Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Cyklotúra Mallorca – ku Cap de Formentor

Mallorca – nádherný španielsky ostrov, turistami vnímaný predovšetkým len ako destinácia vhodná pre opaľovanie sa na pláži a kúpanie sa v mori, prípadne prezeranie pamiatok. Medzi priaznivcami turistiky a cykloturistiky je ale známy aj svojimi veľmi dobrými cyklistickými podmienkami a taktiež skalnatým pohorím Sierra Tremuntana.

Vzdialenosť
60 km
Prevýšenie
+380 m stúpanie, -380 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Pohoria
Španielsko: súostrovie Baleáry (Islas Baleares / Illes Balears)- ostrov Malorka (Mallorca) - Serra de Tramuntana / Sierra de Tramontana
Trasa
  • Najvyšší bod: 380 m n. m.
Voda
v mestečkách, bufet Mirador de sa Creuta, hotel Formentor
Doprava
cestný bicykel

Ostrov sme navštívili na jar v apríli, kedy ešte podmienky na kúpanie nie sú ideálne, more je chladné. Počasie v tomto období už dosahuje teploty približne 20 stupňov Celzia, čo je priam vhodné na turistiku a cykloturistiku.

Trasa

Port ´d Alcúdia – Alcúdia – Port d´ Pollenca – Mirador de sa Creuta – sa Talaia d´Albercutx - Mirador de sa Creuta – Hotel Formentor – posledná vyhliadka pred Cap de Formentor

Cez prímorské mestečká

Po pár dňoch strávených v hlavnom meste – Palme, sa presúvame na sever, do Alcúdie. Tu sme podnikli aj cyklovýlet na Cap de Formentor – mys s majákom a nádherným výhľadom na okolité more a časti ostrova.

Začíname v Port d´ Alcúdia, kde sme ubytovaní. Náš hotel je tesne vedľa jaskyne Cova de Sant Martí, ktorú sme si boli pozrieť predošlý deň. Bicyklujeme cestičkou pre chodcov, pri plážach, v tomto období prázdnou. Zaujímavý je pohľad na stroj, ktorý už pripravuje pláže na letnú sezónu. Teraz sa ešte nikto nekúpe, len pár malých detí tu behá a na mori vidíme plachetnice. V diaľke je vidieť kopce, kam dnes mierime.
Po chvíli sa dostávame do centra s malým prístavom. Pokračujeme ďalej smer Alcúdia. Včera sme našli veľmi príjemnú cestičku, ale dnes sa pred nami asi skrýva, tak to vzdávame a ideme po hlavnej ceste.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Cyklistické podmienky sú, tak ako inde na Mallorce, veľmi dobré. Naozaj ohľaduplní vodiči, ktorí nám dávajú prednosť. Za nami v kolóne plno aút a nikto sa nás nesnaží predbehnúť, netrúbi a nie je nervózny. Nestavajú sa vedľa nás, ale čakajú za nami. Po vyznačenom cyklopruhu prejdeme cez Alcúdiu a ideme do Port d´Pollenca. Cyklocestička tu vedie taktiež po hlavnej ceste, popri pobreží. S cyklistami tu rátajú dokonca aj na kruhových objazdoch. Prídeme do Port d´Pollenca a na na ďalšom kruhovom objazde, z hlavnej cesty ideme doľava.

Stúpame do sedla Mirador de sa Creuta

Značky nás vedú hore, do kopcov, po serpentínovej asfaltke. Tak začneme šplhať hore, už vidíme, že výšľap to bude poriadny, ale nie sme sami. Je tu viacero cyklistov a sem-tam prefrčí aj nejaké auto, držiac si bezpečnú vzdialenosť od cyklistov. Pomaly nechávame pod sebou hladinu mora, aj domčeky a stromy okolo nej. Všetko je tu krásne zelené, jar tu vrcholí. Na zákrute je oddychové miesto, tak zastaneme tiež a pozeráme dookola, vychutnávame si výhľad na more a svet pod nami. Väčšina cyklistov okolo nás má cestný alebo crossový bicykel, ale mne sa veľmi dobre ide aj s požičaným horským. Na pravej strane začína turistický chodník, ktorý ide cez skalné úbočia hore. Stáčame sa do pravotočivej zákruty a ďalej stúpame hore asfaltkou. Už vidíme pred sebou parkovisko a vieme, že tu je naša dnešná medzistanica – Mirador de sa Creuta (232 m).

Je tu spravený bufet s vyhliadkou. Kopa ľudí, na parkovisku sú aj autobusy so zájazdmi. Zosadáme z bicykla a pridávame sa k turistom, ktorí idú na vyhliadku. Fascinujúci pohľad. Útesy tu klesajú priamo do mora. Strmé, skalnaté, aj zalesnené úbočia, človeku sa až hlava zatočí. Na východe poloostrova hneď pri pobreží vidíme Illot Del Colomer, skalnatý ostrovček. Fotíme a rozmýšľame, kam teraz. Vidíme, že cesta sa tu rozvetvuje. Naľavo od nás klesá strmo dole, ale cesta vyzerá byť úzka a vidíme, ako po nej ide dosť veľa aút. Kým napravo od nás vidíme, že cesta ešte ďalej stúpa do kopca, smerom k strážnej veži Talaia d´Albercutx (380 m). Veža bola postavená, aby varovala pred morskými pirátmi, je odtiaľto vraj vidieť mimoriadne ďaleko do mora. Rozhodneme sa spraviť si zachádzku sem a vydáme sa ďalej stúpať do kopca.

Talaia d´ Albercutx

Cesta je strmá a menej kvalitná ako asfaltka, ktorou sme šli doteraz. Je vidno, že nejde o hlavný úsek, ale len o zachádzku, aj keď veľmi peknú. Rozbitá cesta nám neprekáža v kochaní sa výhľadmi na stranu ostrova, ktorú sme doteraz nevideli. Priezračne modrá farba mora, malý ostrovček a vidno aj komplex hotela Formentor a pláže v jeho okolí. Pred vežou je rozpadnutá budova, zrejme bývalý vojenský sklad. Nechávame bicykle pri ďalšej starej budove, a skalnatou cestičkou asi 5 minút stúpame hore k veži. Hore na vežu sa lezie pomocou kramľov a otvorom v streche. Nádherné výhľady, pod nami vidno úsek cesty, ktorý sa dnes ešte chystáme ísť po návrate k Mirador. Teraz sme ale ešte tu a pohľad je naozaj neskutočný, vidno doďaleka. Mám veľmi rada spojenie mora a hôr a tu je mi výhľad naň naozaj bohato dopriaty.

Keď sa nabažíme výhľadov, nasadneme na bicykle a začíname zostup, najprv k Mirador de Sa Creuta a potom priamo dole, k hotelu Formentor.

Defekt vždy prichádza nečakane

Asfaltka je už kvalitná, serpentínami klesá dole. Autá nejdú tesne vedľa nás, vidno, že sú zvyknuté na cyklistov a nechávajú nám priestor. Cítime sa teda bezpečne. Tu už výhľady zanikli, dostali sme sa medzi stromy, tak sa len sústreďujeme na cestu. Po našej ľavej ruke sa vraj nachádzajú lezecké skalky. Zídeme až dole, kde sa dá odbočiť k hotelu Formentor. Je to predvojnová stavba, ktorú neskôr kúpil bohatý argentínsky obchodník. Hostil ľudí ako Winston Churchill, Michail Gorbačov, tibetského dalajlámu a ďalších.

My chceme pokračovať ďalej. Cesta sa mení na štrkovú. A zrazu máme problém. Môj bicykel sa rozhodol, že si hotel a pláže teda pozrieť chce. Dostala som defekt. Koleso fučí riadne, za chvíľu je prázdne. Samozrejme, prečo by sme so sebou nosili náhradnú gumu? Ešte šťastie, že sa mi to stalo blízko hotela. Pešo tlačiac bicykel sa vrátime a našťastie ho tam opravíme.

Pláže sú tu pekné, aj blízky ostrovček Illa de Formentor. Začíname mať značný časový sklz. No dúfame, že Maják Formentor predsa len stihneme, aj keď si uvedomujeme, že sa nemôžme vracať serpentínovými úsekmi za tmy, naše bicykle sú bez svetiel. Vyzbrojení čelovkami taktiež nie sme.

Tunel – adrenalín nadovšetko

Vraciame sa na cestu, kde som dostala defekt a pokračujeme ňou ďalej. Cesta je už prevažne rovinatá, stúpanie je už len miestami a mierne. Po pravej strane je skala, po ľavej sú výhľady na okolie. More zatiaľ nevidíme. Míňame značku s odbočkou na Cala Figuera, blížku pláž. Pred nami sa zrazu zjaví tunel. S ním sme nerátali, hlavne nie s nevysvieteným. Naša chyba. Vidíme, ako sa doň ponoria cyklisti, autá, ale ďalej už len tma. Ako neosvetlených cyklistov nás autá nebudú vidieť, bojím sa istého nebezpečia. Rozmýšľajúc, čo teraz, vidím hore nad tunel stúpať chodník. Že by sa dal úsek prejsť aj tadeto? Nie je to ale terén pre bicykle, je to skôr ľahká ferratka. Bicykle teda nechávame pri tuneli a ideme sa pozrieť hore.

Pod nami je hlboké more a chodník miestami nezaistený. Mojej dušičke vychutnávajúcej si nebezpečie výšok sa to páči, zato Dušanova má z toho menšiu radosť. Hore je vyhliadka nad tunelom. Stálo za to sem vyjsť. Myslím, že také priezračne krásne more, ako tu na Mallorce, som nikde predtým nevidela. Ďalej ale chodník nepokračuje. Vraciame sa teda k bicyklom a po jednom vstupujeme do tunela. Adrenalín tomu nechýba. Som v polovici tunela, okolo mňa tma. Za mnou ide auto. Cesta je úzka, radšej zastanem. Som pritlačená čo najviac k stene tunela. Vidí ma auto, nevidí ma? Prejde okolo a zhlboka si vydýchnem. Radšej ani nemyslím na situáciu, že by sme v tuneli boli ja, a dve proti sebe idúce autá. Vyjdem z tunela a otrasená týmto zážitkom si rovno sadnem do trávy pri ceste. Čakám na Dušana. Ten to prešiel v pohode.

Rozhodnutie o ceste späť

Vzhľadom na dosť veľa situácií, ktoré nás po ceste zdržali, začíname naberať istotu, že až na samotný maják Formentor prísť nestihneme. Nechceme sa vracať za tmy. Napriek tomu ale stále dúfame a chceme pokračovať. Cestu nám spestruje kopa kamzíkov, očividne zvyknutých na turistov a voľne si behajúc hore-dole cez cestu. Fotíme ostošesť. Cesta ďalej pokračuje miernym stúpaním, až začneme klesať.

Zastaneme na malom parkovisku pri tabuľke s výhľadom a dohadujeme sa, ako ďalej. Pozeráme mapu a Dušan to odhaduje ešte na polhodinu, kým prídeme k majáku. Sme na poslednom vyhliadkovom mieste vidíme na štrkovú pláž Cala Figueru. Najbližšia vyhliadka bude až na Cap de Formentor. Som za pokračovanie v ceste, ale Dušan nechce riskovať návrat po tme. Tak sa obraciame a vraciame sa späť. Škoda. Defekt nám prekazil naše dnešné plány prísť až do cieľa. Vraciame sa tou istou cestou, ako sme prišli, smerom k Port d´Pollenca. Čaká nás ešte kus cesty späť. Jazda cez tunel je už v tomto smere, z kopca, rýchlovkou.

Aspoň máme dôvod sa sem vrátiť, utešujem sa. Napriek tomu, že sme nevideli samotný maják, cesta bola nádherná. Dali sme si do tela, kopce cestou sem, kopce cestou späť, nádherné útesy, priezračne krásne modré more, stálo to za to sem ísť. Mallorca je naozaj úžasné prostredie na cykloturistiku, a som rozhodnutá, že sa na ostrov ešte vrátim.

Fotogaléria k článku

Najnovšie