Ako sa dostať na Lomnický štít

Na Lomnický štít sa môžete vybrať viacerými variantami. Klasický výstup vedie z Lomnického sedla, zo začiatku po hrebeni a v mieste, kde sa hrebeň výrazne zostrmí, pretraverzujeme do stredu steny, kde narazíme na reťaze a kramle. Odtiaľ sa už ide rovno hore až na vrchol. Táto cesta je najfrekventovanejšia a zároveň sa používa na zostup.

Ďalšia z možností je začať na Térycho chate, odkiaľ sa dostaneme do poslednej štrbiny a odtiaľ po západnom hrebeni Jordánovou cestou až na samotný vrchol.

Menej frekventovaná cesta vedie od Chaty pri Zelenom plese cez Medené dolinky zo severnej strany.

My sme sa rozhodli zostúpiť takzvanou Gypsyho feratou pod západnú stenu do Téryho kuloáru, odkiaľ sme vystúpili do poslednej štrbiny a Jordanovou cestou sme sa dostali na vrchol. Prvovýstup touto cestou urobil Karol Jordán, po ktorom cesta nesie meno, s horským vodcom Jánom Franzom st. 6.júla 1900.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Do Lomnického sedla

Na začiatok výstupu do Lomnického sedla sme sa dostali lanovkou z Tatranskej Lomnice. V hlavnej sezóne začína lanovka premávať z Tatranskej Lomnice o 8.30. Vyviezli sme sa na Skalnaté pleso, odtiaľ sme použili sedačku, ktorá nás vyviezla do Lomnického sedla. Lanovka začína premávať o 9.00 hod. Lístok na Skalnaté pleso stojí 10 eur, do Lomnického sedla sa dostanete za 8 eur. 

Z lanovky som poukazoval mame okolité štíty, ktoré obkolesujú Skalnaté pleso. Sprava je to Huncovský štít, Kežmarský štít, Vidlové veže a Vidlový hrebeň a náš cieľ Lomnický štít.
Cestou hore som dostal niekoľko krát tú istú otázku: "Zvládnem túto náročnú cestu? Prečo nejdeme normálkou?"  Odpoveď bola jasná: "Viem, že to zvládneš, bude sa ti to páčiť."

Hrebeňom na začiatok ferraty

Z Lomnického sedla sme začali pomaličky stúpať po hrebeni smerom hore, výhľady do Malej Studenej doliny boli famózne - Stredohrot, Žltá stena, Široká veža. Viac zatiaľ nevidíme, musíme ešte nastúpať  vyššie po hrebeni, aby sa nám ukázali Ľadové štíty. Z Lomnického sedla kráčame jednou chodbičkou postupne po hrebeni vyššie a vyššie, asi po 20 minútach sa dostávame na miesto, kde sa Stredohrot spojí s Gerlachovským štítom v pozadí, a to je bod, kde treba odbočiť z klasickej cesty a pretraverzovať doľava na úpätie steny. Cesta je označená skalnými mužíkmi, no tí splývajú s terénom a sú ťažko viditeľní. Túto cestu poznám veľmi dobre, takže o chvíľu sa ocitneme na začiatku ferraty, kde si oblečieme sedáky, nasadíme helmy, mamu si naviažem na lano a pomaličky postupujeme do exponovanej strmej západnej steny. Mama neveriacky krúti hlavou a pýta sa či vážne ideme do tej steny. Keďže ju dobre poznám, tak viem, že má rešpekt, ale zároveň sa teší na niečo nové. Minulý rok zvládla Gerlachovský štít úplne bez problémov, takže viem, v akej je kondícii a na čo si trúfne.

V Téryho kuloári

Prvý úsek je veľmi exponovaný, pozorne ju istím a radím jej, kam stúpiť, aby to mala ľahšie. Začiatok feraty traverzuje doprava niekoľko metrov, odtiaľ cesta pokračuje kolmo dole až na výraznú rampu, ktorá nás dovedie pod západnú stenu do Téryho kuloáru. V západnej stene je dnes rušno, už dlhšie som nevidel toľko horolezcov nalezených v jednej stene. Počítam ich, je ich tam 22 rôzne rozlezených po celej stene, akurát v Hokejke je v druhej dĺžke zápcha. Hokejka je úplne klasická cesta západnej steny a sen nejedného horolezca. Hovorím mame, že tento úsek musíme prejsť čo najrýchlejšie, aby sme sa vyhli potenciálnemu riziku -padajúcim kameňom. Po chvíľke, ako to poviem, padajú prvé kamene, našťastie mimo nás. Rýchlo stúpame a snažíme sa dostať čo najďalej od steny do bezpečného terénu.

Jordánkou na vrchol

Téryho kuloár vybehneme pomerne rýchlo a o chvíľku sme na jeho pravej strane v bezpečí, takže prišiel čas na prestávku a na obed. Z hrebeňa sú nádherné výhľady na západnú časť Tatier. Ľadové štíty dominujú Malej Studenej doline, v ktorej sa nachádza známa a populárna turistická Téryho chata. Mama nemôže uveriť tomu, kde sa nachádza a stále krúti hlavou. Viem, že je šťastná, že je tu a vychutnáva si to plnými dúškami. V poslednej štrbine sme o chvíľku a tu začína Jordánova cesta, ktorá je dobre zabezpečená reťazami a kramlami. Zase padá tá istá otázka: "Zvládnem to?" Viem, že to zvládne, pretože nemá najmenší problém v takomto teréne a očividne si to užíva, čo sa mi veľmi páči. Tento úsek je veľmi strmý a exponovaný a s pribudajúcimi metrami začína cítiť ruky, no to už sme skoro na vrchole. Pred sebou máme posledný výšvih a  náš dnešný cieľ -  Lomnický štit. Doberám mamu na policu, kde chvíľu počká, kým vyleziem posledný strmý úsek a postupne pokračuje za mnou. Nechce veriť, že to zvládla a je takmer na vrchole.

Nasledujú posledné metre už v ľahšom teréne až na samotný vrchol, kde je kopec turistov, ktorí sa sem dostali lanovkou z Lomnického sedla. Tí neveriacky krútia hlavami a nechápu, ako sme sem vyšli. Mám obrovskú radosť, keď vidím úsmev na maminej tvári a ten šťastný výraz. Je to nádherný pocit, keď si človek môže povedať - dokázal som to. V kaviarni Dedo sa občerstvíme, vidím, že mama je unavená, tak sa opýtam, či sa nechce radšej zviezť lanovkou a pošetriť si kolená pri ceste dole. Nenamieta, tak jej vybavím lanovku a v rámci tréningu zbehnem do Lomnického sedla normálkou. Stretávame sa na Skalnatom plese a konštatujeme, že dnes bol nádherný deň, pre ktorý sa oplatí žiť. Tie naše Tatry sú nádherné a som rád, že mám to šťastie a môžem tu byť.
 
Autor je horský vodca. Viac info o ňom nájdete tu.

Prevýšenie vo Faktoch je uvedené od Lomnického sedla.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek