Duklu Cesta hrdinov SNP. Legendárna turistická magistrála, ktorej značka sa tiahne ako nekonečná červená stuha naprieč Slovenskom, naberá na popularite. Knižná novinka z vydavateľstva DAJAMA od autorskej dvojice Milan Lackovič a Juraj Tevec podrobne mapuje jej trasu. Stane sa útla knižka neodmysliteľným bedekrom turistov, putujúcich po našej najdlhšej turistickej trase? 25/08/16 Michal Sim Mapy a knihy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na menej známy veľkofatranský Kľak 03/10/11 13:03 35 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra, časť Lysec
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1394 m n. m.
    • min: 408 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1230 m
    • klesanie: 1169 m
  • Vzdialenosť
    • 18.9 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 16.01.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 49.11 ° SŠ
      dĺžka: 19.0763 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.0848 ° SŠ
      dĺžka: 19.0556 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • prístrešok pod sedlom Príslop
  • Voda
    • pod sedlom Príslop, v Podhradskej doline
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Vrútky (vlak, bus)/Martin (vlak, bus) - Belá-Dulice (bus)/Sklabinský Podzámok (bus)/Sklabiňa (bus)/Podhradie (bus)/Nolčovo (bus)/Krpeľany (vlak, bus)/Ľubochňa (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1427 ľudí
1.55 (1.13)