Túra

Zverovka – Lúčna – Umrlá – Oravice

Jozef Pecina 03.10.11 Augustovému pobytu v Západných Tatrách po upršanom júli celkom nečakane prialo aj počasie a podarilo sa mi prejsť takmer všetko, čo som si na štyri dni naplánoval. Dilemu, ktorý zo štyroch výletov opísať v článku, vyriešil pohľad do archívu hikingu, kde som zistil, že túra zo Zverovky cez Lúčnu a Juráňovu dolinu do Oravíc chýba.

Trasa

Zverovka – Chata Zverovka – Hotel Primula – pliesko Maras – Pučatina poľana – Teplý žľab – sedlo pod Osobitou – Kasne – sedlo nad Kotlovým žľabom – Roh – Lúčna – Bobrovecké sedlo – rázcestie pod Suchodu dolinou – sedlo Umrlá – Juráňova dolina – Tiesňavy – ústie Juráňovej doliny – Šatanová poľana – Oravice

Do kopca

Z auta vystupujem okolo pol ôsmej na rázcestí Zverovka, pri smerovníku sa ešte pre istotu zorientujem a rezkým krokom vyrážam po asfaltke k Chate Zverovka. Po ceste míňam chatu Horskej záchrannej služby, kúsok za ňou sa ponáram do lesa. Hneď na úvod ma ceduľa na strome upozorňuje na obchádzku z dôvodu ťažby dreva. Schádzam teda z pôvodnej značky a orientujem sa podľa dočasných plechových značiek na stromoch. Za hotelom Primula prechádzam okolo malého plesa Maras a pripájam sa na pôvodný chodník, stále rozrytý od lesných mechanizmov. Stav chodníka a okolitého lesa dosť kontrastuje s tabuľou o zákaze zberu lesných plodov, ktorý som si včera všimol pri vstupe do neďalekej Látanej doliny.

Po chvíli chodník zatočí doprava a po okraji veľkej Pučatinej poľany začínam stúpať. Vchádzam do Teplého žľabu, kde stretávam skupinku turistov. Dávam si dole bundu a ukrajujem prvé výškové metre. Po štyroch dňoch som parádne rozchodený, už dlho sa mi tak dobre nešlo do kopca. Chodník stúpa najprv kolmo na vrstevnicu, neskôr sa objavujú serpentíny, väčšinu času stúpam lesom. Asi po hodine z neho vychádzam, do sedla pod Osobitou ostáva už iba niekoľko serpentín. Slnko mi svieti rovno do očí, spotený som ako kôň, okuliare mám úplne zahmlené, takže nevidím pomaly ani na krok, keby uprostred chodníka sedel medveď, zistil by som to asi, až keď by som doňho narazil. V sedle sedia dve poľské turistky, fúka tu chladný vietor a tak znova obliekam bundu. Keď sa mi "rozjasní" zrak, dych mi vyrazí pohľad na poľské Tatry, zahalené v jemnom modrom opare. Nad sedlom sa týčia vápencové bralá Osobitej, 1687 m vysokého kedysi veľmi populárneho vyhliadkového vrcholu. Chodník na vrchol bol v roku 1989 zrušený z dôvodu ochrany biotopu medveďov (aspoň podľa tabule), ale aj napriek tabuli o jeho zrušení, vyzerá byť stále používaný.

Hrebeňom na Lúčnu

Mojim cieľom však nie je Osobitá, ale Lúčna, vzdialená asi dve hodiny od sedla, kde sa práve nachádzam. Vykročím preto doprava, krátke stúpanie ma privedie na hrebeň pod Javorinu, po ktorom sa budem v najbližších hodinách pohybovať. Tu som opäť úplne sám, trasa vyzerá byť málo používaná, o čom svedčí aj absencia papierových vreckoviek okolo chodníka, ktoré mi išli na nervy v posledných dňoch. Chodník je blatistý, kľukatí sa lesom, ak sa náhodou vyskytnú stúpania alebo klesania, tak sú veľmi mierne. Nepríjemná je akurát rosa na čučoriedkach, ktoré lemujú prakticky celý chodník až na Lúčnu. Už po niekoľkých minútach mám úplne premočené nohavice, ale nič si z toho nerobím. Z času na čas sa objaví holina, na jednej z nich si dávam krátku prestávku, posilňujem sa horalkou a zajedám ju čučoriedkami. Ešte nikdy som nejaké nariadenie neporušoval s väčšou chuťou. Obloha je stále bez oblakov, po pravej ruke mi robí sprievodcu hrebeň Roháčov, no komu je lepšie.

Asi po dvoch hodinách prichádzam na Lúčnu (1652 m), kde ma víta vrcholový kríž a nádherný výhľad na všetky svetové strany. Lúčna je križovatkou mnohých trás, dá sa z nej pokračovať po modrej značke na Rákoň a ďalej na Volovec, zísť krásnym lesom do Látanej doliny, do Bobroveckého sedla alebo k poľskej chate - Schronisko na Polanie Chochołowskiej. Asi 15 minút sa tu kochám, výdatne sa posilňujem chlebom, ktorý sa mi ani do úst nevojde, a keď vrchol začína byť preplnený turistami z poľskej strany, dávam sa na zostup.

Z kopca

Chvíľu som zmätený, na vrchole chýba smerová tabuľka s modrou značkou, po ktorej mám v pláne zísť do Bobroveckého sedla. Zostupujem preto po žltej, ktorá vedie na Chocholovskú poľanu. Keď na kameňoch zbadám modrú farbu, som spokojný. Vôbec ma neprekvapuje, keď stretávam davy poľských turistov, prekvapí ma len ich výstroj. Na teniskových turistov som zvyknutý, ale zlatá saténová blúzka a dve turistky s motykami ma skutočne na chvíľu zarazia. Zarazí ma aj priebeh značky, na mojej mape vedie asi polhodinový úsek po poľskej strane, v skutočnosti však stále klesám po hranici. Žltá značka sa po chvíli odpojí doprava a klesá k turistickej chate, ja pokračujem v zostupe po modrej. Chodník vedie najprv hustou kosodrevinou, potom hustým lesom a na nič sa nehrá. Žiadne serpentíny, len kamene, korene stromov, blato a klesanie aké som už dlho nezažil. Nevidno mu konca, chvíľu mám pocit, že ma povedie do samého pekla. Za približne pätnásť minút klesnem takmer presne o tristo výškových metrov. Nechcel by som veru vystupovať na Lúčnu touto trasou.

V Bobroveckom sedle ma víta ďalšia tabuľa o zrušenom turistickom chodníku a zároveň chodník, ktorý vyzerá byť dosť používaný, tentoraz na Bobrovec (1658 m). Dôvod zrušenia je rovnaký ako pri Osobitej. Dodnes som nemal potuchy o tom, že vrch Bobrovec a Bobrovecká dolina existujú aj na severnej strane Západných Tatier. Po krátkom odpočinku a niekoľkých hltoch vody sa vydávam doľava, pokračujem po modrej značke a serpentínami zostupujem do doliny. V nej sa chodník mení na šotolinovú cestu a pridáva sa potok. Asi po hodine prichádzam ku smerovníku pod Suchou dolinou a keďže mám stále dosť času rozhodujem sa navštíviť Juráňovu dolinu. Do nej ma po krátkom stúpaní do sedla s vtipným názvom Umrlá, privádza červená značka. V sedle je prístrešok, niekoľko lavíc a začína resp. končí bývalá zelená značka, ktorá viedla cez Bobrovec a sedlo Príslop. Končí tu aj náučný chodník Juráňova dolina.

Prechod dolinou trvá približne 35 minút a obzvlášť časť nazvaná Tiesňavy stojí za pozretie. Juráňov potok tu vymyl nádhernú úzku roklinu. Po nedávnych dažďoch je v potoku dostatok vody, ktorá hučí v malých vodopádoch, kaskádach a rôznych hrncoch. Chýbajú síce rebríky, či iné pomôcky známe z tiesňav Slovenského raja alebo Malej Fatry, ale na kráse to tiesňave vôbec neuberá. Vôbec sa nečudujem keď tu stretávam množstvo turistov. Chodník popri potoku je dobre udržiavaný, jedno miesto je zabezpečené retiazkovým zábradlím. Ani sa mi z doliny nechce odísť, ale čas ma začína tlačiť a tak zrýchlim a po chvíli vychádzam na obrovskú Šatanovú poľanu, rovnú ako placka. Značky sú tu umiestnené na kovových koloch, takže s orientáciou problém nemám. Za lúkou Juráňov potok vytvára spolu s Tichou vodou riečku Oravica a tu sa pripájam na asfaltku, ktorá ma privedie do cieľa môjho dnešného putovania. Konečne obúvam sandále, trápiť si chodidlá na asfalte už nemá zmysel. Po trištvrtehodine rezkej chôdze popri lúkach a pasienkoch s kravami, končí moja pastorálna idylka a okolo bagrov, upravujúcich koryto Oravice, prichádzam do chrámu konzumu, kde ma víta hlučná hudba a tisíce ľudí, tlačiacich sa v niekoľkých bazénoch.

Záver

Trasa, ktorú som prešiel, je veľmi pestrá. Netrvá viac ako šesť hodín a ponúka hlboké lesy, lúky posiate čučoriedkami, krásne výhľady na Roháče aj romantický hlboký kaňon. Náročné je iba stúpanie pod Osobitou a prudký zostup do Bobroveckého sedla z Lúčnej.

Zdieľaj:  
Reakcie
Zverovka – Lúčna – Umrlá – Oravice 03/10/11 19:27 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Záruby zo Smoleníc - zimný okruh Je pondelok 3. februára a zima zatiaľ zaostáva aj za najpesimistickejšími očakávaniami. Víkend bol vhodný akurát tak pre turistu - masochistu, v sobotu fúkal silný vietor, v nedeľu sa k vetru pridal dážď, ktorý hneď primŕzal. Asi od ôsmej sedím doma za počítačom, vypĺňam svoju VPCH (vedecko-pedagogickú charakteristiku) a občas pozriem von oknom na oblohu bez jediného obláčika. Ako červík mi začína v hlave vŕtať myšlienka. 17/02/14 Jozef Pecina Malé Karpaty
Svet Dents du Midi (Zuby juhu) - Haute Cime Pri pohľade od Ženevského jazera vyzerajú Dents du Midi ako krátky zubatý hrebeň a hneď je zrejmé, ako získali svoje meno. Turistickým chodníkom je prístupný najzápadnejší a najvyšší zo zubov, 3257 m vysoký Haute Cime, a preto si práve tento vrchol vyberáme ako náš ďalší cieľ v oblasti. Pri včerajšom výstupe na Cornettes de Bisse sme sa väčšinou pohybovali po francúzsko-švajčiarskej hranici, tentoraz strávime skoro celé dva dni vo švajčiarskom kantone Valais. 03/12/13 Jozef Pecina Svet
Túra Chablais – výstup na Cornettes de Bise Francúzske Alpy, s výnimkou oblasti okolo Chamonix, nedostávajú na Hikingu veľa príležitostí a jednou z ambícií článku je napraviť toto opomínanie. Voľba tohtoročnej alpskej destinácie je veľmi jednoduchá, Rasťova ponuka na strávenie niekoľkých dní pri brehoch Ženevského jazera je z tých, ktoré sa nedajú odmietnuť. Počas mája upresňujeme termín, v júni študujeme mapy a vyberáme vrcholy a ráno 18. júla nasadáme do motorového vozidla značky Škoda a vyrážame na cestu celým Rakúskom, Nemeckom a Švajčiarskom, aby sme po jedenástich hodinách bez problémov dorazili do mesta Thonon-les-Bains v departmente Haute-Savoie. 19/11/13 Jozef Pecina Svet
Najnovšie články na titulke
 
Ferrata Okruh Dachsteinom ponad Ramsau Hrebeňom severne od Ramsau vedie jedna z najdlhších zaistených ciest v Dachsteine. Okrem nej ma do oblasti lákali via ferraty pri Guttenberghause. Nakoniec ma najviac zaujali zlepencové skalné veže na chodníku Jungfrausteig, ktoré sú na titulnej fotografii článku. dnes Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Poh. Polhora – Sihla – Hronček – Osrblie Keď sme s „To muši“ tímom dávali dokopy ďalšie miesto výjazdového zasadania, padli návrhy na viacero lokalít, no po konečnom zvážení sme vybrali miesto, ktoré väčšina z nás doteraz ešte nenavštívila, a to Veporské vrchy. Jediný Peter mal doteraz kontakt s niektorými miestami tohto kúta Slovenska. včera Kolektív autorov Veporské vrchy
Túra Fjällraven Classic 2014 II. V minulom dieli sme absolvovali prvé dva dni z päťdňového pochodu Fjällraven Classic. V tomto nás čakajú ďalšie tri, resp. dva a pol dňa šliapania. Prejdeme cez jediné sedlo na trase, potom budeme mať dlho výhľady na sústavu jazier a posledný deň budeme kráčať cez Národný park Abisko. 28/09/14 Soňa Mäkká Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zverovka – Lúčna – Umrlá – Oravice 03/10/11 19:27 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Západné Tatry - skupina Osobitej
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1620 m n. m.
    • min: 790 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 987 m
    • klesanie: 1217 m
  • Vzdialenosť
    • 20 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 17.08.2011
  • Voda
    • Zverovka (Chata Zverovka, prameň pri chate, hotel Primula), Bobrovecká dolina (studničky Bobrovecký bidet, Bobrovecká vyvieračka, prameň na Vaničke), Oravice (bufety)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Zuberec (bus) - Zverovka (bus)
      Oravice (bus) - Zuberec (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1285 ľudí
1.24 (0.84)