Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Bežky Južný okruh Bielej stopy

Kremnické vrchy sú ovenčené viacerými prívlastkami, jedným z nich je aj mierne klišé „raj bežeckého lyžovania“. O tom, že toto pohorie ponúka množstvo možností na zimné športové vyžitie, sa už popísalo veľa, nuž sme sa aj my vybrali okúsiť ďalší zo slovenských Rajov a po dobrodružnom Západnom okruhu Bielej stopy sme sa rozhodli dať šancu južnému.

Vzdialenosť
20 km
Prevýšenie
+250 m stúpanie, -250 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 11.02.2010
Pohoria
Kremnické vrchy
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1224 m n. m.
  • Najnižší bod: 970 m n. m.
Voda
hotely na Skalke, Chata Hostinec (víkendy), Zolov prameň
Nocľah
Kremnica
Doprava
Kremnica (vlak, bus) - Krahule (bus)/Skalka (bus)
SHOCart mapy
» č.1093 Kremnické vrchy, Poľan (1:50.000)

Úvodný rozpačitý Západný okruh Bielej stopy nás neodradil od ďalšieho spoznávania tunajších krás. Chodiť mimo značených ciest sme si už zvykli a tiež sme predsa nejakí dobrodruhovia. Preto sme ani v hustom snežení "nezaparkovali" v neďalekom hotelovom bazéne, ale odhodlane sme vybrali lyže z auta, do ruksakov prihodili nejakú tú sviečku na mazanie a smelo sa pustili v ústrety zimnému dobrodružstvu. O tom, že dopadlo úspešne, svedčí i skutočnosť, že o dva dni sme rovnakú trasu absolvovali ešte raz – tentokrát počas víkendu a s čiastočnou asistenciou slniečka. Kto nás pozná, vie, že ísť dvakrát tou istou cestou znamená prinajmenšom vážny rodinný spor, čo je istotne dostatočne presvedčivým dôkazom, že Južný okruh Bielej stopy skutočne stojí za to.

Trasa

Skalka – Bystrické sedlo – Králické sedlo – sedlo Tri kríže – Chata Hostinec – Zolova chata (pod Čerešňou) – Skalka

Do krčmy... teda Hostinca

Východiskovým bodom je pre nás Skalka, na ktorej parkoviskách sme sa po viacerých dňoch konečne začali trochu vyznať. A nielen na parkoviskách. Bez väčších problémov sme trafili aj na bežecký okruh (a vôbec nie preto, lebo sme tento kúsok už mali natrénovaný), z ktorého naša trasa následne odbočuje a neskôr sa napája na červenú značku neďaleko Bystrického sedla.

Popravde, cieľ nášho výletu bol od začiatku zahalený rúškom tajomstva. V noci poriadne nasnežilo a sneženie vytrvalo pokračovalo i cez deň, takže nebolo ani trochu isté, kam až v tomto kraji „oplývajúcom“ turistickým, no predovšetkým bežkárskym značením zájdeme. Prvotnou snahou bolo ísť v niekoho stopách a dúfať, že aspoň ten niekto vedel, kam ide. Toto sa nám splniť podarilo, dokonca sa v okolí Skalky ešte kde-tu mihli aj nejakí ľudia, takže sme sa príjemne viezli v čerstvo prešliapanej stope (z nášho týždňového pozorovania sme usúdili, že bežkárske trate sa ratrakujú pred víkendom a cez víkend) nacvičenou trasou na Mýtny vrch.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Spoločnosť nám robila neodbytná hmla a malebné záveje porušené jedine úhľadnou bežkárskou stopou. Inak bolo v lese pusto a tajomne. Len z času na čas sme sa predbiehali s dvojicou na bežkách, ktorá vytrvalo pokračovala po červenej turistickej značke, aj keď sa tá bežkárska (znova znamenite vyznačená) pred Zlatou studňou odpojila a vrch pekne krásne podišla. Podľa toho, že sme týchto turistov stretali až po sedlo Tri kríže, usudzujem, že v nie úplne ideálnych podmienkach je trasa po hrebeni časovo rovnako náročná, ako vrstevnicové obchádzanie kopcov.

Mali sme celkom šťastie, že pred nami touto trasou už niekto išiel. Nie že by bola široká lesná cesta nenájditeľná, no skutočné stopy, hoci len po sánkach ťahaných psom, predsa len pridali na istote, že ideme dobre. Túto domnienku potvrdilo i úspešné nájdenie sedla Tri kríže, kde sme sa preventívne riadili turistickým značením a bez dlhého rozmýšľania sme sa pustili po modrej turistickej značke k Chate Hostinec. Nasledoval kratučký strmší úzky výstup nie práve najvhodnejší pre lyže a po chvíli sme boli na križovatke modrej a červenej turistickej značky, kde sme znova stretli dvoch bežkárov idúcich po hrebeni. Napokon sme sa s nimi dali do reči a zistili sme, že s orientáciou je to v tomto kraji skutočne povážlivé. Oni, ako domáci, išli z Kordíkov na Králiky a skončili až v sedle Tri kríže. Nuž, s orientáciou v hmle má istotne každý svoje viac či menej vtipné skúsenosti. V spojení s „bezchybným“ bežkárskym značením na Skalke to však vskutku môže dopadnúť rôzne.

Po prehodení niekoľkých málo slov s pešími turistami na rovnakej križovatke sme si konečne prešliapali cestu k Chate Hostinec, ktorá bola panensky zapadaná neporušeným čistučkým sniežikom. Keďže bola chata zavretá, rozložili sme súkromný bufet pod strieškou pred jej vchodom a konečne na nás aspoň chvíľočku nesnežilo.

O dva dni neskôr

Rovnaké miesto, rovnaký čas, len namiesto štvrtka je sobota a namiesto hmly nádherne slnečný deň. A namiesto prázdnych parkovísk a tratí naozajstný „Václavák“. Trate sú upravené, bežkári sa mihajú všetkými smermi. Pridávame sa. Znova volíme južný okruh, znova tú istú trasu. No predsa je všetko iné. Modré nebo, nádherné výhľady, upravená stopa a všade kopec ľudí. Po všadeprítomnej šedi a pustote nie je ani stopy. Aj pochybnosti o tom, kade vedie trasa, zmizli. Užívame si teda príjemnú jazdu, pekné výhľady a zaujímavo sa prevaľujúci hmlu, ktorá sa napokon rozhodla, že až toľko slnka si nezaslúžime.

Po upravenej trati sa ide jedna radosť, ani sa nenazdáme a víta nás sedlo Tri kríže. Bez hmly a neprešliapaných kôp snehu vyzerá sedlo úplne inak, než prvýkrát. Tentoraz nachádzame aj bežkársku obchádzku úzkeho strmého úseku a pohodlne prichádzame k trojramennému krížu. Odtiaľ nás už čaká len krátky pohodlný zostup k Chate Hostinec, ktorá takmer praská vo švíkoch. Všade sú ľudia, o chatu je opretá zbierka lyží, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani väčší športový obchod a my oceňujeme, že sme kešku našli už pri prvej návšteve. Dávame si teda čaj, niečo malé pod zub a po chvíli pokračujeme ďalej.

Z Hostinca na Skalku

Po krátkom občerstvení sa bol čas putovať ďalej. Zelená turistická značka, po ktorej sme sa chystali pokračovať, bola nádherne zasnežená, takže výroba úhľadnej stopy ostala na nás. Tejto úlohy sme sa chopili zodpovedne a prešliapali sme cestu až po Zolovu chatu (Pod čerešňou). Bežkársku obchádzku, ktorú sme objavili až pri druhom pokuse, sme nenašli, takže sme si aj pekne „zaplužili“ pri záverečnom strmom zjazde k Zolovej chate (Pod čerešňou). Tam už pred nami išli nejaké skútre, na ktorých stopy sme sa napojili a pomaly, ale iste stúpali vyššie a vyššie širokou cestou až na Skalku. Tam nás ako prvý privítal vysielač Suchá hora vynárajúci sa z hmly, postupne sa ukázali aj chaty a hotely a napokon i naše čakajúce autíčko.

O dva dni neskôr

Po načerpaní čerstvých síl a krátkom zohriatí sa v Chate Hostinec sa vydávame zavŕšiť náš okruh. Trať je ukážkovo zratrakovaná, preto nemáme ani najmenšie problémy s nájdením obchádzky najstrmšieho úseku k Zolovej chate (Pod čerešňou). Tu už je hustota turistov, či už pešo alebo lyžmo, podstatne menšia, zato slniečka znova trochu pribudlo, takže sme si mohli vychutnávať príjemnú jazdu nádhernou zimnou krajinou. K Zolovej chate (Pod čerešňou) sklesávame veľmi pohodlne a už ako znalí terénu hneď pokračujeme ďalej dlhým tiahlym stúpaním až na Skalku. Už nepotrebujeme žiadne stopy po skútroch. Trasa je pekne zratrakovaná vrátane potôčika pretekajúceho cez cestu. Stúpanie spríjemňujú tiež nesmelo sa objavujúce výhľady a už od začiatku na nás máva vysielač Suchá hora. Pohľad naň nás sprevádza takmer celý zvyšok cesty až napokon po krásnom výlete prichádzame príjemne unavení do auta, naposledy zamávame Skalke a po príjemnom týždni frčíme domov.

Záver

Južný okruh Bielej stopy je veľmi príjemný, zaujímavý a rôznorodý výlet ideálny ako pre profesionálnejších, tak i pre rekreačných bežkárov alebo turistov. Nespornú výhodu predstavuje Chata Hostinec strategicky situovaná takmer v polovici trasy, ktorá ponúka počas víkendov niečo teplé a dobré do žalúdka a cez týždeň aspoň menšiu striešku pred vchodom, kde sa dá schovať (a tiež neopomenuteľnú latrínu). Nakoľko je južný okruh nesporne obľúbenejší než západný, je aj orientácia na trase jednoduchšia, a to i napriek tomu, že ani tu bežkárske značenie nie je dokonalé. Vo väčšine prípadov ho však spoľahlivo dokážu zastúpiť zratrakované či aspoň vyšliapané stopy.

Prvá verzia našej trasy, okyptená o zopár zachádzok, má 16 kilometrov, druhá, dlhšia, o 4 kilometre viac. Prvú by som odporučila skôr peším turistom a väčším dobrodruhom, druhú zas bežkárom. Čo sa máp týka, používali sme mapu Kremnické vrchy od VKÚ, čiastočne sme sa orientovali tiež podľa máp nachádzajúcich sa priamo v teréne, na ktorých sú vyznačené tri okruhy Biele stopy (južný, západný a severný), no predovšetkým nám pomohla vrstva lesných ciest v GPSke, ktorá bola najspoľahlivejšia a najpresnejšia.

Súvisiace články

Kremnické vrchy, raj bežeckého lyžovania
Západný okruh Bielej stopy

Súvisiace odkazy

Zaujímavé informácie o Skalke a okolí
schematická mapa lyžiarsko-turistických tratí v Kremnických vrchoch

Fotogaléria k článku

Najnovšie