Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Hronská Dúbrava – Demian – Šášovský hrad

Túra severnými končinami Štiavnických vrchov, s ktorými sa spája aj štipka nostalgických spomienok. Prvýkrát som ju absolvoval 1. marca 1975 a odvtedy som ju veľakrát zopakoval. Sám, alebo v spoločnosti turistických priateľov, ktorí tiež ocenili krásy a zaujímavosti tohto pomerne tichého kúta stredného Pohronia.

Vzdialenosť
18 km
Prevýšenie
+955 m stúpanie, -970 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 09.09.2007
Pohoria
Štiavnické vrchy a Žiarska kotlina
Trasa
Voda
Hronská Dúbrava (pohostinstvo), studnička pod Demianom v Jaseňovej doline, Šášovské Podhradie (pohostinstvo), Žiar nad Hronom-Ladomer (pohostinstvo)
Doprava
Zvolen (vlak, bus) - Hronská Dúbrava (vlak, bus)
Šášovské Podhradie (vlak, bus) - Žiar nad Hronom (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.229 Štiavnické vrchy, Krem… (1:100.000)

S nostalgiou sa vraciame nielen do detstva, ale aj k prvým krokom na turistických chodníkoch. Moje turistické začiatky siahajú do najmladších liet, keďže som ako syn horára vyrastal ďaleko od dediny v horách Javoria a prvou turistikou bola vlastne chôdza do školy a späť. Najprv tri a potom, po presťahovaní, až šesť kilometrov. Pričom som sa málokedy vracal domov priamou cestou, ale hľadal som, objavoval nové cesty, chodníčky a nevšedné zákutia, bádal som, čo v nich žije.

Napriek tomu k aktívnej turistike som sa dostal až po návrate z vojenčiny. Keďže jeseň 1974 bola vo Zvolene v znamení veľkých dažďov a povodní a zima sa nezaradila medzi moje obľúbené ročné obdobia, prvá túra, ktorú som si zaevidoval v mojom turistickom poznámkovom bloku, má dátum 1. marec 1975 a viedla zo železničnej stanice Hronská Dúbrava na vrch Demian a severozápadnými končinami Štiavnických vrchov cez ďalší výrazný kopec Suť na Šášovský hrad a z neho k vlaku do Žiaru nad Hronom.

Odvtedy som sa po tejto trase, poznačenej nostalgiou, prešiel veľakrát. Vždy to boli túry iné, či už vďaka čistým výhľadom, prírodným detailom, vyčisteným hradným ruinám Šášova alebo práve tým, že som na tieto prirodzene krásne miesta mohol priviesť nových ľudí, nových priateľov.

Trasa

Hronská Dúbrava – Hronská Breznica – Jaseňová dolina – Demian – Hencelová (Henclová) – Markuška (Markuša) – Suť – Blanočný vrch – Šášovský hrad – Šášovské Podhradie – Ladomerská Vieska, časť Ladomer – Žiar nad Hronom

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Demian (685 m)

Zelené značky vedú zo železničnej stanice Hronská Dúbrava po násype niekdajšej úzkorozchodnej železnice, po ktorej kedysi premávala legendárna štiavnická Anča, cez Hron do ľavobrežnej Hronskej Breznice. Z nej stúpame bukovým lesom popri studničke, ktorá sa za tých viac ako 35 rokov dočkala už viacerých renovácií (vďaka neznámemu človeku, ktorý na ňu vyhotovil a položil drevenú striešku) až na bývalú horskú lúčinu. Keď som tam na ňu vyšiel prvýkrát v prvý marcový deň roku 1975, našiel som ju poznačenú diviačími rypákmi. Dnes je už zväčša zarastená krovím i lesom. V ňom sme pri našej poslednej návšteve vyrušili statného jeleňa, ktorý sa pred nami spokojne špacíroval po stráňach Demiana. Zjavne sme si navzájom nezavadzali.

Na samotný vrchol vedie odbočka s významovými značkami. Severné strmé stráne Demiana sú spestrené skalnými piliermi z andezitových aglomerátov. Nad bralá vyletel pár krkavcov. Vtedy, v marci, sa už venovali hniezdeniu. Slová o krkavčej matke sú urážkou tohto krásneho vtáka. Ale človek svoje vlastné chyby rád zvaľuje na iných, hoci i na rôzne zvieratá, ktoré sa samozrejme nemôžu brániť.

Z vrcholu brál, na ktoré sa z Hronskej Dúbravy dostaneme za 1 h, je otvorený výhľad do údolia stredného Hrona a na pohoria smerom na sever (Kremnické vrchy, Veľká Fatra) a na západ (Vtáčnik).

Suť (718 m)

Z Demiana prejdeme lesom na rozsiahle lúky Hencelová (Henclová). Za 35 rokov, čo sem chodievam, sa kedysi kvetnatá lúka zmenila na obrovský lán obilia, kukurice, či zemiakov. Dnes sa z nej znova stáva lúka, no pôvodné rastlinné druhy, ktoré jej dávali pôvab, sa len ťažko vracajú na svoje miesta.

Z Hencelovej (Henclová) sa otvára výhľad na charakteristický zalesnený vrch Suť. Kým sa naň dostaneme, musíme prejsť ďalšou lúkou Markuška (Markuša). Jej okraje s brezami a osikami nás pri jednej túre prekvapili takou bohatou úrodou kozákov, že sme nimi naplnili batohy i tašky, všetko, čo sme mali po ruke. Takto nabalení sme zmenili program túry zostupom po lesnej ceste dolu Močiarskou dolinou k Hronu na železničnú zastávku Jalná.

Z Markušky (Markuša) vidíme aj domy horskej dediny Močiar. Je to ďalšia z možností, ako pokračovať v túre týmto severným kútom Štiavnických vrchov. Samozrejme, nie je problém zbehnúť dolu Močiarskou dolinou k Hronu na železničnú zastávku Jalná. Zelené značky, ktorými sa nechávame viesť, však stúpajú z Močiarskej doliny na vrch Suť. Pomenovanie vôbec nie je náhodné. Južné stráne pokrývajú andezitové balvany a sutina. Vrchol je však zarastený krovím a tak je výhľad z neho obmedzený. Nasleduje zostup cez Blanočný vrch (559 m) až ku zrúcaninám Šášovského hradu.

Šášovský hrad

Šášovský hrad sa za 35 rokov, čo sem chodievam, takisto zmenil. Vďaka nadšeniu členov združenia, ktoré si vzalo za svoju záchranu hradných ruín, bolo hradné nádvorie vyčistené od sutín a tak k oknám, z ktorých som sa pred tri a pol desaťročiami díval na Hron hlboko pod hradným bralom, sa teraz musím opatrne šplhať po skalnej rímse. Pri návšteve Šášovského hradu (ako napokon pri návšteve všetkých hradných zrúcanín) musíme zachovať primeranú dávku opatrnosti, preto moje konanie môžem odporučiť len tým, ktorí majú s pohybom v takomto teréne dostatok skúseností.

Informácie o tom, že by sa na hrade vyskytovali jedovaté vretenice, som doteraz bral s rezervou, skôr sa mi vidí, že môže ísť o zámenu s neškodnou užovkou hladkou, ale mráz na chrbát nám môže vyraziť aj nečakané stretnutie s naším najväčším hadom - užovkou stromovou. Podľa najnovšej informácie bývalého pracovníka Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene, Laca Tužinského, ktorému nemám dôvod neveriť, je však hradné bralo naozaj domovom vreteníc, takže opatrnosť nikdy nie je na škodu.

Súčasne s čistením hradu prebiehal aj archeologický výskum, ktorý pod vedením Jozefa Hoššu vyniesol na svetlo sveta mnohé stredoveké predmety, ale aj zlomky keramiky z doby rímskej a dokonca - ako som sa kdesi dočítal - aj z doby kamennej.

O výskume Šášovského hradu a o jeho histórii môžeme získať dostatok informácií na špecifických internetových stránkach, ktoré si ľahko nájdeme. A tak o hrade aspoň stručne:
Podľa legendy dal Šášov postaviť majiteľ Zvolenského hradu a venoval ho svojmu šašovi, ktorý mu pri love medveďa zachránil život. Základy spadajú do 11. - 12. storočia a jeho pomenovanie nepochádza od šaša, ale pravdepodobne z maďarského „sás-kő“ - orlí kameň. V donačnej listine kláštora v Hronskom Beňadiku z roku 1075 sa uvádza zem „in Susolgi“, čo by mohlo súvisieť so Šášovom. V listine z roku 1253 sa ako jeho majitelia spomínajú ostrihomský arcibiskup Štefan de Vanča a jeho bratia Peter a Vincent. Hrad bol centrom feudálneho panstva, ale aj významným strážcom ciest, ktoré viedli údolím Hrona od spomínaného kláštora do Zvolena a z Banskej Štiavnice do Kremnice. Správcovia a majitelia hradu sa dosť často striedali. Za pobytu Jiskrových vojsk na Slovensku boli jeho žoldnieri ubytovaní aj na Šášove. Po smrti legendárneho kráľa Mateja sa hrad dostal do rúk mocnej rodiny Dóczyovcov. V roku 1677 sa ho zmocnili Thökölyho povstalci, po ich odchode sa zničený hrad stal bezmocnou obeťou zubu času.

Združenie za záchranu Šášovského hradu vykonalo na jeho obnove i na propagácii naozaj veľký kus práce. Práve na jeho internetovej stránke môžeme získať najviac hodnoverných informácií. Nechýba na nej ani pozvánka na dobýjanie hradu, ktoré sa s pestrým programom koná v niektorom z letných víkendov. V lete býva otvorené aj informačné centrum v dome v Šášovskom Podhradí, odkiaľ vedie na hrad prístupový chodník.

Záver

Zo Šášovského Podhradia sa miestnou autobusovou dopravou môžeme dostať do okresného mesta Žiar nad Hronom, ku ktorému dnes Šášovské Podhradie administratívne patrí. Ponúkajú sa však aj iné možnosti, najmä vtedy, ak by sme museli na autobusový spoj pridlho čakať. Železničná zastávka Šášovské Podhradie sa nachádza na druhom brehu Hrona, pri domoch, ktoré vyrástli v súvislosti s pílou. Na zastávku sa môžeme dostať buď po asfaltovej ceste, ktorá sa pripája na hlavnú cestu údolím Hrona a po nej vpravo na stanicu (stavbou novej rýchlostnej komunikácie R1 sa tu situácia zmení), alebo ideme rovnako bez značiek proti toku Hrona popri Bačovke, zaujímavej skale obtekanej vodami Hrona, a potom cez záhrady a cez frekventovanú cestu (opatrnosť nesmie chýbať) a po jej moste ponad Hron na železničnú zastávku.

Z centra Šášovského Podhradia môžeme pokračovať v túre po modrej značke, ktorá sem prichádza z Banskej Štiavnice cez Žakýlsky hrad. Z rázcestia značiek uprostred dediny ideme vpravo hore pomedzi domy (pekné spiatočné pohľady na hrad) na hrebeň Bôroviny a z nej dolu lúkou do Ladomerskej Viesky a cez dedinu na železničnú stanicu Žiar nad Hronom. Tento posledný úsek túry zvládneme pohodlne za 1 hodinu.

Fotogaléria k článku

Najnovšie