Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Cyklotúra Cez Jelení háj a Braunsberg

Keďže je začiatok marca a jar už pár dní ohlasuje svoj príchod príjemnejším počasím a zubatým slniečkom, rozhodneme sa vybrať na bicykli niekam do okolia Bratislavy. Voľba padne na blízke Rakúsko, konkrétne kopec Braunsberg, známy svojím krátkym, ale náročnejším prevýšením.

Vzdialenosť
60 km
Prevýšenie
+200 m stúpanie, -200 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 15.3.2011
Pohoria
Podunajsko (Podunajská nížina - Podunajská rovina) a Kleinen Karpaten (Malé Karpaty) - Hainburger Berge/Hundsheim Berge – (Hainburgské vrchy/ Hundsheimské kopce)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 346 m n. m.
  • Najnižší bod: 135 m n. m.
Voda
Hainburg an der Donau
Doprava
bicykel
SHOCart mapy
» č.227 Podunajsko – západ, Br… (1:100.000)

Trasa

Bratislava, Petržalka – Tyršovo nábrežie (ochranná hrádza) – Starý most – most Lafranconi – Jelení háj – štátna hranica SK/A – nábrežie Dunaja – Kriechenau – Wiesenkreuz (kríž) – Nationalpark Donauauen – konská farma – golfové ihrisko – Hainburg an der Donau – železničná stanica – kapelle (kaplnka) – Braunsberg – cyklochodník Donauradweg – Karolinenhof – Wolfsthal – Untere Au – štátna hranica A/SK – most Lafranconi – Bratislava, Petržalka

Petržalským nábrežím

Štartujeme na petržalskej hrádzi, ktorá je, vzhľadom na predpojatosť väčšej časti ľudí voči bicyklovaniu a korčuľovaniu pri teplote 2°C, prázdna. Len občas okolo nás prebehne nejaký cyklista. Šliapeme do pedálov smerom k Novému mostu a takto doobeda ešte pochybujeme, či sa teplota naozaj vyšplhá na sľubovaných 9°C.

Pod Starým mostom hrádza končí a tu sa aj zastavujeme odloviť kešku. Lov je rýchly, tak pokračujeme ďalej a pod Novým mostom sa ďalej napájame na hrádzu, ktorá popod most Lafranconi vedie k rakúskej hranici. Už pred dvoma týždňami, keď sme tadeto bicyklovali, aby sme sa dostali na Devín, nás nepríjemne prekvapil značný počet vyrúbaných stromov. Z hrádze je vidno až budovy na druhej strane Dunaja, čo predtým stromy zakrývali. Vďaka tomu tam bola príjemnejšia atmosféra, predsa len, bicyklovať a pritom vidieť na budovy v meste je rušivé. Škoda vyrúbaných stromov.

Prieskumnícke chúťky

Už vidíme na štátnu hranicu, ale mňa zrazu zaujme chodník odbočujúci doprava. Je neznačený, pred ním je len tabuľa hlásiaca územie 2. stupňa ochrany. Chytajú ma prieskumnícke chúťky, predsa len, bicyklujem touto hrádzou pravidelne a nikdy som neskúšala, kam cesta vedie. Dušan sa nenechá dlho prehovárať a už sa vydávame na výpravu do neznáma. Asfaltka, ktorá sa stáva stále rozbitejšou a rozbitejšou (žeby ju tu stavali ešte za socializmu kvôli stráženiu hranice?) je z oboch strán lemovaná stromami. Nakoľko obaja radi trávime čas v lese, pochvaľujeme si, ako príjemne sme odbočili. Zaujímavosťou je, že na istom úseku je časť stromov očividne vysadená umelo. Až na tento úsek si príroda okolo nás očividne rastie nadivoko.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Odbočenie sa stane ešte príjemnejším, keď sa pred nami začne vynárať záľaha snežienok. Zliezam z bicykla a fotím ostošesť svoje klasické jarné fotky, pri ktorých už tuším skorý príchod svojej najobľúbenejšej sezóny s teplom a dlhými dňami. Už ideme nasadať na bicykle, keď zrazu začujeme hlasy. Dušan hovorí: "Pozor, cyklista!" A naozaj, malá, asi štvorročná cyklistka s rodičmi na svojom bicykli ide smerom k nám.

Pokračujeme ďalej po ceste, presne kopírujúcej štátnu hranicu, až sa pomaly dostávame k Dunaju. Tu si dáme krátku prestávku, obdivujúc pekné pláže a skúšajúc, či sme cez zimu nezabudli hádzať žabky. Dušan nezabudol a ja som to ani nikdy nevedela.

Materiálna škoda

Tu už ale končí rozbitá asfaltka a máme na výber. Buď sa vrátiť späť na hrádzu a pokračovať do Hainburgu cez Wolfsthal na základe pôvodného plánu po hrádzi, alebo sa napojiť na červenú turistickú značku, ktorú vidíme a pokračovať do Rakúska ďalej po nej. Nakoľko aj GPS, ktoré nám hlási blízkosť zadanej kešky, nám radí druhú možnosť, ktorá je aj nám sympatickejšia pekným prostredím, v ktorom sa nachádzame, pokračujeme ďalej lesným chodníčkom.

Prichádzame k turistickému rázcestníku, ktorý hlási, že sa nachádzame na štátnej hranici s názvom Jelení háj. Pokračujeme ďalej a o chvíľu lovíme kešku. Nachádzame sa už na rakúskom území a zrazu zisťujem, že na dnešnom cyklovýlete som utrpela materiálnu škodu - stratený tachometer. Viac než samotný tachometer ma samozrejme mrzia namerané kilometre, ktoré som si poctivo celý minulý rok a začiatok tohto na ňom zbierala. Ani po chvíli hľadania a vracania sa späť chodníčkom po červenej značke ho nenachádzame. S heslom "Na bicykel nechodím kvôli číslam nameraným na tachometri" idem trochu skrúšene ďalej.

Erste Hilfe

Turistická značka nás stále vedie pozdĺž Dunaja a tak môžeme na pravej strane obdivovať Dunaj, letiace vtáky, či rybárske domčeky, na ľavej strane polia a lúky.
Spomínam si, že som už tadeto raz šla a tak sa po pamäti pristavím pri jednom rybárskom domčeku, kde majiteľ vždy necháva niečo na pohostenie turistom. Keď som tu bola prvý raz, boli to pivá. Dnes je na stolíku domáca pálenka so štamprlíkmi a minerálkou. Ovoniame, ale na posilnenie si nedáme. Dušanovi ukazujem celkom pekne zariadené okolie rybárskeho domčeka aj majiteľovu "Erste Hilfe", v prípade núdze fľaška s kladivkom v drevenej skrinke, zavesená na stene domčeka.

Ideme ďalej, po chvíli rybárske domčeky končia a prichádzame k lavičke a krížu. Tu máme možnosť ísť doľava po ceste k Wolfstahlu. My ale zabočíme doprava, prejdeme cez mostík a pokračujeme ďalej lesom. Po chvíli cesta začne byť štrkovejšia. Tu už po pravej ruke vidíme Devín. Je naozaj netradičné ho vidieť z rakúskej strany. Bicyklujeme ďalej, s výhľadmi na Devín a Dunaj po pravej ruke, polia po ľavej ruke. Nakoľko sľubovaných 9°C sa stáva pravdou, pomaly vyzliekame vrstvy.

Cestičky do neznáma

Asfaltová cesta a červená rakúska značka nás dovedú až k vstupu do Nationalpark Donauauen. Tu už parkuje viac aút a ľudia sa prechádzajú hore-dole, na moje prekvapenie mnohí len prídu autom, zájdu do lesa a po chvíli sa vrátia (je tu keška, žiaľ sme sa ale nepozreli do GPS-ka). Hoci tento rakúsky národný park je veľmi pekný, vstup doň je pre cyklistov zakázaný. Alternatíva tlačenia bikov pešo naprieč parkom, hoci pekným, nám veľmi nevyhovuje, tak sa rozhodneme ísť doľava, preč od parku, cestou pre autá. Sme ale rozmaznaní doterajším príjemným lesným terénom, preto bicyklovanie po staršej asfaltke medzi autami, hoci nejazdia frekventovane, nám nevyhovuje. Navrhujem zabočiť na trávnatú cestičku, ktorá vyzerá ako hrádza. Cestičky do neznáma nám dnes jednoducho idú.

Po pravej ruke stromy, po ľavej ruke farma s koníkmi, pekný to pohľad. Zovšadiaľ cítiť jar. O chvíľu si ale všimnem, že riečka na pravej strane sa ešte úplne neprebudila zo zimy, ľad ju ešte drží vo svojej moci. Mám rada toto obdobie, kedy zima a jar súperia o nadvládu, zima sa ešte nechce úplne vzdať, ale pritom prichádzajúcu jar už je cítiť všade naokolo.

Gruss Got

Pekná trávnatá cestička ale po chvíli končí a definitívne sa ocitáme na asfaltovej ceste pre autá. Našťastie tu je malá premávka. Nakoľko sa nezaujímam o golf, ani som nevedela, že v blízkosti Hainburgu je golfové ihrisko, až teraz, keď bicyklujem priamo vedľa neho. O chvíľku sa dostaneme do Hainburgu. Tu sa už naša cesta spája s cyklochodníkom a keďže tadeto chodia aj autá, je to niečo ako vedľajší ťah. Sú tu aj tabule, upozorňujúce na zvýšený pohyb cyklistov. Touto cestou sa popri rodinných domčekoch dostaneme až k železničnej stanici. Tu to už nie je pre mňa žiadna neznáma. Nakoľko na Braunsberg chodím často, už neomylne zabočím hore do kopca a popri plavárni a „skejtujúcich“ chalanoch začneme stúpať do kopca.

Každý, kto na Braunsbergu bol, vie, že stúpanie je tu naozaj pekné. Nielen pekné výhľadovo, ale aj záťažovo. Veľké prevýšenie treba zdolať na pomerne krátkom úseku. Môj klasický jarný test kondičky do kopca. A na mojej kondičke je teda poznať, že má za sebou dlhú zimu. V polovici kopca zosadávam a dávam si malý oddych, ktorý si spríjemňujem pohľadom na rieku Dunaj, na ktorú je odtiaľto krásny výhľad. Po chvíli ale nasadávam a hore na kopci ma už čaká Dušan. Prejdenie sa, popozeranie výhľadov a lietadielok, ktoré si tu púšťajú. Dušan, ktorý je tu len asi druhý raz v živote, ešte s prekvapením konštatuje, že zdraviť tu niekoho "Gruss Got" sa ani neoplatí. Okolo nás sú skoro samí Bratislavčania. Jasné, dolu pod Braunsbergom len zaparkujú auto a vyjdú si hore na kopec.

Obvyklá cesta

Môj obľúbený rýchly zjazd z kopca a už sa pomaly napájame na cyklochodník. Späť chceme ísť priamo vyznačenou cykloasfaltkou, ktorá vedie z Braunsbergu cez Wofstahl až do Bratislavy. Už žiadne cesty do neznáma. Motať sa v neznáme po lesoch potme netúžime. Bicyklujeme teda popri železničnej trati a nahadzujeme rýchlejšie tempo.

Vietor nám pekne fúka do chrbta. Po chvíli odbáčame do polí a zakrátko sme vo Wolfstahle. Cez dedinu je cyklocesta značená na chodníkoch. Na ceste zvykne aj cez víkend bývať hustejšia premávka. Za dedinou má cyklocesta opäť vlastnú asfaltku. Takto sa dostaneme až do Bratislavy na hrádzu pod Lafranconi, kade už obvyklou cestou ideme domov. Vraciame sa síce potme, ale s príjemným pocitom.

Príjemná jarná cyklotúra, na ktorej sme si mohli vychutnať nielen prichádzajúcu jar, ale aj lúčiacu sa zimu. Cesty do neznáma sa niekedy oplatia a teším sa, že nastáva ročné obdobie, kedy si takýchto príjemných cyklotúr budem môcť dopriať viac.

Fotogaléria k článku

Najnovšie