Chata Plesnivec

História (podľa wikipédie)

V polovici 18. storočia vznikla pri Siedmich prameňoch chatrč zlatokopa Drechslera z Rakús. Do roku 1930 tu stála stará pastierska koliba. Na jej mieste dal v roku 1932 Tibor Gresch zo Spišskej Belej postaviť súkromnú chatu, ku ktorej roku 1938 pribudla prístavba a chata dostala dnešnú podobu. Po 2. svetovej vojne chata slúžila najprv turistom, od roku 1955 ako výskumná stanica TANAP-u a od roku 1997 slúži opäť pre turistickú verejnosť.

Strava a pitie

Jedáleň s veľkým kamenným krbom je neveľkých rozmerov – štyri stoly poskytnú dostatok priestoru pre asi 20 ľudí. Ubytovaným hosťom je na poschodí k dispozícii spoločenský priestor, takže jedáleň je miestom predovšetkým pre jedlo a pitie. Ponuka nie je veľmi široká, poteší však nižšími cenami. Napríklad párky stoja skoro o polovicu menej ako na neďalekej Brnčalke. Nápojový lístok je klasický – výborný horský čaj, horec, Demänovka, fľaškový Bažant, ...

Ubytovanie

Na poschodí nájdeme už spomínaný spoločenský priestor so štyrmi stolmi a päť izieb, každá má 4 lôžka. Spolu tak na posteliach prenocuje 20 ľudí. Interiér je celý z dreva a pôsobí útulne a príjemne. Steny zdobia zarámované fotografie horskej prírody. Priestoru v izbách je na horskú chatu až nezvyklo veľa. Ku každej posteli patrí aj skrinka na uloženie vecí. Turista má na výber, či použije vlastný spacák alebo posteľné prádlo. Verzia so spacákom je lacnejšia. Aj v zime pri nižšom obsadení je tu príjemne teplo. Vysoký komfort doplňujú keramické záchody a kúpeľne so sprchami na prízemí. Ubytovacím pohodlím patrí táto chata k najlepším, na akých som doteraz nocoval.

Personál

Osadenstvo chaty je príjemné. Chatár Jano Matava, bývalý horolezec, fundovane poradí pri plánovaní túr. Jeho rady a skúsenosti s terénom sú neoceniteľné najmä v zime. Keď som si ráno pri krájaní salámy skoro ufikol tri prsty, ochotne mi poskytol obväz aj náplasť.

Prístup

zelená značka z Tatranskej Kotliny – 1:30
zelená značka od Brnčalky (chata pri Zelenom plese) – 1:15
modrá značka z Kežmarských žľabov, ďalej po žltej dolinou Siedmych prameňov – 2:20

V zime je treba rátať viac podľa aktuálnej výšky snehu. Koncom decembra 2005 sme šli zelenou značkou z Tatranskej Kotliny takmer 4 hodiny. V zimnom období je rýchlejšou voľbou variant cez dolinu Siedmych prameňov žltou značkou. Tadiaľ sa aj zásobuje chata a chodník je viac prešliapaný ako zelená značka. Problematický je však veľmi strmý záver tesne pod chatou – ako som sa mal možnosť na vlastné oči presvedčiť, tento úsek zasahujú aj lavíny z dvoch žľabov Bujačieho vrchu. Preto v čase vyšších stupňov lavínového nebezpečia odporúčam použiť zelenú.