Nebolo kedysi trampskej osady, ktorá by si nepísala cancák, čiže denník svojej činnosti. A tak to nebolo ani s nami inak. Pôvodná trampská osada Zlatá dolina, založená v r. 1965, sa neskôr, po vstupe ďaľších členov z iných osád, premenovala na STO (spojené trampské osady) ESTA. Dlho som nemohol nájsť pôvodný cancák našej osady a až pri tohtoročnom predvianočnom upratovaní som ho objavil a verte mi, že som bol veľmi šťastný. Koženkový obal, s bavlnkou vyšitým znakom osady, pár fotiek a pozvaní na potlachy, denníky z prvých spoločných vandrov, no skrátka romantika mojej mladosti a hlavne- radosť a nadšenie zo života.

02: Tak sedl jsem si do křesla a prolistoval sešit jedním dechem,
Co stránka kousek příběhu vystřiženého aparátem s měchem,
Pár fotek party „drsňákú“ co nevidí a zatím jenom tuší,
A pod krempami širákú jim odhodlaně odstávají uši.

A tak listujem a čítam a chvíľami sa smejem a chvíľami mi stisne srdce a hrdlo a akosi ma štípu oči. Znovu predo mnou ožívajú tie chvíle a príbehy, na ktoré som už takmer zabudol, znovu predo mnou vystupujú kamaráti, ktorí už pekných pár rokov nie sú medzi nami a ja súc dojatý situáciou, idem si radšej do špajzky pre trošku vínka, ktoré mi možno pomôže pri čítaní.

A mám tu zápisky od bratislavských osád White River, Jocker, Trapers Honor, Sioux, i českých HLT, Kon-Tiky, Večerka, Tulák, Sovy, Rychlý Blesk, Bilý Teasák, Gold River, Teddy Boys, Trapper, Zlatá Podkova a iných a čítam denníky z našich prvých spoločných vandrov, ktoré sú tak veľmi odlišné od súčasnosti, ale tak krásne. Tak napr.čítam: „Boli asi dve minúty do odchodu vlaku, keď Bujza dofrčal na štación. Na nohách mal podivné semišky a v dychu asi 2,4 promile. Vo vrecku mal asi 20 dkg (píšem 20, keby to náhodou čítal, ale v skutočnosti len 10) oškvarkov a dva krajce chleba“.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Alebo: „... a tak sme v piatok vyrazili na Vranov. Lístky sme si kúpili len do Brodského, čo vyčerpalo niektorým na 50% ich hotovosť, pretože mali len 10.- Kčs.“
A aj toto: „Vyrazili sme hneď v pondelok. Mali sme pre sebou celý krásny týždeň. Paľo mal 200.- Kčs a ja 155.-. „ A ďalej: „V Svitavách v staničnom bufete som si dal kapustovú polievku za 90 halierov a tri rožky za 60 hal. Bol som nažraný a dobrá Detva na pofajčenie to ešte vylepšila. Paľo sa objavil o 15 minút.“ Obvykle sme cestovali stopom a keď sme sa roztrhli, tak sme si dali vždy zraz v staničnej reštauračke a ak kolega dlho nešiel, tak sme mu nechávali písomný odkaz v staničnom WC. Také boli trampské zvyky, keď sa cestovala prevažne stopom.

A trebárs aj toto: „ ...A šlapeme po Veľkom Sokoli a potom odbočujeme na Glac a tam obedujeme. Mladé pekné Cigánky tam pasú kone. A keď nás vidia, tak jedna hovorí: Jáj, vojaci. A druhá: Hovno vojaci- fešáci, všetci sú pekní. A potom prišla ku nám a chce nadviazať hovor a tak si pýta cigaretu. A Kamil jej odpovie: No a krúžok do nosa by si nechcela?“ Také sme boli svine.

03: Pak jsem se toulal medzi skalami a vědel že co hledám už tu není,
Tom občas píše z Kanady a Dany ten se dneska znovu žení,
I ostatní už sebral čas a jako voda obrousil jim hrany,
A z velikánských balvanú na drobný písek semlel všechny plány.

Čítam, a chvíľu sa mi zdá, akoby niekto premietal film mojej mladosti. Bolo nás dvanásť, ale zostali sme len šiesti. Polovicu z nás zabili tzv. civilizačné, zákerné choroby. Je pravda, že sa ku nám neskôr pridalo ďalších pár trampov, ale tí pôvodní mi čertovsky chýbajú. A potom čítám v cancáku:

04: Řečeno všeobecně: já toulal se jimi, cestami štěstí, jež otvírají svět.
Řečeno všeobecně: toulky šťastné miluje každý,
Kdo teplé lúžko nesnese,
Kdo má pud toulky jako kdysi my,
kdo kráčí dál a dál, až stane před ním smrt.

...a ďakujem osudu, že mi zachoval aspoň tých pár, čo sú tu stále so mnou a hoci už nie všetci chodia s batohom na hory, mám to úžasné šťastie stretávať sa s nimi na chate, u ohňa, či v krčme na pive. Moji kamaráti, s ktorými sa stretávam už vyše 48 rokov. A stále si máme čo povedať, a stále sme dobrí kamaráti.

(01.-03. Wabi Daněk - pieseň Fotky, 04.- zápis z cancáku od neznámeho trampa)

Teším sa, ako na Silvestra vytiahnem tento cancák a začnem z neho čítať. Priatelia, píšte si cancák, hoci aj útržkovite, píšte si mená kamarátov, dátumy, zážitky a verte mi, že raz to budete potrebovať. Tento cancák nie je môj posledný. Postupne som prešiel na denník, kde som si zaznamenával naše vandre a pekné túry a hoci mám ich mám aj na webe, nič nenahradí písomný záznam, v ktorom listujem a spomínam. Aspoň nie pre mňa. Boro

Fotogaléria k článku