Túra

Jakubina a Baranec za jeden deň

30.04.12
Mám rád prvé metre turistického chodníka. Najmä takého, po ktorom som dosiaľ nešiel. Vonku je stále šero, svetlo sa len pomaly prediera do dolín. Čas vhodný na uvažovanie, čas, kedy naplno pracuje fantázia. Predstavujem si, čo ma dnes čaká, v hlave si vykresľujem miesta, ktorými pôjdem. Túžba vidieť nevidené ma ženie vpred, kráčam rýchlo, takmer bežím.

Trasa

Račkova dolina, ATC – Jakubina – Hrubý vrch – Volovec – Plačlivé – Baranec – Žiarska dolina, ústie – Žiar

Predtúrie

Počasie bolo v letných mesiacoch dosť nevyspytateľné, ustálené dni sa so železnou pravidelnosťou križovali s obdobiami najväčšieho pracovného vyťaženia, mnohé plánované kontakty s prírodou sa odkladali. Až prišla klasicky pokojná jeseň a s ňou moje tri výjazdy do Západných Tatier. Keďže roháčsky základ s Volovcom, Tromi kopami, Baníkovom a plesami som absolvoval predošlý rok, rozhodol som sa tento raz pre tých najvyšších. Jakubiná a Baranec, ako druhý a tretí najvyšší vrch pohoria, ležia v južných rázsochách hrebeňa, oddelené len Jamníckou dolinou, a práve vďaka ich relatívnej blízkosti som sa rozhodol spojiť ich do jedného balíka.

V poobedňajších hodinách cestujem vlakom do Liptovského Mikuláša, odtiaľ autobusom do Pribyliny a nakoniec pešo okolo Múzea liptovskej dediny do autokempingu v Račkovej doline. Cestou sa kochám výhľadom na Kriváň, ostro vyrysovaný na jasnej oblohe. Zajtrajší deň už nemá byť taký priaznivý, na portáli yr.no sľubujú mraky a v poobedňajších hodinách aj slabé zrážky.

Ubytovanie mám rezervované v autokempingu na chate s príznačným názvom – Jakubiná. V polovici septembra mám prakticky celé poschodie pre seba, vonku postavené tri stany s českými rodinkami a nemeckým párikom. V reštaurácii si dávam (fakt dobré) bryndzové halušky, pokecám s personálom, na izbe ešte raz prebehnem mapu a okolo desiatej už spím.

Račkova dolina – Hrubý vrch

Slabá účasť v ubytovacích zariadeniach dáva tušiť, že to dnes hore nebude husté. Predpokladám, že najmä pohyb po rázsochách bude pokojný, na hrebeni sa s ľuďmi počítať musí. Z chaty vyrážam o štvrť na sedem, na Nižnú lúku ma vedie pohodlná široká cesta, ktorá jemným stúpaním dáva priestor na rozchodenie i rozdýchanie. Na križovatke Račkovej a Jamníckej doliny ma upúta tabuľka Medvedie teritórium a potom už prichádzajú prvé skutočné výškové metre. Prudké stúpanie spríjemňujú serpentíny, po chvíli križovania lúky ma chodník zavedie do lesa.

Postupne sa rozvidnieva, ranný opar medzi stromami aj nad vrchmi sa stráca, celkový dojem dotvárajú jelene, ktoré si od rána ručia tú svoju. Pásmo lesa postupne strieda kosodrevina, konečne sa otvárajú výhľady. Po ľavej strane Jamnícka dolina, za ktorou sa dvíha masív Baranca, na pravej strane zas Račkova dolina s Bystrou. Predo mnou chodník kľučkujúci pomedzi rozmanité skalné útvary Otrhancov, zakončené majestátnou Jakubinou. Otrhance preverujú zdatnosť turistu početnými terénnymi vlnami, stúpanie sa často strieda s klesaním. Má to aj ďalší efekt, studený vietor sa strieda s bezvetrím, niekoľkokrát si počas tejto etapy obliekam a vyzliekam vetrovku. Námaha je odmenená po záverečnom stúpaní na Jakubinu (2194 m), odkiaľ je krásny výhľad na hrebeň, vrchy a doliny slovenských i poľských Tatier. Chvíľku výdych, fotografovanie a pokračujem ďalej. Na hrebeň je to už len kúsok, jedno sedlo a výstup na Hrubý vrch. Počas prechodu Otrhancov som zazrel (aj to dosť zďaleka) jediného človeka („česača“ horského ovocia ), čo len umocnilo nerušený a pokojný kontakt s prírodou.

Hrubý vrch – Plačlivô

Hrebeňová časť túry je ľudnatejšia, pod Hrubým vrchom míňam prvú dvojicu turistov, približovaním sa k Volovcu počet ľudí (najmä Poliakov) narastá. Po pravej strane sa rozprestiera Dolina Chocholowska s poľskými vrchmi, medzi ktorými dominuje svojrázny Kominiarski Wierch, po ľavej strane sa postupne uzatvára Jamnícka dolina, vo vrchnej časti skrášlená plesami, nad ňou sa vypínajú roháčske dvojičky Ostrý a Plačlivý Roháč (Plačlivé/Plačlivô), kdesi vľavo jemne zahalený mrakmi Baranec. Pri ďalšom oddychu na Volovci obdivujem Roháčsku dolinu s plesami a vzdialenou Ťatliakovou chatou.

Nasleduje zostup do Jamníckeho sedla a najexponovanejšia časť túry vedúca cez Ostrý Roháč. Tu narážam na situáciu, ktorú vídať v horách často a ktorá ma vždy dokáže zaujať. Skupinka 6 - 8 mladých ľudí, roztrhaná reťazovými úsekmi na podskupinky, na konci dievča zjavne nezvyknuté chodiť po takýchto miestach, tesne pred ňou chalan, ktorý ju povzbudzuje, radí, kam položiť nohu, ako chytiť reťaz. Dokážem si takéto chvíľky vychutnať. Nie kvôli výsmechu. Kvôli odvahe toho dievčaťa, kvôli tomu, ako dokáže prekonať samu seba, kvôli obeti, ktorú je ochotná podstúpiť „v mene svojho vzťahu“. Veľká úcta pred takýmito horalkami. Chvíľku sa ešte kochám, ale po ďalšom ponúknutí voľnej cesty skupinku predbieham. Po Ostrom Roháči nasleduje neveľmi dlhý a už menej nebezpečný úsek na Plačlivé. Tesne pod vrcholom je križovatka, na ktorej opúšťam hrebeň a schádzam dolu do Žiarskeho sedla.

Plačlivô – Žiarska dolina

Žiarske sedlo je (aj z dôvodu blízkosti chaty) posledným miestom zvýšenej koncentrácie ľudí. Cestou na Smrek pozerám ponad Jamnícku dolinu na miesta, ktorými som pred niekoľkými hodinami išiel. Otrhance sa zahaľujú do jemného povlaku hmly. Oveľa hustejšie oblaky zakrývajú hrebeň smerom na Baníkov, mračná visia dlhodobo aj nad Barancom. Za Smrekom pri záverečnom stúpaní stretávam posledných turistov. Český pár, chlap už niekde na Baranci, žena pár sto metrov pod ním. Prehodím s Češkou pár slov, najmä o nezastupiteľnom mieste oblakov pri kompozícii fotiek, ešte ju motivujem myšlienkou o poslednom stúpaní tohto dňa a pokračujem ďalej. Prichádza sľúbených 0,9 mm zrážok z predpovede, jemne mrholí. Tesne pod vrcholom stretávam Čecha, ktorý sa ponáhľa späť za manželkou.

Na Baranci (2185 m) zastavujem len chvíľku, vpred ma ženie dážď i železničný grafikon. Chodník vydláždený kameňmi sa vo chvíli stáva klzkým a nebezpečným, napriek tomu rýchlo zostupujem do lesa. Kamene sa minuli, nahrádza ich lístie. S blížiacim sa koncom túry strácam ostražitosť, zrazu sa šmyknem a už aj padám. Našťastie si to odnáša len rukáv vetrovky. Žiarska dolina je vplyvom horšieho počasia už takmer vyľudnená, cestou po asfaltke ma predbieha minimum áut. Jedno dokonca zastavuje, posádka mi ponúka odvoz do Liptovského Mikuláša. Turistická česť však nepustí, odmietnutie zdôvodňujem stavom svojho zovňajšku, ktorý popudzuje minimálne dva ľudské zmysly, zrak a čuch. Po ďalších dvoch kilometroch, o štvrť na šesť, končím na zastávke autobusu v obci Žiar, s rezervou 20-tich minút stíham autobus do Liptovského Mikuláša a tým aj vlak do Bratislavy.

Záverečné slovo

Popísaná túra je celodenná, v Hikeplanneri na 12.20 h, preto ju odporúčam najmä ľuďom, ktorí už majú čo-to prejdené. Nevýhodou je to, že na trase nie je možné dopĺňať vodu či potraviny. Odmena v podobe výhľadov a pocitov však rozhodne stojí za to.
V reštauračnom vozni rýchlika si objednávam čaj s rumom, instantnú polievku, tuniaka s cibuľou a pivo. Po jedle nasleduje prehliadka fotiek, neskôr už len sedím a oddychujem, spokojný úsmev na tvári.

Vďaka za zážitok! Posielam pozdrav do hôr.

Diskusia
Jakubina a Baranec za jeden deň 31/08/15 09:01 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Ako sa buduje tím 2. - Predná Magura O mesiac neskôr som pokračoval v budovaní kolektívu a s kolegami z práce som sa vybral na chalupu do Partizánskej Ľupče. Scenár bol podobný ako v Liptovských Revúcach. Prvý deň varenie gulášu, druhý deň túra na Prednú Maguru. Počasie nám prialo, do ruksaku som zbalil fľašu Tatranského čaju a sedem plechoviek piva, kamarát zas štyri nožičky klobásky, chlieb a syr. 09/11/16 Radoslav Jurčina Nízke Tatry
Túra Ako sa buduje tím 1. - Rakytov Tento rok je pre mňa rokom budovateľským. Okrem housebuildera (staviteľ domu), ktorý zákonite súvisí s bodybuilderom (viď nosenie tehál) sa zo mňa stáva aj zručný teambuilder („budovateľ kolektívu“). Svedčia o tom dve akcie, ktorých som sa zúčastnil, ba priam ich aj organizoval. Ako tmel kolektívu mi poslúžila turistika, hlavné heslo znelo: „Nielen guláš zjesť, ale i horu vyliezť.“ 07/11/16 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Sidorovo (Hýrová) z Ružomberka s deťmi Cesta uháňala okolo nás, keď som náhle namieril ukazovák na predné sklo. „Tam“. Z detských autosedačiek sa dvihli dve hlavy a sledovali zadaný smer. Obdivné „Uau“ na seba nenechalo dlho čakať. „Až tam hore?“ prišla kontrolná otázka. „Veru až tam, na tú skalu.“ Tak prebehol prvý face-to-face kontakt chalanov so Sidorovom. 16/10/16 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Túra Chorvátsko – Plitvické jazerá na jeseň Plitvické jazerá sú svetoznámym pojmom, ktorý láka tisíce turistov v Chorvátsku. Našinec ich prvýkrát asi zazrel vo filmoch, kde vystupovali naši detskí hrdinovia "Vinetú a Olčetrhent", či ako sme ich vtedy volali, nakrúcali tu napr. Poklad na striebornom jazere. Ešte na jar sa sem vybral môj fotografický parťák s nádejou na úlovky jedinečných obrázkov, ale vyrazili príliš zavčasu a bezlisté stromy neponúkali ideálnu prírodnú kulisu. Preto sme tentokrát naplánovali spoločný zájazd na dušičkový víkend, kedy sme dúfali v priaznivé jesenné farby. Ukázalo sa, že to bola ideálna voľba, vyšlo nám slnečné počasie a aj farby prírody boli akurát. dnes Pavol Timko Svet
Chata Dedečkova chata Do rodiny horských chát Nízkych Tatier sa pred časom vrátila menej známa Dedečkova chata ukrytá na krásnom mieste v kopcoch medzi Breznom a Bystrou. Leží v blízkosti prímestskej rekreačnej zóny metropoly Horehronia na bočnom výhľadovom hrebeni medzi priesmykom Vagnár, Mýtom pod Ďumbierom a Valaskou, kde sú pekné vychádzkové trasy. včera Tomáš Trstenský Nízke Tatry
Túra Lopašov – Prietrž – Hradište pod Vrátnom V novembri 2015 som sa stretol s Borom v Skalici. Vtedy som sa vrátil z Francúzska od dcéry a vnuka, odpracoval som si piatok a mohol som vyraziť osobným vlakom do Skalice na trampskú akciu. Na sobotu som si potom naplánoval turistiku z Lopašova do Hradišťa pod Vrátnom. 02/12/16 Miroslav Svítek Myjavská pahorkatina, Záhorie

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Jakubina a Baranec za jeden deň 31/08/15 09:01 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Západné Tatry - Liptovské hole (Liptovské Tatry)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2194 m n. m.
    • min: 900 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2513 m
    • klesanie: 2513 m
  • Vzdialenosť
    • 25 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 15.09.2011
  • Štart trasy
    • šírka: 49.1347 ° SŠ
      dĺžka: 19.7918 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1307 ° SŠ
      dĺžka: 19.6647 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • ATC Račkova dolina, Žiar
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Liptovský Mikuláš (vlak, bus) - Pribylina, skanzen (bus)
      Žiar (bus) - Liptovský Mikuláš (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1594 ľudí
1.51 (1.09)