Reportáž Ubytovanie v NP Muránska planina
Pokúsim sa s vami podeliť o zážitky zo štvordňového vandru Muránskou planinou. Možno sa hneď opýtate: "Čo je to za vander s ubytovaním?" Ak sa v mojom veku vyberám na štvordňový vander a predpoveď počasia nie je práve najideálnejšia, rozhodujem sa pre istotu. Výber samoobslužných útulní je na Muránskej planine dostatočný, ale jednak sa mi nechcelo brať teplý spacák, karimatku, varič, bombu, potraviny, ale hlavne som chcel preskúmať možnosti ubytovania aj vzhľadom na vekové zloženie nášho turistického oddielu, ktorému som chcel navrhnúť prechod na budúci rok.
Pôvodne sme sa s Milanom rozhodli spraviť okruh z Tisovca do Tisovca, no napokon sme vo vlaku zmenili plán a vyrazili sme v daždi z Pohronskej Polhory. Nebudem opisovať asi všeobecne známe trasy, ale zameriam sa na hodnotenie kvality služieb pre turistov v oblasti Národného parku Muránska planina.
Vrelo odporúčame každému, kto začína z Pohronskej Polhory túru a je na sladké, návštevu miestnej veľkovýroby zákuskov. Je za obecným úradom a veľmi príjemné panie vám predajú aj dva kúsky. Hneď máte dostatok energie na stúpanie.
Gazdovský dvor v sedle Chlipavice
Podľa článku mal byť už po sezóne zatvorený. Keď sme v silnom vetre a pri teplote okolo 10 ºC prišli k nemu, pozvali nás chlapi, starajúci sa oň a o ovečky, dnu k piecke na čaj. K čaju pribudol aj kalíštek a príjemná debata o živote. Som pevne presvedčený, že keby sme potrebovali, nechali by nás hore na povale prespať. Podľa rozhovoru so spolumajiteľkou na Zbojníckom dvore, lebo im patrí Gazdovský dvor, chcú z drevenice spraviť niečo ako apartmán a blízko stojaci objekt bude dobudovaný. Ak k tomu pridám altánok s grilom, kozičky, ktoré nám skoro vyjedli ruksaky, ovečky, somáriky a pekné okolie, môžem toto miesto len odporúčať aj k dlhodobejšiemu „zakempovaniu“.
Zbojnícky dvor - Salaš Zbojská v sedle Zbojská
Hneď na úvod poviem, že takto si predstavujem ponuku služieb pre turistu a to rôznej výkonnostnej triedy. Telefonicky som objednal nocľah pre nás dvoch a keďže sme mali svoje ľahké spacáky, stálo nás to po 5,- €. Ak to chcem porovnať s teľatníkom bez kúrenia, vody, kuchyne a WC, kde majiteľ od nás pri minuloročnom prechode Bielych Karpát vypýtal tiež po 5,-€, je to neporovnateľné.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Majiteľka nás voviedla do kuchyne, kde plápolal v kozube oheň, lebo veď vonku je zima! Po schodoch sme vyšli na chodbičku s tromi izbami a jedna bola naša. Kúpeľňa s vaňou a WC, izba s posteľami a televízorom a po schodoch hore ešte jedna izba. Po zcivilizovaní sa sme zašli dolu do reštaurácie. Príjemná ľudová hudba znela tíško z reproduktorov drevenice s krbom. Dievčence v krojoch doniesli okamžite jedálny lístok a cesnačka i bryndzové halušky nás nasýtili. Popod nohy sa im motala trojmesačná čuvačica, ktorú sme všetci škrabkali a ona nás obhryzkávala.
Napriek tomu, že ráno otvárajú až od 10-tej h, boli ochotní nám spraviť raňajky aj skôr. Čašníčky nám porozprávali o turistických zaujímavostiach okolia a odporučili ďalšiu trasu. Večer som si pozrel kŕmenie prasiatok. Ráno nám v syrárni ukázali celý pracovný postup pri spracovávaní nadojeného mlieka až po ukladanie do udiarne. Ruksaky sme si mohli nechať v turisticko-informačnom centre a naľahko sa vybrať na Náučný chodník zbojníka Juraja Surovca. Pri zmienke o majstrovstvách v zabíjačke, ktoré chystajú v decembri, sa mi až slinky zbiehali.
Rozhodne vrelo odporúčam Zbojnícky dvor pre rodiny s malými deťmi, seniorom, ale aj vandrákom.
Zrub Burda pod Fabovou hoľou
Veľmi som sa na ňu tešil. Je nová v NP Muránska planina a mali sme konečne prenocovať aspoň trochu čundrácky. O to väčšie bolo moje sklamanie, keď sme po celodennom šliapaní narazili na jej zatvorené dvere bez akéhokoľvek oznamu, napriek tomu, že sme boli riadne ohlásení. Navyše som plánoval spraviť rozhovor so správcom o jeho polročných skúsenostiach s turistami a plánoch do budúcna. Keď porovnám následné reakcie pani Denešovej v diskusnom fóre a na mojom osobnom e-maili so správaním majiteľky na Zbojníckom dvore, musím len konštatovať – neporovnateľné. Navyše pri zrube Burda nie je žiadna voda a suché WC je v lese vzdialené asi 50 m, čo hlavne v noci môže byť problém.
O to väčšiu vďaku musím vysloviť manželom Vraniakovcom, majiteľom drevenice priamo v sedle Burda. Prichýlili nás pod svoju strechu, uvarili nám večeru i raňajky. V družnom rozhovore o živote sme sa vysporiadali s ich pollitrovkou tvrdého, ako aj našou skromnou „zdravotnou“ rezervou. Osprchovaní sme naozaj nemali problém zaspať. Ráno sme ich síce zaskočili skorým vstávaním, ale pochopili, že máme pred sebou dlhú cestu.
Ešte raz vďaka a presvedčil som sa, že človek človeku je ešte ochotný pomôcť. Domáca pani sa okúňala povedať akúkoľvek sumu a tak dúfam, že to, čo sme zanechali na stole, bolo z našej strany primeraným ocenením ich ochoty.
Čakal nás najdlhší úsek putovania a počas dňa sme navštívili útulne popísané na stránkach Hikingu.
Koliba na Randavici
Útulňa je použiteľná a čistá. Treba však rátať s medzerami v stenách na povale, ako aj nemožnosťou zatvoriť okno, lebo je len otvor po ňom. Kto nechce spať na holej zemi, musí mať karimatku. Dvere sa dajú zatvoriť, voda je v potoku za cestou a ohnisko je pred útulňou. Všetky odpadky treba brať so sebou!
Útulňa Nižná Kľaková
Podlaha z narezaných klátikov je polorozobratá. Inak je útulňa v poriadku. Tiež tu treba karimatku. Ohnisko je na krytej terase. Šípka k vode bola na smerovníku hore nohami, ale kto sa informuje pred návštevou, tak ju nájde.
Zrub pod Veľkým Cigánom
Zrub sa nachádza pri odbočení žltej značky z asfaltky od Studne na Muránskej planine na polohe N 48.78692 a E 20.01817. Je úplne podobný zrubu Mochnatá pod (Muránskym) Kľakom. Nemá žiadne okno a má dosť veľký otvor bez dverí. Pokiaľ má niekto celtu a karimatku, tak tu núdzovo prespia štyria turisti. Voda tu nie je. Osobne by som radšej volil terasu horárne pri asfaltke cez Studňu na Muránskej planine, aj keď je na nej zákaz.
Chata Zámok pod hradom Muráň
Naša trasa skončila v ten deň na Chate Zámok pod hradom Muráň. Opäť sme boli telefonicky dohodnutí a pani nás čakala. Zopár návštevníkov hradu jej spravilo aspoň akú takú tržbu v bufete. Napriek nahláseniu spacákov sme mali povlečené postele a zaplatili sme dvojnásobok (10,- €) ako na Zbojníckom dvore. Vodu sme si museli doniesť zo studničky. Kde je WC, neviem doteraz. Drevo na oheň, pri ktorom sme chceli posedieť s kamarátom a jeho synom z Hnúšte, sme nazbierali v okolitom lese. Možnosť stravy sme vopred odmietli, tešili sme sa na ohník. Izba bola čistá, keby sme veľkú pec rozkúrili, určite by sme prežili aj chladnejšiu noc, ako bola. Kľúč sme nechali na dohovorenom mieste a zišli do Muráňa.
Suma sumárum
Nebiť rozbitého fotoaparátu a zatvoreného zrubu Burda, mohol by som konštatovať, že šlo o vydarený vander. Ak som svojím hodnotením možností ubytovania na Muránskej planine načrtol možnosti jej prechodu aj pre tých, čo nechcú ťahať so sebou celú výbavu, či majú malé deti, budem rád.
