Túra

Cesta hrdinov SNP – 1. časť

Marián Bošanský 14.12.05 Prípravy sú za nami, trasa naštudovaná, všetko pripravené, no aj tak nevieme, čo nás čaká. Pred nami je celé Slovensko. Ani jeden z nás ešte nebol v horách dlhšie ako týždeň. Bude to veľmi zaujímavý mesiac. Na začiatok mohlo byť krajšie počasie a lepší terén, no takýto tvrdý štart nám ukázal, že prejsť celú Cestu Hrdinov SNP nebude nedeľná prechádzka. Začíname v Duklianskom priesmyku.


Pred pol rokom len šialený nápad, pre ktorý nás mnohí považovali za bláznov, sa 8. júna stáva realitou. Ondro, Mizi a ja stojíme na konečnej vo Vyšnom Komárniku. Nevidíme značenie, ale popri ceste vyrazíme smerom k pozorovateľni gen. Ludvíka Svobodu. Prechádzame okolo prvých exponátov sovietskych tankov T-34 a nachádzame značku. Vstup do pozorovateľne určite stojí za tých 8 Sk (pre študentov), zato sa moc neoplatí platiť foťák (50 Sk). Z pozorovateľne odbočíme doľava, kde je schovaný chodník a skratkou sa tak dostaneme až k pamätníku. Značka vedie popri hlavnej ceste po asfaltke. Prechádzame okolo ďalších zaujímavých exponátov a odbočky k partizánskemu bunkru. Kúsok ďalej sa vchádza do lesa. Od tohto miesta až po Kysak je značenie veľmi úbohé a zarastené. Trasa väčšinou prechádza cez husté porasty, zvážnice, lesy alebo nekonečné a únavné asfaltky. Samozrejme aj tu sa nájde pár výnimiek.

Vo Vyšnej Pisanej začína Údolie smrti a zároveň dlhý úsek po asfaltke. Na konci je rozostavených 6 sovietskych T-34 v bojovej formácií. Z Kapišovej cez lúku a zarastený lesík do Nižnej Jedľovej a odtiaľ už vcelku príjemnou cestičkou až do Svidníka. Hneď na začiatku stojí pamätník Sovietskej armády, kde je pochovaných 9000 vojakov. Na neďalekej lúke je rozmiestnená rôzna bojová technika. Za celý deň sme nenašli schopný prameň a vodu dopĺňame v pohostinstve. Nad Svidníkom je Skanzen ukrajinskej dediny, kde sme chceli prespať. No keďže medzi ním a značkou stráži býk, ktorý hneď Miziho popreháňal, zostali sme spať na priľahlej lúke.

2. deň

Začali sme výstupom na Ostrý vrch. Na Čiernej hore je turistický prístrešok. Za dažďa by som v ňom spať nechcel. Trasa spočiatku vedie lesom, no potom sa mení na zaujímavé lúky s dosť vysokou trávou. Pred obcou Kurimka je to už hotové peklo. Absolútne neprechodené, značky treba vyslovene hľadať, mapa a kompas prišli vhod. Za Kurimkou sa značka strácala v jarku s veľmi bujnou vegetáciou, a tak sme sa rozhodli to obísť sprava, podľa mapy kráčať priamo na vrch pokiaľ na ňu nenarazíme. Neviem, či to bolo dobré riešenie, lebo sme sa dostali do rovnakej húštiny, no nakoniec sme sa našli. Pokračujeme po hrebeni až do Andrejovej – nič úžasné, stále lesom a jednou lúkou plnou kliešťov. Nemali sme vodu a tak sme museli zísť asi kilometer dolu do dediny. Za Andrejovou by sa opäť hodila mačeta, k čomu sa pridalo zlé značenie. Došli sme ku križovatke tvaru T. Na jednom strome bola červená značka „zrúcanina hradu“, ďalšie sme však nenašli. Správna cesta je doprava na veľkú lúku. Na tej sa treba držať stále vľavo. Hrad Zborov je vidno zďaleka, no prístup nie je ľahký. Opäť zlé značenie a strašne veľa malín. Pod hradbami je táborisko (žiadna voda), ale dá sa prespať aj na hrade. V jednej časti je zopár veľkých okien – každé pre jednu osobu. Tu sme sa stretli aj Stepasa a Kilina, ktorí šliapali SNP-čku z opačnej strany a poradili nám veľa užitočných vecí. Za celý deň sme našli iba jeden prameň pod kopcom, na ktorom je socha sv. Floriána – na meno kopca si už nespomínam, no mohla to byť Makovica.

3. deň

Celú noc pršalo. Ráno chvíľu vyzeralo nádejne, no bolo to iba zdanie. Z hradu Zborov vedie červená do obce Zborov a prechádza cez zaujímavú cigánsku osadu. Nám sa však nechcelo v hustom daždi vracať k spomínanej križovatke a tak sme zbehli dole po žltej. Tá sa nám tiež stratila. Dážď bol taký silný, že už za tú chvíľu čo sme vyrazili sme boli komplet mokrí. Takže nám vôbec nevadilo brodiť potok Kamenec. Nasledoval výšľap na Stebnícku Maguru. Vcelku strmý a dlhý kopec, cestička prešľapaná, no nájde sa dosť spadnutých stromov. Na vrchole vysielač a veľmi slušný turistický prístrešok. Cesta ďalej klesá popri viacerých prameňoch a prístreškoch až do Bardejovských Kúpeľov. Následne treba opäť vyšľapať na Kamennú horu a po poľnej ceste až do Bardejova. Tento úsek je dobre značený aj prechodený. Historické centrum Bardejova je veľmi pekné. Nie nadarmo je zaradené medzi pamiatky chránené UNESCO-om. Prespali sme pri osade Miháľov, ktorá je vzdialená asi dva kilometre od Bardejova. Značka kopíruje asfaltku – teda až na jedno miesto, ale odporúčam držať sa cesty! Na vrchu je najskôr luxusný hotel, no asi kilometer za ním je na ľavej strane futbalové ihrisko. Za ním je parádny murovaný prístrešok s krbom a lavicami. Chýba len voda a nejaké drevo na podpal – všetko je už vyzbierané.

4. deň

Pokračujeme smerom na Hervartov. Majú tam zaujímavý drevený kostolík. Za dedinou cesta vchádza do krovia, kde pozor na vretenice! Prekročil som jednu čo som si nevšimol, no o ďalších dvoch som už vedel. Značka vedie striedavo cez lesy a lúky. Občas trochu zarastené, no v porovnaní s predchádzajúcimi dňami v pohode. Vrchol Čergova je nevýrazný a kvôli oblačnosti neviem posúdiť o aké výhľady sme prišli. V sedle Čergov je pár chát. Poslúžia hlavne latríny a studne. Po asi hodinke cesty vychádzame na lúky a otvára sa nám výhľad na Lysú Stráž a Šarišský hradný vrch. Smerom od sedla Čergov sme natrafili na prvý posed. Ja som chcel zostať, no bol som prehlasovaný. Pri druhom som sa však už nedal odbiť. Odporúčam tento posed. Je v oveľa lepšom stave a je iba 20 minút od prvého. Zmestia sa doň maximálne traja ľudia, ani o chlp viac! Tento deň nebol príliš turisticky zaujímavý, no západ slnka z posedu nám zlepšil náladu. Čo sa však nedalo povedať o silnom vetre, ktorý celú noc kýval posedom.

5.deň

Po štyroch dňoch pochodu lesmi bude tento celkom iný. Pôjdeme prevažne po asfaltkách a poľných cestičkách medzi dedinami. Z posedu najprv schádzame do Hradiska. Okrem verejnej pumpy s asi pitnou vodou nič. Nákupy sme odbili v obci Terňa. Cesta do sedla Pod Lysou strážou je asi najzaujímavejšia z celého dňa. Parádna lúka, čo vyzerá ako golfové ihrisko. Za sedlom je asi hodinový úsek po nezaujímavom lese. Od obce Kanaš až po Malý Šariš nasleduje strastiplný dvojhodinový úsek po cestách. V Malom Šariši značka prechádza popri neoplotenom stavenisku, no však kto by šiel cez pŕhľavu keď môže prejsť po cestičke. No domáca pani bola nekompromisná a nám zostal len ten variant s pŕhľavou...Vchádzame do lesa, kde sa po asi 300 metroch začína značka opäť strácať. Pomaly sa prebíjame ďalej a každú značku musíme doslova v rojnici hľadať. Všetko strašne zarastené, len smrad sa znásobuje. A ako prídavok začíname mať pocit, že neďaleko po našej pravici je činná strelnica. Narážame na plechový plot, no stále sa snažíme nájsť značku – po asi 10 minútach sme úspešní. Tá nás však doviedla k spomínanému plotu asi o 20 metrov ďalej. Ako sa tak prebíjame cez húštinu, prišli sme na pôvod silného zápachu. Smetisko a na ňom naši cigánski spoluobčania hľadajúci použiteľné veci. Aby ste neblúdili aj vy - stačí ísť po smrade až k plotu a potom po jeho pravej strane až na cestu. V Cemjate je prameň s minerálkou. Za Cemjatou vchádzame do lesa. Stromy so značkami sú na viacerých úsekoch vyrúbané, ale zhruba stále po „hlavnej“ ceste. Tento úsek prechádza cez dosť nepríjemný les. V obci Janov sa znovu napája na asfaltku a až do Ľubovca z nej nezídeme. Za Radaticami sa však odpája do lesa, no vyzerá dosť hustý. Navyše sme tadiaľto prechádzali skoro už za tmy a tak sme pokračovali po asfaltke. V Ľubovci treba odbočiť pred krčmou doľava na značku. To sme kráčali už za naozajstnej tmy. Náš cieľ bol ešte asi hodinku pred nami. Popod drôty vysokého napätia a popri lese smerom na hrebeň. Po našej ľavej strane bol jarok, z ktorého bolo počuť zvuky. Nakoniec sa z nich vykľulo stádo divých svíň, ktoré nás dosť vyľakalo. Na hrebeni sme sa rozhodli ísť priamo po lesnej ceste. Značenie sa dosť dlho neobjavovalo, čo nás spolu s tmou moc netešilo. Nakoniec sme prišli až k potoku a pri ktorom musel stáť náš dnešný cieľ – Prokopov mlyn. Najprv sme prešli okolo veľkého schátraného domu, doprava a po lávke prešli cez potok. Pri budove je kohútik s tečúcou vodou, stôl a lavica. Po celodennom pochode sme boli príliš unavení na to, aby sme varili, a tak sme hneď šli spať.

nasledujúci diel »

Zdieľaj:  
Reakcie
Cesta hrdinov SNP 03/11/13 16:54 113 príspevkov
Cesta hrdinov SNP – 1. časť 20/08/12 07:23 52 príspevkov
Štefániková magistrála 19/05/10 21:43 37 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Cesta hrdinov SNP – 4. časť V poslednej časti nášho putovania sme vedeli, že čoskoro budeme doma. Najnáročnejšia časť bola za nami. Stúpajúce denné teploty a nepríjemný hmyz nám to však nijak neuľahčovali. Doma to už vyzeralo, že sa všetko skončí. Ondro musel zostať doma a mne sa už nechcelo. Nakoniec som spolu s Mizim dokončil Cestu Hrdinov SNP. Plán dôjsť až na Devín však nevyšiel. 04/01/06 Marián Bošanský Malá Fatra, Veľká Fatra a Choč, +
Túra Cesta hrdinov SNP – 3. časť Už vo dvojici prechádzame cez najvyššie miesta Cesty hrdinov SNP – Nízke Tatry a Veľkú Fatru. Etapu ukončíme na horskom hoteli Kráľová Studňa. Počasie sa mení k lepšiemu. Známe miesta a konečne aj nové tváre, čo stretávame, nám z tohto úseku zanechávajú len príjemné spomienky. Teda až na ten záver. 28/12/05 Marián Bošanský Nízke Tatry, Stolické vrchy, +
Túra Cesta hrdinov SNP – 2. časť Počasie je stále proti nám. Terén je však o poznanie zaujímavejší, prechádzame pohoriami Čierna hora a Volovské vrchy. Táto etapa sa končí v sedle Dobšinský vrch. Následky predchádzajúceho pochodu sa začínajú prejavovať na fyzickej aj psychickej kondícii. Pred jednou z najkrajších častí celého putovania zostaneme už iba dvaja. 21/12/05 Marián Bošanský Čierna hora, Slovenský raj, +
Najnovšie články na titulke
 
MTB Okruh okolím Göncu Optimálne letné počasie láka na popracovné cyklovýjazdy v okolí mojej rodnej krajskej dediny. Maďarské pohraničie je blízko a sú tam aj kopce ukrývajúce mnoho neznámych, no zaujímavých miest. Ide sa objavovať, čo tu nablízku máme... dnes Palo "Axel" Gomboš Slanské vrchy, Maďarsko
Recenzia HRADY sprievodca po slovenských hradoch Ako nadpis uvádza, kniha sa venuje našim hradom. Ale čo sa skrýva v jej obsahu, akou formou nám približuje dávne stavby, okolo ktorých častokrát prechádzame alebo sú priamo cieľom vychádzky na nejaký kopec či skalné bralo, sa dozvieme z nasledujúcich riadkov. včera Roman "Bazin" Matkovčík Mapy a knihy
PR Festival Cestou necestou 2014 Čoraz známejší cestovateľský festival predstaví počas novembra viac ako 70 scestovaných dobrodruhov a dychberúcich prezentácií, z ktorých štyri si návštevníci vychutnajú so špeciálnymi okuliarmi v 3D. Štvrtá séria festivalu bude mať jeden z najsilnejších programov doteraz, okrem známych cestovateľov zo Slovenska, prídu aj českí, poľskí a maďarskí prezentujúci. 21/10/14 PR článok Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Cesta hrdinov SNP 03/11/13 16:54 113 príspevkov
Cesta hrdinov SNP – 1. časť 20/08/12 07:23 52 príspevkov
Štefániková magistrála 19/05/10 21:43 37 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Laborecka vrchovina, Ondavská vrchovina, Čergov, Šarišská vrchovina, Čierna hora
  • Počet dní
    • 5
  • Nadmorská výška
    • max: 1050 m n. m.
    • min: 220 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 4090 m
    • klesanie: 4332 m
  • Vzdialenosť
    • 144 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 08.07.2005
  • Nocovanie
    • Lúka nad Svidníkom, hrad Zborov, Miháľov, posed na Hradiskom, Prokopov mlyn
  • Voda
    • poväčšine pohostinstvá, väčšina prameňov bola v zlom stave, pumpa v obci Zborov, prameň pod Makovicou, Cemjata,podľa mapy
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • autobus do Svidníka a do Vyšného Komárnika
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1166 ľudí
1.23 (0.84)