Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Cyklotúra Levoča – Uloža – Torysky – Hrby – Levoča

Je koniec mája, dni sú dlhé a tak nie je problém aj po návrate z práce nasadnúť na bicykel a vyvetrať si kostru aj myseľ. Hornatá krajina južnej časti Levočských vrchov je ako stvorená na tieto večerné cyklistické jednohubky.

Vzdialenosť
30 km
Prevýšenie
+450 m stúpanie, -450 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 25.05.2011
Pohoria
Levočské vrchy
Trasa
Voda
Prameň sv. Jána pod Uložou, pohostinské zariadenia a obchody v obciach Uloža, Vyšné a Nižné Repaše, Torysky Levočská Dolina (Kováčova vila), Levoča
Doprava
cestný bicykel
SHOCart mapy
» č.1109 Spiš, Levočské vrchy (1:50.000)
Doplňujúce súbory
GPX súbor: 2011-levocske_vrchy.gpx

Trasa

Levoča – Uloža – Vyšné Repaše – Nižné Repaše – Torysky – Chata Hrby – Levočská dolina – Levoča

Po hlavnej ceste

Je niečo po piatej poobede a začínam na levočskom Námestí Štefana Kluberta, neďaleko turistického hríbu pri Košickej bráne. Vydávam sa po hlavnej ceste I/18 (E50), smer Prešov. Najprv po chodníkoch, neskôr však už priamo po krajnici. Jej šírka je iba zopár desiatok centimetrov a doprava je v tomto čase enormná, takže prvé kilometre nie sú žiadne žúžo-labúžo, a ešte k tomu do kopca... Míňam čerpaciu stanicu a prichádzam do sedla. Dopravná špička vrcholí, takže prvýkrát vyťahujem foťák a dokumentujem túto prepchatú dopravnú tepnu (foto 01). Nasleduje krátky zjazd na križovatku, kde sa z E50-tky odpája cesta do Ulože (foto 02). Odbočujem teda doľava a nechávam ruch hlavnej cesty za sebou.

Čas na malú pílku

Cesta prudko stúpa a po takmer 180° zákrute je čas zhodiť reťaz až na – ako ju nazval Maťo Tinák – malú pílku, t. j. najmenšie koliesko vpredu (foto 03). V týchto miestach plačú aj autá (najprv im cestou hore horí spojka a potom, cestou dolu, zase brzdy). Prevod 1-8 to istí a rýchlosť dramaticky klesá. Peši by som bol asi rýchlejší... Netrvá ale dlho a cesta pomaličky naberá mierumilovnejší sklon. Na to, že je koniec mája, je dnes pomerne chladno a veterno, takže sa za mnou netiahne pol metra široká šmuha potu, ako zvyčajne. Cesta sa kľukatí, krátke prudšie stúpania sa v nepravidelných intervaloch striedajú s miernejšími a výškové metre pribúdajú (foto 04). Na chvíľu sa zastavujem pri prameni sv. Jána (foto 05). Pár sekúnd predo mnou sa tu ale rozložil (nebrať doslova) zamilovaný párik, takže z vysedávania nič nebude. Nevadí – aj tak je kosa a dosť fúka. Jeden rýchly cvak prameňa, ktorý okrem iného ukrýva aj geokešku, a ide sa ďalej.

Cez dedinky

Na pár minút znova obrusujem malú pílku, lebo posledný stupák pred Uložou mi dáva zabrať. Horská dedinka Uloža leží v nadmorskej výške 883 m n. m. Z tunajších lúk sú nádherné výhľady do Hornádskej kotliny a okolité pohoria – od Braniska, cez Veporské vrchy, Nízke Tatry, Vysoké Tatry až po rozložité hrebene Levočských vrchov. Fotiek, ktoré som tu urobil, mám plné disky a šuflíky. Je tu zrenovovaný kostolík (foto 06) a nové tabule s informáciami o okolí a mapou celého Spiša (foto 07). Moju pozornosť púta aj kamenný horolezec (foto 08). Cesta vytrvalo stúpa, ale nie je to už taký hardcore ako na začiatku. Za Uložou míňam rozpadnutý kolchoz a o chvíľu som už na Krúžku, najvyššom bode mojej dnešnej trasy v nadmorskej výške 985 m n. m. (foto 09). Krúžok je populárna rekreačná oblasť Levočanov – v zime sa tu bežkuje, v lete bicykluje alebo len tak posedáva, na jeseň je tu zase plno húb.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Teraz ma čaká príjemných 6 km zjazdu. Po pár metroch sa na pravej strane otvára široký výhľad do doliny – Branisko, Spišský hrad, Dreveník a množstvo dediniek a dedín. Výhľad už klasicky ruší ďalšie, tentoraz ale zrejme funkčné družstvo (foto 10). Spočiatku je klesanie strmé, s viacerými ostrými zákrutami. Prechádzam cez Vyšné Repaše. Cesta vedie popri potoku, klesanie je už mierne, ale plynulé. Človek sa tu môže v pokoji kochať krásou tunajšej prírody (foto 11). Krátko na to vchádzam do obce Nižné Repaše. Skôr, než stačím vidieť niečo viac než miestne zdravotné stredisko a rozľahlé majetky, odbočujem doľava, smerom na Torysky. Na okolitých poliach sa pasú kravy. Zvuk zvoncov spolu s nezameniteľnou arómou dokonale dotvárajú tunajšiu kulisu (foto 12). Míňam sýtočervený kríž (povedal by som, že krvavejšiu červeň som nevidel ani vo filmoch s Chuckom Norrisom – foto 13) a zanedlho prichádzam do rázovitej obce Torysky. Pri tunajšej krčme sa zastavujem len kvôli fotke (foto 14), ale inokedy tu zvykneme zasmradnúť aj na hodinu. Jednoducho strategická poloha, čo už...

Posledná hodinka

Teraz ma čaká spravodlivý kopec – 111 metrov prevýšenia na úseku dlhom 1,5 km. Tretíkrát prepínam na pílku a na prevode 1-9 sa rýchlosťou 5 km/h nezadržateľne rútim hore kopcom. Je sedem hodín večer a okolité doliny sa pomaly ponárajú do tieňa (foto 15). V sedle je veľké hnojisko, takže nemá cenu sa tu nejako dlho zdržiavať. Zopár fotiek (foto 16) a idem ďalej. Začína sa ochladzovať – teraz by sa hodili dlhé cyklogate – zase ma budú týždeň bolieť kolená... Pár šliapnutí do pedálov a prechádzam hranicu bývalého Vojenského výcvikového priestoru Javorina. Ošumelé tabule, varujúce pred vstupom do vojenského obvodu, sú nemým svedkom pohnutej histórie týchto končín (foto 17). Prechádzam popri dvoch pomaly zarastajúcich rybníkoch a ocitám sa na križovatke pri chate Hrby (foto 18). Jedna cesta vedie doprava hore, ja sa však vydávam rovno dole.

10-kilometrové klesanie mi miestami znepríjemňuje zima, ale inak sa to dá vydržať. Nízke Slnko tvaruje okolité kopce a je sa na čo dívať. Zakrátko prichádzam do doliny a napájam sa na cestu medzi Levočou a Závadou (foto 19). Odtiaľto je už klesanie miernejšie a pribúda áut, cyklistov aj korčuliarov. Míňam Levočskú Dolinu, Kováčovu vilu a za tabuľou, označujúcou začiatok Levoče, prichádzam na najnižší bod dnešnej trasy – 535 m n. m. Čaká ma posledný výšľap na kopec zvaný Dubkovec, ktorý je častokrát povestným klincom do cyklistovej rakvy. Dnes mám v nohách málo kilometrov, ale po dlhších záťahoch po Levočských vrchoch zvykneme tento kopec hnusne preklínať. Je krátko pred ôsmou, keď sa tracklog uzatvára a prichádzam k onomu hríbu pri Košickej bráne.

Zhrnutie

Trasa vedie výlučne po asfaltových cestách. S výnimkou prvých 2 kilometrov, ide o cesty s minimálnou dopravou. Časté sú strmé stúpania a klesania, roviniek je tu ako šafranu.

Tridsať cestných kilometrov bolo príjemným spestrením po vypätom pracovnom dni. Človek sa vyventiluje, vyhladne, prečistí si pľúca. Mne to trvalo niečo cez 2,5 hodiny, a to som sa ešte dosť obťažoval fotením. Pri normálnom tempe sa to dá zvládnuť pod dve hodiny. Množstvo krčmičiek cestou však značne zvyšuje riziko, že sa takýto výlet pretiahne na niekoľko hodín...

Zákres v mape nájdete » tu.

Fotogaléria k článku

Najnovšie