Svet: Kitzsteinhorn a rokliny Saalachtalu

Svet Kitzsteinhorn a rokliny Saalachtalu

25. 10. 2011

Posledný dovolenkový deň v Rakúsku bol takpovediac bonusový. Keďže sme v sobotu hneď po príchode stihli navštíviť Lammerklamm aj vodopády pri mestečku Golling an der Salzach, streda ostala voľná. Rozhodli sme sa ju stráviť pod vrchom Kitzsteinhorn a v roklinách oblasti Saalachtal, ktorá v rámci členenia ešte patrí do Salzburgerlandu. Pôvodne sme mali naplánované tri, no jednu z nich sme kvôli veľkým horúčavám nakoniec vzdali.

Ako ich nájdete

Vrch Kitzsteinhorn je obľúbeným turistickým cieľom v každom ročnom období. Nachádza sa nad dedinkou Kaprun, ktorá je, rovnako ako celá oblasť Kitzsteinhornu, známym lyžiarskym strediskom. Spodná stanica lanovky je približne 8 km nad obcou a vedie k nej pohodlná asfaltová cesta. Od spodného parkoviska až po to nachádzajúce sa priamo pri stanici sú prehľadné elektronické tabule, ktoré návštevníkov informujú o voľných parkovacích miestach aj o tom, ktoré parkoviská sú v prevádzke.

Roklina Seisenbergklamm je takmer súčasťou dedinky Weißbach. Z Kaprunu je potrebné ísť smerom na Zell am See, prejsť popri jazere (tunelom alebo cestou pozdĺž vodnej plochy) a pokračovať severne akoby do Nemecka. Hneď za tabuľou označujúcou vstup do obce je aj pútač rokliny. Auto môžete odparkovať v obci alebo na parkovisku priamo pred vstupom do rokliny, ktoré sa nachádza uprostred obce.

Vorderkaserklamm sa nachádza severne od dedinky Weißbach. Z hlavnej cesty je potrebné odbočiť vľavo ešte pred mestečkom St. Martin bei Lofer do lesa – odbočku neminiete, je pri nej obrovský pútač ťahajúci turistov do rokliny a na parkovisko. Orientačným bodom je osada Obsthrun na pravej strane cesty. Keďže vstup do tiesňavy sa nachádza hlboko v doline, neparkujte pri hlavnej ceste. Autom prejdite asi 2,5 km po prašnej lesnej ceste popri rieke až sa dostanete k parkovisku pri hostinci a kase (moje auto po tejto ceste vyzeralo, akoby som ho práve vyviezla z cementárne).

Innersbachklamm nie je na rozdiel od predošlých dvoch nijako označená. Od hlavnej cesty, z ktorej bola odbočka na Vorderkaserklamm, je potrebné pokračovať na Lofer, tu sa držať vľavo na Unken (a Nemecko) a ešte pred Unkenom odbočiť do dedinky Reith. K parkovisku, ktoré je hneď za odbočkou, sme sa dostali vďaka GPS súradniciam, ktoré sme našli na webovej stránke geocachingu - N47 37.606 E12 43.342 (súradnice na parkovisko, nie ku geokeške).

Kitzsteinhorn (3203 m n. m.)

Dedinka Kaprun neďaleko Zell am See je klasickou rakúskou lyžiarskou a turistickou oblasťou a od nepamäti je jej história úzko spätá s okolitými kopcami. Práve tu vzniklo prvé ľadovcové lyžiarske centrum v krajine. Začiatočné kroky od plánov k realite urobili v roku 1963 predstavitelia spoločnosti Gletscherbahnen Kaprun AG a 12. 12. 1965 uviedli do prevádzky prvé dve sekcie lanovky (kapacita 35 ľudí v kabínke). Už v roku 1966 premávali lanovky do dnešnej výšky – 3029 m n. m., 174 m pod vrchol Kitzsteinhornu. Oblasť vďaka množstvu lanoviek a výške, do ktorej bolo nimi možné sa dostať, naberala pomerne rýchlo na popularite a v roku 1971 sa začalo s výstavbou podzemnej lanovky. Tá bola otvorená 23. 3. 1974 a stala sa prvou svojho druhu na svete. V ďalších desaťročiach sa vo výstavbe nových a inovácii existujúcich lanoviek pokračovalo a dnes máte v rôznych ročných obdobiach možnosť vyviezť sa hore celkovo pätnástimi lanovkami, z ktorých nie všetky premávajú aj v lete. O tom, ktoré premávajú a ktoré nie, vás však informuje už pri vstupe do prvej budovy veľká elektronická tabuľa a i uprostred leta vám nič nezabráni vyviezť sa do výšky 3029 m n. m. S lanovkami pod Kitzsteinhornom sa bohužiaľ spája aj jedna tragická udalosť. 11. 11. 2000 vznikol v podzemnej lanovke, vedúcej zo spodnej do prvej prestupnej stanice požiar, pri ktorom zahynulo celkovo 155 ľudí z rôznych kútov sveta. Od tohto momentu je podzemná lanovka zatvorená.

Auto sme na rozľahlom parkovisku odstavili okolo deviatej ráno a ihneď sme si šli kúpiť lístky až do vrchnej stanice. Za 29,- € sme spolu s výletom lanovkami získali prístup do múzea, kina a ostatných atrakcií, ktoré sa v oblasti nachádzajú. Turistov tu ešte veľa nebolo, Gletscherjet 1 (911 – 1978 m n. m.) sme „chytili“ takmer okamžite a v kabínke sme sedeli len s ďalšími troma ľuďmi, hoci jej kapacita je niekoľkonásobne vyššia. Zároveň sme si prečítali upozornenie (v angličtine, nemčine, taliančine a češtine) o tom, že lanovková karta platí len na jednu kompletnú cestu hore a jednu kompletnú cestu dole, takže ak by sme sa rozhodli absolvovať ciest lanovkami viac, museli by sme si kúpiť celodenný lístok.

V prvej medzistanici sme sa pár minút pomotali po okolí, poobdivovali prírodu a hory a sadli sme na Gletscherjet 2, ktorý nás vyviezol do Alpincetra (2452 m n. m.). A keďže z Alpincentra do vrchnej stanice, nachádzajúcej sa vo výške 3029 m n. m., premávajú striedavo len dve kabínky (jedna hore a jedna dole), museli sme sa postaviť do rady. Počet ľudí je regulovaný automaticky – akonáhle prejde turniketom toľko turistov, koľko predstavuje maximum na jednu kabínku, turnikety sa zablokujú a nikoho ďalšieho na nástupište nevpustia. Po okolí sme sa pomotali až cestou dolu – inak by sme museli zbytočne čakať oveľa dlhšie.

Vrchná stanica lanovky, dve poschodia smerom hore na vyhliadkovú plošinu a padajú nám sánky. Viditeľnosť síce nie je na všetky smery ideálna, ale to čo vidíme, sa nám viac než páči. Fotíme Alpy vo všetkých smeroch a v ďalekohľadoch pozeráme, čo okolo nás je. Toto je jedna celkom zaujímavá špecialitka vyhliadky – ďalekohľad, ktorý hory nepriblíži, ale ako ním posúvate, píše vám, na čo sa pozeráte.

Keď sa dostatočne nabažíme výhľadov, smerujeme do múzea, ktoré predstavuje niekoľko desiatok metrov dlhá štôlňa. Nachádzame tu informácie o budovaní lanoviek, ťažbe zlata a kryštálov nachádzajúcich sa v hornine či dôkladný popis permafrostu a Národného parku Hohe Tauern. Na konci štôlne nás čaká ďalšia vyhliadková plošina – je nižšie ako predošlá, no z tejto vidieť aj Großglockner a Johannisberg.

Záujemcovia o sánkovanie si tu tiež určite prídu na svoje. Veď kde inde môžete vo výške plus mínus 3000 m n. m. uprostred leta sadnúť na sane a spustiť sa zasneženým svahom dole? Poslednou zastávkou pred návratom do Kaprunu je Cinema 3000 – kino, v ktorom vám premietnu asi 15 minút trvajúci film o Národnom parku Hohe Tauern (nepotrebujete vedieť po nemecky, film je bez hovoreného slova).

Pri východe z Gletcherjet 1 vraciame obe lanovkové karty do automatu, ktorý nám vyhodí zaplatenú zálohu vo výške 2,- € za každú a pomaly sa poberáme k autu. Oblasť je vhodná na celodenný výlet, pretože sa tu nachádza nespočetné množstvo značených chodníkov na priľahlé kopce. Mapku so všetkými turistickými cieľmi si môže každý návštevník zobrať bez nároku na odplatu pri pokladniach, keď si kupuje lístky.

Seisenbergklamm

Roklina bola vytvorená počas topenia sa ľadovcov približne pred 12 000 rokmi. V roku 1831 sa začala 600 m dlhá tiesňava používať (podobne ako Lammerklamm) na splavovanie dreva a voda z nej slúžila aj miestnym mlynárom. Pri vstupe do nej môžete dodnes vidieť starý mlynský náhon.

Cesta roklinou trvá približne hodinu a tak ako mnoho ďalších rakúskych ľadovcových tiesňav, aj táto má svoju „dunkel“, čiže tmavú časť. A tak ako v ostatných, aj v Seisenberklamm je tmavá časť najkrajšia. Vápencové steny sa nám spájajú nad hlavami, slniečko sem nezasvieti, no zato svoje tu robí voda. Po východe z tmavej časti sme v podstate na konci cesty tiesňavou a keď prejdeme na druhú stranu potoka, máme na výber, kadiaľ ďalej. Keďže sa chceme čo najrýchlejšie vrátiť nazad k autu a pokračovať ku Vorderkaserklamm, volíme krátku zostupovú cestu lúkami a popri afaltke. Seisenbergklamm je zároveň prvá roklina, kde sa stretávame s výchovou a vzdelávaním detí. Celou trasou ich sprevádza rozprávková postavička podobná koreňu stromov a na rôznych miestach sú rozmiestnené schránky s hádankami a možnosťami na odpoveď.

Vstupné do rokliny je pre dospelých 3,70 €, pre deti do 15 rokov 2,30 € a pre školské skupiny 1,90 € / osoba. Neakceptovali nijaké turistické karty.

Vorderkaserklamm

Tak ako Seisenbergklamm, aj táto tiesňava vznikla zhruba pred 12 000 rokmi, keď sa v Alpách topili ľadovce z poslednej doby ľadovej. Je 400 m dlhá, 80 m vysoká a v roku 1977 bola vyhlásená za prírodnú pamiatku. Turistický chodník síce začína pri hostinci s parkoviskom, no po zaplatení vstupného návštevníkov čaká pomerne strmý, zhruba 20 minút trvajúci výstup lesom k samotnému vchodu do tiesňavy. Práve kvôli tomuto výstupu a kvôli veľkému teplu sme nakoniec návštevu Vorderkaserklamm vzdali a len sme si dole pri kase kúpili pohľadnice.

Vstupné do rokliny je pre dospelého 3,50 €, pre deti do 15 rokov 1,80 € a pre školské skupiny 1,60 € / osoba. Nestretli sme sa s tým, že by akceptovali akékoľvek turistické karty.

Innersbachklamm

Rovnako ako predošlé dve, i Innersbachklamm je vápencová roklina ľadovcového pôvodu. Je dlhá len asi 100 m a prechod ňou trvá pár minút. Na niektorých miestach je tak úzka, že drevené lávky sa z oboch strán dotýkajú vysokých stien. Z parkoviska v obci Reith treba prejsť lúkou na náprotivnej strane – do piatich minút ste pri vstupe do rokliny. Nie je tu nijaká kasa ani reštaurácia či toalety, roklinka je tak malá a zašitá, že o nej mnoho ľudí asi ani nevie. Na jej konci sa treba držať vpravo, aby ste sa vrátili späť do dediny a nevydali sa nechtiac na potulky okolím. Aj keď je maličká, jej návštevu rozhodne odporúčam.

Záver

Ak máte viac času, ako sme mali my, rozdeľte si pokojne tento výlet na dva dni. Ako je napísané vyššie, v oblasti lanoviek je veľké množstvo turistických chodníkov a určite neoľutujete, ak aspoň niektoré z nich prejdete. Po 14.00 h je síce niekoľkoeurová zľava na lístky, no veľmi sa vám neoplatí. Cesta hore trvá zhruba 45 minút a posledná lanovka ide z vrchnej stanice o štvrtej poobede. Pod vrcholom Kitzsteinhornu by ste teda strávili maximálne hodinu a 15 minút a museli by ste ísť späť. Čas pobytu sa môže výrazne skrátiť v Alpincentre, ak na lanovku smerom hore bude čakať priveľa ľudí a ani tých 75 minút vám nebude stačiť na to, aby ste si v pokoji vychutnali všetky výhľady, prešli múzeum, pozreli si film či vyšliapali na vrchol Kitzsteinhornu.

Pri Vorderkaserklamm je aj jaskyňa – Lamprechtshöhle. Odbočka k nej je vyznačená na hlavnej ceste z Weißbachu k Vorderkaserklamm a v prípade, že v jeden deň navštívite Seisenbergklamm, Vorderkaserklamm a Lamprechtshöhle, budete mať zľavnené vstupné.
Okrem toho, v oblasti Saalachtal sa roklín nachádza oveľa viac, než sme navštívili a než popisujem v tomto článku. Nájdete ich na webových stránkach www.salzburger-saalachtal.com alebo www.kompass.de.