Cyklotúra

Cez Čierny Váh a Popradské pleso

Peter Mišovic 02.02.12 Tretí deň ma privítal ešte krajším počasím ako dva predošlé. Je niečo po pol ôsmej a dnes ma čaká jedno z miest na Liptove, ktoré by mal povinne navštíviť každý milovník cyklistiky. Je ním horná vodná nádrž PVE Čierny Váh.

3. deň

Liptovský Hrádok – Maša – Hlboké – Červený kút – Kráľova Lehota – Svarín – horná vodná nádrž Čierny Váh – Svarín – dolná vodná nádrž Čierny Váh – Čierny Váh – Benkovo – Biely potok – Vyšná Šuňava – Štrba

Veci mám pobalené a ostáva mi čas na menšiu údržbu bicykla. Za chvíľku to mám hotové a snažím sa nájsť značenie Liptovskej cyklomagistrály. Nepodarilo sa mi to a tak sa aspoň ešte raz vraciam späť k odbočke z Liptovského Hrádku do Dovalova, k zrúcaninám gotického nížinného hradu zo 14. storočia, ktorý vyhorel v roku 1809 - Liptovský Hrádok a pamätník, ktoré ma včera zaujali. Na skale nachádzam spomienkovú tabuľu "Vojak - Tvorník". Pamätník je venovaný padlým v obidvoch vojnách. Mená občanov sú rozdelené podľa obcí Lipt. Hrádok, Lipt. Ondrej a Lipt. Jamník a podľa vojny, v ktorých padli. Ďalej pokračujem cez Mašu smerom na Kráľovu Lehotu. Onedlho míňam obľúbený motorest a v Hlbokom odbočím smerom na most cez Váh. Prechádzam ponad Váh a toto miesto sa mi začína vynárať z pamäte. Mám pocit, že som tu už niekedy bol. Ďalším mostom križujem Bocu a pokračujem cestou takmer kopírujúcu tok Bieleho Váhu. To už som na značenej Liptovskej cyklomagistrále. Cesta ma vedie do Svarína. Po troch kilometroch míňam sútok Čierneho a Bieleho Váhu a odteraz ma na ceste bude sprevádzať už len tok Čierneho Váhu.

Už viem! Poznávam budovy pionierskeho tábora, v ktorom som ako dieťa bol. Spomínam na olympiádu, stavanie pltí, kúpanie sa vo vodách oboch Váhov. Doteraz viem, že voda v Čiernom bola teplejšia. Odfotím si miesto, na ktoré ma viažu pekné spomienky a pokračujem nádherným údolím ďalej. Rozmýšľam nad všetkými tábormi, v ktorých som bol a opäť sa utvrdzujem v tom, že ma na ne viažu tie najlepšie zážitky z detstva. Je tu malebne. Na jazdu Čiernovážskou dolinou sa nezabúda. Zo západu spočiatku rovná široká cesta lemovaná lúkami, kde-tu skupinka stromov, trošku ďalej kopce hrebeňa Rigeľa, za ktorými sa schováva tok Bieleho Váhu postupne prejde do úzkej, miestami takmer až tiesňavy, v ktorej budete takmer na dotyk obklopený okolitými lesmi. Je deliacou hranicou Nízkych Tatier a Kozích chrbtov. Krátko pred Svarínom sa zastavujem pri schátranej drevenej staničnej budove Považskej lesnej železnice (PLŽ) zastávky Svarín.

PLŽ je bývalá lesná železnica v údolí Čierneho Váhu, ktorej hlavná trať viedla z Liptovského Hrádku cez Liptovskú Tepličku do Staníkova s dĺžkou 40 km. Boli postavené odbočky Benkovo, Ipoltica, Svarín, Vyšný Chmelianec, Dikula, Malužiná, Nižný Chmelianec, Rovianky-Zátureň a Liptovská Teplička. Prevádzka železnice začala v roku 1921. Celá železnica bola kvôli nerentabilnosti zrušená v roku 1972. Súčasný depozitár vozidiel sa nachádza v múzeu Liptovskej dediny v Pribyline. [zdroj 3] Prečo si nevieme zachovať takéto miesta? Prečo ich nevieme využiť na propagáciu cestovného ruchu? Takýmito otázkami sa zaoberám takmer vždy, keď sedím na bicykli. Máme nádhernú, rôznorodú a pestrú krajinu. A nevyužívame ju. Stáva sa z nás národ montérov. Krajinu, ktorá nám bola daná do vienka, ignorujeme. Hlavne, že v krčmách vždy vieme, ako má čo fungovať. Ale u susedov, vo svete.

V Svaríne takmer míňam odbočku na hornú nádrž elektrárne. Začínam stúpať do pre mňa bezmennej doliny, ktorou vedie cesta ku hornej nádrži. Stúpanie má približne 8 kilometrov a miestami, presahuje 12 %. Radím na takmer najľahšie prevody, darí sa mi však držať relatívne vysokú priemernú rýchlosť. Na jednom mieste som si nie istý, čo to poriadne šuchoce v kríkoch. Radšej to vedieť ani nechcem. Cesta je skrytá v lese, až na pár voľnejších miest sa mi len raz odkrýva výhľad na Vysoké Tatry. Na oblohe sa nachádzajú len fotografické oblaky. Neskôr ma skoro zrazí auto. Ani neviem prečo som ho nečakal. Mohlo ma napadnúť, že si treba dávať pozor. Po hodine som konečne na konci cesty. Nachádzam sa na vrchole krasovej plošiny Vyšné Sokoly, v nadmorskej výške 1 160 m n. m., len pár metrov od hornej nádrže PVE Čierny Váh, ktorá je najväčšou elektrárňou tohto druhu na Slovensku. Do prevádzky bola uvedená v roku 1981 a má nainštalovaný výkon 735 MW. Priemerná ročná produkcia elektrickej energie je 370,8 GWh. Voda sa prečerpáva z dolnej nádrže do hornej a podzemnými prívodmi prechádza cez turbíny [zdroj 4]. Je bezvetrie, teplúčko, kde-tu oblak a na priehrade len pár ľudí. A geniálny výhľad. Od Veľkej Fatry, cez Chočské vrchy, Západné Tatry a Vysoké Tatry až po Branisko. Na toto som sa tešil. Ďakujem ti počasie! Sadám späť do sedla a chystám sa na plánovaný takmer okruh po priehradnom múre. Zisťujem, že posledná skupinka sa začína vracať späť ku autu. Dôjdem na koniec okruhu a teší ma zistenie, že z týchto miest vidieť Kráľovu hoľu v Nízkych Tatrách. Absolvujem ešte povinnú, ale príjemnú geocachingovú zastávku a chystám sa na dôležitý okamih. Obed. Nájdem si miesto s najlukratívnejším výhľadom, rozložím karimatku, jedenie a otvorím si zaslúženú citrónovú odmenu. Medzitým posledná skupina ľudí odišla. Som na tomto krásnom mieste úplne sám. Po pár minútach nič nerobenia a vychutnávania si tejto, povedal by som až nekresťanskej pohody zaspím. Zobudia ma až kroky. Balím si veci a neskôr vychutnávam zjazd späť do Svarína. S ťažkým bicyklom to však ide ťažko. Opäť sa mi podarilo vyplašiť zviera. Našťastie mu však vo vybehnutí na cestu zabránilo zábradlie.

Pokračovanie dolinou ubieha rýchlo. Nie je to náročné bicyklovanie. Dolina je vhodná aj na cyklovýlet so staršími deťmi. Zastavím sa pri pamätnej tabuli venovanej in memoriam Ing. Stanislavovi Lučanskému, hlavnému inižinierovi projektu V. D. Čieny Váh. Onedlho sa pokúšam nájsť ďalšiu zo série geocaches venovaných PLŽ. Neúspešne. Z pôvodného traťoviska by bolo ideálne miesto, ktorým by mohla viesť cyklotrasa. Dolná nádrž vodnej elektrárne je kvôli čisteniu dna takmer vypustená. Podľa robotníkov, ktorých stretávam, mám šťastie. Nie je, vraj, často vypustená. Hľadám si miesto na fotenie pričom stretnem dvoch chalanov na bicykloch. Dozviem sa, že od rázcestia v Svaríne je presne taká istá vzdialenosť ku hornej nádrži ako k miestu, kde sa stretávame. O pár minút pokračujem popri brehu vypustenej priehrady ďalej a prichádzam k ďalšiemu zaujímavému bodu tohoto schovaného čarovného kraja, osade Čierny Váh.

Osada leží na sútoku Čierneho Váhu s Ipolticou, nad vtokom Čierneho Váhu do priehrady, v nadmorskej výške 741 m n. m., 11 km východne od Kráľovej Lehoty. Lesnícka osada sa prvýkrát spomína v roku 1808, viedla sem Považská lesná železnica, ktorá mala v osade zastávku a od hlavnej trate sa oddeľovala vedľajšia do doliny Ipoltica. V roku 1944 prebiehali v okolí ťažké boje medzi partizánmi a nemeckou armádou. Stojí tu pomník padlým partizánom. [zdroj 1] Čierny Váh vznikol z potreby založiť riadiace centrum v lesníckej oblasti patriacej kráľovskej komore v prvej polovici 18. storočia. Už v roku 1764 tu stála horáreň, ktorá bola prvou v Nízkych Tatrách. [zdroj 2] Na skalnom výbežku, ktorý je výraznou dominantou osady, stojí kaplnka a zvonica obklopená náhrobníkmi - miesto piety a spomienok, ktoré siahajú do začiatku 19. storočia. Kaplnku a zvonicu obklopuje starobylý cintorín, kde boli pochovávaní lesní zamestnanci hrádockého komorského panstva a ich rodinní príslušníci. Najstarší hrob je datovaný rokom 1812. Na cintoríne sú pochovaní jednoduchí ľudia, ktorých život bol zviazaný s lesom i významné postavy slovenského lesníctva z dávnej i nedávnej minulosti. [zdroj 2] V týchto miestach začína úsek novej cyklotrasy, vedenej po stopách koľajiska bývalej železnice z Čierneho Váhu po Benkovo. Ide len o pár kilometrov, ale aj to je dobrý začiatok a dúfam, že v rozširovaní sa bude pokračovať. Mnohokrát skryté relikty železnice môžete objaviť aj vďaka sérii tématických geocaches, ktoré sú pre vás v doline ukryté. Citrónová odmena sa mi minula a po nevyhnutnej chvíľke venovanej pokladu, pokračujem smerom k horárni a ústiu Ipoltickej doliny, na ktorú mám pekné spomienky z môjho cykloprechodu Nízkych Tatier. Od týchto miest už cestu poznám. Pár krátkych, ale nenáročných stúpaní ubúda rýchlo a v ústiach dolín Murná a Hlboká zvažujem opustiť Liptovskú cyklotrasu. Nakoniec som od týchto plánov upustil, pretože viem, že ma ešte čaká jeden z najkrajších úsekov cyklomagistrály, začínajúci pri odbočke na Liptovskú Tepličku a končiaci v obci Vyšná Šuňava.

Na križovatke dávam prednosť veľmi peknej cyklistke a keď ju po čase dobehnem (iste chápete, prečo sa o to až tak moc nesnažím), snažím sa nadviazať rozhovor. Aj sa mi darí, ale prakticky jej nestíham a s milým úsmevom mi uchádza. So všetkých síl sa ju snažím opäť dobehnúť. Odmenou mi je milý rozhovor a informácia, kde sa môžem ubytovať. Majú však obsadené a pokračujem teda do Štrby. Spolieham sa na fakt, že sa nachádzam takmer v Tatrách a s ubytovaním problém určite mať nebudem. Je to však omyl a po prebrázdení celej Štrby zisťujem, že jediné miesto, kde sa budem vedieť ubytovať je miestny hotel. Nikde žiadna obligátna tabuľa “Zimmer frei” a ľudia sa po opýtaní tvária, akoby nikdy ubytovanie neposkytovali. Zvláštne. Neskôr sa dozvedám, že “už sme z toho unavení”. Hm. A to je kríza. Preto vždy prepnem, keď sa v televízii Tatranci sťažujú, ako málo turistov k nim chodí. Vraciam sa teda do potravín, kde si nakúpim za dve tašky jedla a ovocia. Stúpať do kopca s dvoma taškami na riaditkách je ozaj zábava. Uzatváram stávku sa sám so sebou o tom, či si rozbijem ústa na ľavej či pravej strane bicykla a rozbijem tak melón, alebo nektarinky.

Bicyklovanie je o náhodných stretnutiach a situáciách. To sa mi na ňom páči. Dnes náhoda, či osud chceli, aby som nad odbočkou do hotela zbadal malú kaviarničku. Tak som sa dostal k p. Friedrichovi Neuhausovi, zrejme jedinému západnému Nemcovi, ktorý “emigroval” za čias socialistizmu k nám na Slovensko. Pán Neuhaus je osoba, ktorú musíte stretnúť. A porozprávať sa s ňou. Jednoducho musíte. Ak máte čo i len 5 minút čas, zastavte sa v jeho kaviarničke, nachádzajúcej sa na samom začiatku obce. Za všetky drobnosti spomeniem dominantu - jeho 100-kilogramový meteorit. Ostatné kuriozity v rôznych formách nechám na vás. Po výbornej večeri a počas naozaj družných debát, počas ktorých sa dozvedám veľmi veľa rôznorodých informácii, mu spomeniem svoj problém s ubytovaním. Potmehútsky sa usmeje a povie “kein problem!”. Jeden telefonát a naozaj kvalitné ubytovanie za výbornú cenu mám zabezpečené. Ešte raz vám ďakujem, p. Neuhaus.

4. deň

Štrba – stredoveká osada Šoldov – Tatranská Štrba – Tatranský Lieskovec – Nové Štrbské Pleso – Štrbské Pleso – Popradské pleso – Vyšné Hágy – Nižné Hágy – Štôla – Mengusovce – Svit – Poprad

Štvrtý deň sa nesmelo pozriem z okna. Áno, áno! Ďalší katalógový deň predo mnou. Narýchlo sa balím, lebo chcem byť čo najskôr v kaviarničke p. Friedricha. Ukázal mi tajný zvonček, ktorým ho môžem kedykoľvek zobudiť. Ranná káva rozvoniava po kaviarničke. K nej si objednávam lákavo vyzerajúci medovo-orechový koláč, z potom ktorého fungujem takmer celý deň. Ďalší som dostal na rozlúčku. Veľmi nerád, ale opúšťam túto zaujímavú dvojicu. Som si istý, že sa ešte stretneme. Dovidenia a ďakujem! Vraciam sa dole ku kostolu a pokračujem smerom na Važec. Mojím prvým cieľom je zaniknutá osada Šoldov z 13. - 14. storočia, nachádzajúca sa v nadmorskej výške asi 960 m n. m. Je potrebné k nej, našťastie, zísť z hlavnej cesty. Nebyť diaľnice v pozadí, akoby sa v tých miestach zastavil čas. Panoramatický výhľad na Tatry pocit len umocňuje. Pokračujem ďalej cyklotrasou smerom na chatovú osadu Tatranská Štrba - Lieskovec. Keď vchádzam do tieňa ihličňanov, spomínam na prebdené noci našich zimných lyžiarskych akcií. Neďaleko Chaty Jozefa Psotku sa opäť vraciam na hlavnú cestu, ktorou budem najbližšiu hodinu a štvrť stúpať až po Štrbské Pleso. Na ceste je relatívne málo áut, míňajú ma len cylkisti na cestných bicykloch. Pedálmi sa mi krúti dobre. Vyslovene mám rád, keď idem smerom hore. Omnoho radšej, ako zjazd. Hlava sa doslova vyčistí a človeka pohltia vlastné myšlienky. Vyrieši si všetky nezodpovedané otázky, nájde riešenia problémov, upokojí sa.

Pri odbočke na zásobovaciu cestu Chaty na Popradskom plese sa na chvíľu zastavujem pri rezbárovi. Svojou šikovnosťou skrášlil pne ležiace popri ceste. Krásne. Toto stúpanie ku plesu s bicyklom naloženým brašňami má svoje čaro. Leje sa zo mňa na všetkých frontoch. Ale ako som už spomínal, radšej hore, ako dole. Medzi toľkými ľudmi je to ako v labyrinte. Metre ubúdajú naozaj pomaly a keď si myslím, že už som tam, zisťujem, že tomu tak nie je. O to viac ma to baví. Vyslovene som sa sem tešil. Niekoľko ľudí sa mi aj zdraví, aj kýva. Je to milé. Mám z toho pretekársky pocit, ako keby som zdolával Großglockner Hochalpenstraße. Po hodine potenia som konečne pri chate. Je tu hádam polovica Slovenska. Nemám si pomaly, kde bicykel zložiť. Idem sa osviežiť do Popradského plesa, z ktorého práve potápač vyťahuje rôzny neporiadok. Nakoniec sa odstavím pri plôtiku a dojedám posledné nektarinky.

Je mi jasné, že tohtoročný výlet sa končí. Ostáva mi už len príjemný dojazd do Popradu. Z plesa dole idem vďaka davom hádam rovnako rýchlo, ako som šiel smerom hore. V hlave spriadam plány na ďalší rok. Príjemné je, že až do Mengusoviec sa len veziem a kolieskami krútim len sem-tam, sporadicky. Je mi smutno, končí sa štvordňová sloboda pohybu. Tak rád by som si ju predĺžil. Povinnosti volajú. Povinnosti. Vždy človeka dobehnú. Pri návratoch stále rozmýšľam nad tým, ako sa im vyhnúť. Môcť tak cestovať navždy. Nesmel by som sa však vrátiť, lebo ten stratený pocit slobody by ma vždy dostal. A tak ostávam a o to rád sa na bicykel vždy vraciam.

Zhrnutie cyklovýletu

- celkové stúpanie 4722 m,
- celkové klesanie 4384 m,
- priemerná rýchlosť stúpaní 10,3 km/h,
- priemerná rýchlosť klesaní 24,6 km/h,
- čas stúpania 2 dni, 12 hodín, 17 minút, 6 sekúnd,
- čas klesania 17 hodín, 53 minút, 26 sekúnd,
- celková vzdialenosť 270 km,
- vzdialenosť stúpania 119 km,
- vydaná energia 14 664 kcal,
- cadence average 73,
- average heart rate 122,
- fotogaléria cyklovýletu,
- panoramatická fotogaléria.

Použité zdroje:

[zdroj 1] Osada Čierny Váh
[zdroj 2] ForestPortal.sk
[zdroj 3] Považská lesná železnica
[zdroj 3] Považská lesná železnica
[zdroj 4] Vodná nádrž Čierny Váh
Hrad Liptovský Hrádok
Hrad Liptovský Hrádok

Predchádzajúca časť cykloputovania

Zdieľaj:  
Reakcie
Cez Čierny Váh a Popradské pleso 08/09/13 14:36 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Reportáž 10 rokov – stretnutie na Kojšovskej holi Teplo, teplo a ešte raz teplo. Ticho. Kľud. A pohoda. Tak by sa stručne dalo charakterizovať ďalšie zo stretnutí HIKING.SK, tentokrát na Kojšovskej holi vo Volovských vrchoch. Večer pred stretnutím s Igorom absolvujeme nákup, aby sme zabezpečili pitný režim pre našich hostí. Je už tma, keď sa Igor chystá ísť spať na lúky Kojšovky. Počasie je teplé, takmer bezveterné. Vyzerá, že bude mať peknú noc. Tipujeme, koľko ľudí príde. E-mailom sa nám ozval až jeden človek. Ja mám v pláne prísť ráno a doniesť zvyšnú časť proviantu, ktorý sa medzitým doma stále pečie. 08/07/12 Peter Mišovic Hiking akcie
Túra Skala, Galmus Pri mojom prvom prechode krasovej Poráčskej doliny som si uvedomil, že prechádzam pre mňa úplne novým a nepoznaným pohorím, pohorím Galmus, ktoré je pred turistami zabudnuté v priestore medzi dedinkami a mestečkami Matejovce (nad Hornádom), Olcnava, Poráč, Slovinky, Krompachy a Spišské Vlachy. Zo sedadla bicykla mi učarovali skalné bralá a zrázy Vápenníka, Slovinskej skaly a Červených skál. Rozhodol som sa, že toto pohorie musím spoznať. Dnešným cieľom mojej kratšej túry je teda vápencový masív, planina Slovinská skala, pozostávajúca z vrchov Matisovec (877m), Skala (1014m), Suchinec (943m) a Holina (880m). 22/02/12 Peter Mišovic Volovské vrchy
Cyklotúra Cez Čierny Váh a Popradské pleso Tretí deň ma privítal ešte krajším počasím ako dva predošlé. Je niečo po pol ôsmej a dnes ma čaká jedno z miest na Liptove, ktoré by mal povinne navštíviť každý milovník cyklistiky. Je ním horná vodná nádrž PVE Čierny Váh. 02/02/12 Peter Mišovic Nízke Tatry, Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Cyklotúra Na bicykli okolo Znojma Koncom apríla v roku 2012 sme strávili pekný predĺžený víkend v Znojme, ktorého okolie sa môže právom hrdiť ako jedna z top cyklistických lokalít Moravy a ČR. Kto rád spája poznanie s trochou histórie a peknú prírodu s troškou námahy, pre toho bude okolie Znojma to pravé. dnes Andrea Morongová Česko
Reportáž Dobrovoľníci opäť v akcii v Níz. Tatrách Minulý rok sme sa s odvahou nič netušiaceho a so skalopevným odhodlaním pustili do orezávania kosodreviny a prepiľovávania popadaných konárov na červenej značke, vedúcej cez hlavný hrebeň Kráľovohoľských Tatier. Nestihli sme dokončiť všetko, preto sme sa stretli tento rok opäť. Ale nielen preto. včera Stanislava Sojková Reportáže
Správa Jesenná fotosúťaž s HIKING.SK Na prelome septembra a októbra tu máme krásne babie leto, príroda začína k zelenej priberať aj žlté, oranžové a červené odtiene. Tešiť sa vraj môžeme aj na pekné hmly. Vaše pamäťové karty po túrach budú určite plné krásnych obrázkov, a tak vás pozývame prezentovať ich aj v našej jesennej fotosúťaži, ktorá začína práve dnes. včera Redakcia Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Cez Čierny Váh a Popradské pleso 08/09/13 14:36 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Podtatranská kotlina (Liptovská kotlina, Popradská kotlina, Tatranské predhorie), Kozie chrbty, Nízke Tatry (Kráľovohoľské Tatry), Tatry (Východné Tatry - Vysoké Tatry)
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 1494 m n. m.
  • Vzdialenosť
    • 116 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 03.09.2011
  • Nocovanie
    • Štrba
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • horský bicykel
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 983 ľudí
0.57 (0.21)