Túra

Jablonica – hrad Korlátka – Prievaly

Miroslav Svítek 07.02.11 Začiatok decembra 2010 priniesol do Malých Karpát dostatok snehu a tak som presedlal z pešej turistiky na snežnicovú. No a keďže sa blížil koniec roka a všetci sa vtedy snažíme byť so svojimi blízkymi, dohodli sme sa s Milanom, že záverečnú bodku za naším turistickým rokom urobíme 18.12. v okolí Jablonice. Zároveň tak spravíme našu prvú spoločnú snežnicovú túru, keďže už aj Milan sa stal majiteľom snežníc.

Trasa

Jablonica – hrad Korlátka – Prievaly a späť

O tom, že definitívne vyrazíme v sobotu na túru, sme sa dohodli pre Milanove zdravotné problémy až v piatok. Vziať si snežnice sa mu veľmi nechcelo, ale ja som tušil, že sa nám zídu a veru bez nich by sme sa asi ďaleko nedostali. Autobusy nás z domovov doviezli do Jablonice v rozsahu 20 minút a tak Milan príliš nemrzol v čakárni.

Jablonica – Lipový vrch

Žltá značka z autobusovej stanice nás cez Jablonicu vyviedla na cestu do Cerovej a my sme od smerovníka Dubové odbočili doľava na poľnú cestu. Nerád chodím po hlavných ťahoch a tak som bol rád, že nám už autá nebehajú za chrbtom. Alejou sme sa dostali k železnici a za ňou nás privítala ohradená hacienda, okolo ktorej je vysadený borovicový pás. No a ešte sneh po kolená. Takže ruksaky dolu, nahodiť snežnice a zmontovať paličky. Mráz bol okolo -10°C a veru než som to všetko spravil, skoro som si necítil prsty v moirových rukaviciach. Cez pás zasnežených borovíc sme sa predrali na pole a začali sme stúpať k lesu. Nebo bolo zatiahnuté, ale aspoň nefúkal vietor. Vystúpali sme nad haciendu a napravo sa ukázali veterné elektrárne nad Rozbehmi a veža hradu. Naľavo od nás sa spod snehu vytŕčala asi prekážková dráha pre kone. Prišli sme na cestu a tá nás voviedla do neskutočne bieleho lesa. Žiadna stopa, sme tu prví narušitelia tej krásnej beloby. Bielym tunelom sme došli na lúku a začali hľadať pokračovanie žltej. Ja som napokon šiel okrajom lúky a Milan zase lesom. Asi po 300 m sme našli smerovník Lipový vrch a uvideli sme prvý dom Rozbehov.

Lipový vrch – hrad Korlátka

Zdolali sme val zo snehu odhrnutého z cesty a začali dumať, či dať dolu snežnice. Napokon sme po krajoch cesty našli dosť snehu, aby sme si nezničili hroty na snežniciach. Popri stajniach sme napokon došli na jedinú ulicu Rozbehov a začali stúpať ku kostolíku a krčme. Prehodili sme zopár slov s babkami odhrabávajúcimi sneh pred bránkami domov a boli sme pri cintoríne nad obcou. Ukázala sa nám 7 m vysoká, kamenná rozhľadňa, postavená v rámci cezhraničnej spolupráce v roku 2009. Odložili sme si pri lavičkách snežnice i batohy a vyšli hore. Veľa sme toho pre sivý deň nevideli. Ktohovie, aký výhľad by bol v lete z neďalekej veže pre telekomunikácie, ktorá je asi 4x vyššia a aj vyššie postavená. Škoda, že sa nedali stavitelia dokopy. Dolu Milan vytiahol z ruksaku varené vínečko a ja Jager tee. Trošku sme sa zahriali aj zvnútra a dohodli sme sa, že jesť budeme až na hrade. Chata SNP bola už ako tradične zatvorená. Na druhej strane, pre koho by bola otvorená. Za celý deň sme nestretli žiadnych turistov, ak nerátam jeden snežný skúter, ktorý nás skoro zrazil v lese. Vrtule veterných elektrární sa so svišťaním otáčali nad stromami a Milan sa rozhovoril o tragédii susedkinho vnuka, ktorý sa tu vraj zabil aj s inštruktorom, keď narazili s lietadlom do nich.

Nahodili sme opäť snežnice a pokračovali k hradu. Prvýkrát som bol na ňom pri inscenovaní nejakej historickej bitky, naposledy na Slovensko – českom potlachu organizovanom trnavskými trampskými osadami. Na lúke pred hradom je nádherný strom – solitér. Zasnežený bol ešte majestátnejší, ako s listami. Do hradu sme vstúpili otvorom v jedinej ako-tak zachovanej budove. Nemá strechu, len obvodové múry a okrem nej je tu už len jeden dlhší múr a hore na skalách vežička a pár náznakov múrov. Pod skalou je malá jaskyňa, či previs a tam sme sa vybrali najesť. Milan mi doniesol zabíjačkovú tlačenku, no tá bola tak zamrznutá, že som to po pár hltoch vzdal a vzal zavďak salámovému lepencu z domova. Akonáhle sme sa prestali hýbať, začali ma oziabať prsty na rukách. Ešte že sme mali to varené vínko, čaj s malinovicou a Jáger tee. No aj tak sme sa príliš nezdržiavali a len čo chleba zmizol v nás, vybrali sme sa späť k chate.

Hrad Korlátka – Prievaly – Jablonica

Lesnou cestou, čiastočne prejazdenou, sme tichým lesom vykračovali v družnom rozhovore. So smiechom sme spomínali na našu prvú spoločnú veľkonočnú túru, kedy kamarát odmietol ísť s nami do Bielych Karpát, pre množstvo snehu. My sme napokon za štyri dni túry našli len jedno asi 50 m snehové pole pod vysielačom na Javorine. Čo by povedal dnešnej túre? Šlo sa nám veľmi dobre. Ja mám snežnice už druhý rok a Milan si na svoje celkom dobre zvyká. V hlave ma začína mátať snežnicový víkendový vander v Malej Fatre s prespaním na chate Pod Suchým. No veď uvidíme, čo nový rok donesie. Lesnou cestou sme došli k plotu s nadpisom „ Pozor, objekt strážený ostrými psami“. Tak mi napadlo, strážia aj tupé psy? Aké sú ostré, sa ukázalo pri ceste späť do Jablonice. Dorútili sa k plotu všetky tri a začali štekať ako besné. Keď sa to už nedalo vydržať, zareval Milan na ne a ony so stiahnutými chvostami pelášili preč. Vcelku som sa pobavil, ale za plotom by som to neskúšal.

Pôvodne chcel Milan pokračovať do Plaveckého Petra a odtiaľ autobusom do Jablonice. Mne sa nechcelo ísť neznačene po poliach a tak sme sa vrátili späť do Jablonice. Nie síce celkom tou istou cestou, trocha sme zašli aj do lesa mimo značky, ale od Rozbehov sme už šli po značke a značne zrýchleným krokom. Napokon sa ukázalo, že časy na smerovníku v obci sú nejako nadsadené a 16:20 sme už boli na autobusovej stanici.

Táto túra je naozaj nenáročná svojou dĺžkou i prevýšením a je vhodná aj pre začínajúceho turistu na snežniciach.

Zdieľaj:  
Reakcie
Jablonica – hrad Korlátka – Prievaly 07/02/11 17:39 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Dohňany – Lysá pod Makytou cez rozhľadne Keď sme sa pred rokmi pri návrate zo stretnutia Hikingu na Portáši zastavili pozrieť si rozhľadňu nad Dohňanmi, hneď vo mne skrsla myšlienka na vander okolitými neznačkovanými lesmi s prespaním na rozhľadni. Trvalo to pekných pár rokov, no ja som sa myšlienky nevzdal a tento rok som ju nadhodil Ivanovi a Ctiborovi. Myšlienka prejsť neznačene od rozhľadne nad Dohňanmi k rozhľadni na Čubovom kopci a prespať na jednej z nich ich oslovila, a tak som mohol začať plánovať. Vlakové spojenie napokon rozhodlo, že sme vyštartovali z Dohnian a skončili v Lysej pod Makytou. 08/09/14 Miroslav Svítek Javorníky, Biele Karpaty
Útulňa Hotel pod širákem Pri putovaní od rozhľadne nad Dohňanmi k rozhľadni na Čubovom kopci a následnom návrate cez Střelnú sme prechádzali okolo perfektného zariadenia Zvonička a "hotel pod širákem". Hoci sa nenachádza na našom území, myslím, že nezaškodí jednak o ňom vedieť a jednak by mohlo inšpirovať aj niektoré obce pod našimi horami. Určite nestálo desaťtisíce eur a je to perfektná vec pre rozvoj turistického ruchu. 16/08/14 Miroslav Svítek Javorníky
Reportáž Trampská tvorivosť 2014 Partia sa rozhodla ísť do lesa v piatok a keďže, chvála bohu ešte chodím do práce, vyvstal problém, kam a s kým ísť v sobotu. Severka 1/2014, ktorá trochu zabudnutá ležala pri počítači doma, mi pomohla veľmi rýchlo vyriešiť problém. 27. – 29. júna sa pod Srnčím vrchom na fleku T. S. Kinta koná 21. ročník Trampskej tvorivosti. Keďže som na ňom párkrát vystavoval a stále sa rátam medzi trampov, bolo rozhodnuté. Odkiaľ vyrazím som nechal na autobuse a napokon to bola železničná stanica v Pezinku, kde som vystúpil z autobusu do Limbachu. 10/08/14 Miroslav Svítek Správy
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Oboroh v sedle Mazgalica Pri pravidelných cyklotúrach vo Východných Karpatoch som v oblasti Magurského národného parku natrafil na dva poľské prístrešky východokarpatského typu - oboroh, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti štátnej hranice. Oborohy postavila správa národného parku a sú voľne prístupné pre turistickú verejnosť. dnes Pavol Hreha Nízke Beskydy
Túra Hrebeňom Belianskych Tatier Od roku 1978 sú kompletne uzavreté všetky turistické značky v Belianskych Tatrách. Pohorie sa dodnes dá akurát obísť po obvode. O prechode hrebeňa či návšteve Ždiarskej vidly a Havrana sa dá len snívať. Aktuálne sa situácia výrazne nezmenila. V roku 1993 sa síce otvoril priechod Monkovou dolinou, ale vyzerá to tak, že hlavný hrebeň s najvyššími vrchmi zostane ešte nadlho uzavretý. Preto som rád, že zhoda okolností mi dovoľuje zaspomínať si na prechod "Beliankami" a zároveň ho aspoň takto, v spomienkach, priblížiť našim čitateľom. včera Anton Zahradník Slovensko
PR OEAV – staňte sa členmi teraz a ušetríte Občianske združenie EDELWEISS CZ v spolupráci so sekciou Edelweiss vo Viedni pripravilo pre všetkých nových záujemcov o členstvo v Rakúskom Alpskom zväze - Österreichischer Alpenverein výhodnú ponuku členstva pre rok 2015. Ak rozmýšľate nad poistením pre vaše aktivity, ako je vysokohorská turistika, turistika, horolezectvo, canyoning, skialpinizmus, potom je práve členstvo v Alpenverein nevyhnutným krokom do bezpečia. 18/09/14 PR článok Bezpečnosť

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Jablonica – hrad Korlátka – Prievaly 07/02/11 17:39 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty
  • Nadmorská výška
    • max: 420 m n. m.
    • min: 205 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 540 m
    • klesanie: 540 m
  • Náročnosť
    • 2
  • Vzdialenosť
    • 22 km
  • Počet dní
    • 1
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 18.12.2010
  • Voda
    • Jablonica, Rozbehy, Prievaly
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • SAD Bratislava - Jablonica - Bratislava, Skalica - Senica - Jablonica a späť
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1325 ľudí
1.27 (0.87)