Túra

Na menej známy veľkofatranský Kľak

Andrea Morongová 22.09.10 „Idem na Kľak.“ Pri tejto vete sa v mysli každého turistu vybaví známy pohľad na skalnaté nosisko z Fačkovského sedla, veľký dvojkríž na vrchole, samotný vrchol obsypaný turistami, ďaleké výhľady cez pol Slovenska. Lenže nechcem písať o tomto najznámejšom Kľaku. Malú Fatru nechajme teraz bokom. Chcem napísať pár riadkov o jeho menej známom menovcovi – Kľaku veľkofatranskom.

Ako sa to u mňa začalo

Už ani neviem presne, kedy to bolo, keď moje nôžky stúpali prvýkrát na tento vrchol. Viem ale, že to bola jedna z prvých túr mojej samostatnej turistiky. Výstup bol súčasťou hviezdicového výstupu, ktorý sa koná každý rok z okolitých dedín a my sme si ho spestrili tým, že sme vyštartovali už deň vopred z Nolčova a pod sedlom Príslop sme prespali v poľovníckej maringotke v spoločnosti myší. Druhý deň sme vystúpili cez Kliačik na vrchol. Čo budem hovoriť. Hoci bol typický letný opar a výhľady do diaľav sa nekonali, tak samotný vrchol na úplne očaril. Vôbec som netušila, že sa mi tu bude tak páčiť. Pri pohľade z Turca a aj z liptovského hrebeňa sa totiž vrchol javí ako nezaujímavý. Ale opak je pravdou. Zmes skál a horských lúk okoreňoval pohľad hlboko pod nás do Kantorskej a Ľubochnianskej doliny. Takmer kruhový výhľad mi umožnil kochať sa aspoň najbližšími miestami - celou Malou Fatrou, turčianskou záhradkou, aj takmer celou Veľkou Fatrou. Vtedy som si povedala, že sa sem určite ešte vrátim. Netušila som ale, že veľkofatranský Kľak sa pre mňa stane najnavštevovanejším vrcholom vôbec. Možno je to tým, že ho mám k domovu skoro najbližšie, možno tým, že ma k nemu priťahovala zvláštna mágia. Od toho prvého razu som sa sem na túru vybrala veľakrát. Na jar, v lete, v zime, v daždi. A keďže sa stále stretávam s tým, že mnoho turistov ani len netuší, že druhý zaujímavý Kľak existuje, tak som sa rozhodla vám tento pekný vrchol trochu bližšie predstaviť. Pretože ak aj niektorí tušia, tak ho stále vnímajú len ako nejaký nezaujímavý bod v turčianskej vetve hrebeňa Veľkej Fatry.

Základné informácie

Kľak je so svojou výškou 1394 m najvyšším vrcholom turčianskej časti hrebeňa. Keďže sa naň usporadúva hviezdicový výstup, tak je logické, že má viacero prístupových trás. Okrem klasického prístupu červenou značkou po hrebeňovke, ktorá miestami pripomína solídny prales (z Ľubochne – 7 h aj cez Kopu, z chaty pod Borišovom – 5 h) sa dá hore vystúpiť zelenou alebo žltou z Nolčova (4 h, v sedle Príslop je možnosť prespania, viď diskusiu o prístrešku), najkratšou trasou po modrej z Podhradia (3 h), zelenou a žltou zo Sklabinského Podzámku (3,5 h), alebo posledná možnosť je málo používaná zelená z Ľubochnianskej doliny (2,5 h, ale ešte je potrebné myslieť na prechod dlhou dolinou). Ani jedna trasa turistovi nič nedaruje, keďže vrchol je kužeľovitý. Prudký výstup nás čaká z každej strany. Osobne chodím hore najčastejšie z Podhradia, pretože v druhej polovici vedie trasa prevažne horskými lúkami, ktoré sa zvykli kedysi spásať. A lúky môžem. Škoda, že pasenie ustalo a viac sa rozmohol divoký výrub lesov práve na turčianskej strane hrebeňa, čo na tom, že sa stále ide o ochranné pásmo národného parku, holorubov pribúda. Však hranica NP ide len po hrebeň. Cestou hore sa vždy teším, keď sa ocitnem na Košarisku, čo znamená, že ma čaká už len prudká lúka pod vrcholom a budem hore. Vrchol Kľaku je síce skalnatý, ale celkom rozložitý, takže nie je problém nájsť si pekné miestečko na sedenie a kochanie sa okolím. Okrem spomínaného hviezdicového výstupu je tu väčšinou minimum turistov, takže si tu užijú ľudia, ktorí vyhľadávajú tiché miestečká.

Aké výhľady nás čakajú?

Celá Malá Fatra je odtiaľto ako na dlani a vypĺňa pohľad na západ a sever – lúčanská časť od malofatranského Kľaku cez Martinské hole a Minčol, krivánska časť od Suchého cez Kriváne a Chleb až po Stoh a Veľký Rozsutec. Dlho som poznala pohľad na Malú Fatru len od nás zdola, z Turca. Prvýkrát sa mi odkryl aj iný pohľad práve z Kľaku. Samozrejmosťou je Turčianska záhradka rovno pod nohami okorenená mestom Martin a okolitými dedinkami. Južným smerom sa zabodne pohľad do krásneho prírodného venca Veľkej Fatry. Počnúc zalesneným hrebeňom k Borišovu, vyčnievajúcim Lyscom na boku, Ploskou, Čiernym kameňom vracia sa pohľad liptovským hrebeňom cez Rakytov a Šiprúň naspäť. A hlboko dole pod nami je najdlhšia dolina Veľkej Fatry – Ľubochnianska dolina. Ak je dobrá viditeľnosť, tak dovidíme aj ďalej. Východným smerom sa odkrýva hrebeň Nízkych Tatier, trochu severnejšie vytŕča Veľký Choč, a pri naozaj dobrej viditeľnosti, ktorá je najmä v zime, je odtiaľto krásne vidieť Tatry na čele s Kriváňom. Ale to pravdepodobne zimní fajnšmekri vedia, keďže za dobrej viditeľnosti je vidieť Kriváň cez pol Slovenska. Pre jarné, letné a jesenné túry nepotrebujete žiadne špeciálne vybavenie (možno pomôžu akurát tak turistické palice, pretože najmä červená značka zvykne byť poriadne blatistá), v zime, najmä keď dosť nasneží, sa ale bez snežníc alebo skialpov nepohnete, na strmé úseky zasa využijete možno aj mačky. Keďže v okolí nie je žiadna turistická chata, tak najmä v zime sa sem vyberá vždy minimum ľudí. A čo robiť, ak sa výhľady nekonajú? Krásne kvety, kvapky dažďa na listoch, či snehové kryštáliky sa dajú fotiť za každého počasia.

Pozývam vás teda všetkých na Kľak, príďte sa na vlastné oči presvedčiť, že tento menej známy menovec stojí za návštevu. Zároveň vám prajem veľa šťastia na vychytanie pekného počasia. Ako totiž uvidíte z priložených fotografií, počasie na Kľaku je vrtkavé a veruže viac som zatiaľ mala šťastie na to menej fotogenické.

Autori fotografií: Andrea Halienová, Michal Mikuláš a Matúš Morong.

Zdieľaj:  
Reakcie
Na menej známy veľkofatranský Kľak 03/10/11 13:03 35 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Júlske Alpy – Picco di Mezzodi (Kopa) Picco di Mezzodi, ukrytý v bočnom hrebeni Mangartu, nebudí takú pozornosť ako iné vrcholy Júlskych Álp. Ani výškou neovplýva, vystúpame len niečo nad 2000 m. Prečo sme sa teda naň vybrali? Motivovala nás možnosť nájsť ako prví novú kešku (takzvané FTF, first to find) v Taliansku. A tak si po predvčerajšom Mangarte a včerajšom Montaži dávame ako relax ďalšiu túru s prevýšením cez 1000 m. 09/09/14 Andrea Morongová Svet
Túra Kamniške Alpe – Ojstrica a Turska gora V Slovinsku som kedysi dávno strávila pol roka na študijnom pobyte. Odvtedy mám pre slovinské hory veľkú slabosť. Viackrát som turistikovala v Júlskych Alpách a rada sa vraciam aj do Kamnických hôr (Kamniške Alpe). Keďže Matúš ich ešte nemal možnosť zažiť, naplánovala som v jeden predĺžený víkend výlet práve sem. Mali sme tesne po svadbe, tak sa často smejeme, že to bola naša prvá svadobná cesta. 29/07/14 Andrea Morongová Svet
Túra Výlet za Limbou pod Rakytov Útulňa Limba pod Rakytovom bude pomaly otvorená takmer rok a my sme ju stále nenavštívili. Rozhodli sme sa preto napraviť veľkú chybu, a tak si na poslednú chvíľu plánujeme dvojdňový výbeh na liptovskú časť hrebeňa k Rakytovu a k ešte stále čerstvej útulni. 10/02/14 Andrea Morongová Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Túra Nemecká – Ráztocká hoľa – Lipt. Lúžna Minulú jeseň sme s partiou strávili pár úžasných dní pod Ráztokou v Západných Tatrách. Odvtedy má pre mňa tento názov dobrý zvuk, vyvoláva samé príjemné pocity. Cez zimu som „lovil“ v mape Nízkych Tatier a narazil som na Ráztockú hoľu ležiacu nad obcou Ráztoka. Žiarovka blikla a v okamihu sa zrodila túžba navštíviť a spoznať tento kraj. dnes Radoslav Jurčina Nízke Tatry
Túra Fjällraven Classic 2014 I. Každý rok v auguste sa vo švédskom Laponsku koná tradičné trekkingové podujatie Fjällraven Classic. Ide o diaľkový pochod pre širokú verejnosť, tento rok sa ho zúčastnilo 2300 turistov z 30 rôznych krajín a medzi nimi aj my s Ľubom. Trasa meria 110 km, celkové prevýšenie je cca 1500 m. Účastníci by to mali stihnúť do 7 dní. My máme vzhľadom na letenky 5 dní, čo sa nám pri pohľade na parametre túry zdá akurát. včera Soňa Mäkká Svet
Prístrešok Oboroh v sedle Mazgalica Pri pravidelných cyklotúrach vo Východných Karpatoch som v oblasti Magurského národného parku natrafil na dva poľské prístrešky východokarpatského typu - oboroh, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti štátnej hranice. Oborohy postavila správa národného parku a sú voľne prístupné pre turistickú verejnosť. 20/09/14 Pavol Hreha Nízke Beskydy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na menej známy veľkofatranský Kľak 03/10/11 13:03 35 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra, časť Lysec
  • Nadmorská výška
    • max: 1394 m n. m.
    • min: 408 m n. m.
  • Náročnosť
    • 3
  • Počet dní
    • 1
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 16.01.2010
  • Nocovanie
    • prístrešok pod sedlom Príslop
  • Voda
    • pod sedlom Príslop, v Podhradskej doline
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Vrútky (vlak, bus)/Martin (vlak, bus) - Belá-Dulice (bus)/Sklabinský Podzámok (bus)/Sklabiňa (bus)/Podhradie (bus)/Nolčovo (bus)/Krpeľany (vlak, bus)/Ľubochňa (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1113 ľudí
1.36 (0.95)