Túra

Krajom Milana Rastislava Štefánika

Ján Puncochař 13.04.12 Vianočné prejedanie mi už pomaly „liezlo von ušami“, keď mi v posledný sviatočný podvečer zavolal Feri. Hneď na úvod na mňa „vybafol“: "Nemáš zajtra chuť na menší výlet?" Dlho som nerozmýšľal. Aspoň nejaká zmena okrem jedla a „svätej“ televízie. Súhlasil som aj pod vplyvom pekného, skôr jesenného ako zimného počasia, panujúceho po tie dni.

Na druhý deň, ešte za tmy, sme sa stretli na autobusovej stanici Bratislava-Nivy a spolu pokračovali k nástupišťu smer Myjava. V priebehu pár nasledujúcich minút ma Feri poinformoval o trase z Hradišťa pod Vrátnom k zrúcanine Dobrovodského hradu a cez Brezovú pod Bradlom, Bradlo, Košariská a Lopušnú späť do Brezovej pod Bradlom. Pekne naplánované, ale čo to „obnáša“, o tom som nemal ani páru. Nechával som to na Feriho a to bola veľká chyba!

Autobus bol riadne vyhriaty, vďaka čomu sme ešte pred Svätým Jurom začali podriemkávať. Jedným okom sme pri každom zastavení (skôr trhnutí) len sledovali, kde sa nachádzame, aby sme sa včas pripravili na vystupovanie v cieli našej jazdy, hoci medzi tým už noc prechádzala v deň. Za stáleho zívania sme vystúpili z vyhriateho autobusu a obzerali sa po smerovníku. Stál rovno pred nami.

Trasa

Hradište pod Vrátnom – Mariáš, odbočka k hradu – odbočka k Dobrovodskému hradu – Skálie – Dlhé Rovné – Brezová pod Bradlom, RZ Partizán – Brezová pod Bradlom, námestie – Brezová pod Bradlom, cintorín – Bradlo, parkovisko – Chrbát Bradla – Dolné Košariská – Horné Košariská – Lopušná, prameň – Dvoly – Čierne blato – Brezová pod Bradlom, AS

Hradište pod Vrátnom

Najskôr ešte krátke zastavenie na Obecnom úrade Hradište pod Vrátnom po heraldickú pečiatku a potom sme už stúpali hore dedinou, za dôrazného brechotu „strážcov“ okolitých domov. Po štvrť hodine sme boli na konci dediny a vnorili sa do lesa. Chodník stále mierne stúpal až po križovatku, na ktorej sa odpájala modrá TZT od zelenej. Asi po hodine chôdze sme zaregistrovali tabuľku PR Slopy v protismere. Z hradištskej strany sme ju ale nevideli. Začal rednúť les, to však neznamenalo, že sa otvorili aj nejaké výhľady. Po kratšej dobe sme sa dostali do chatovej oblasti. Minuli sme kaplnku, stojacu neďaleko chodníka, s prekvapivo veľkým počtom lavičiek. Žeby pútnické miesto? Po pár minútach sme boli pri smerovníku Mariáš. Tu sme odbočili doľava, opustili zelenú a stúpali chodníkom s významovou značkou ku smerovníku Odbočka k Dobrovodskému hradu. Chvíľa oddychu, počas ktorej sme zavrhli prehliadku zrúcanín. Veď sme ich už viackrát videli a zmeniť sa k lepšiemu sa zaručene nezmenili.

Mariáš

Znova odbočenie doľava a pokračovanie vo výstupe, tentoraz Magistrálou Milana Rastislava Štefánika. Po desiatich minútach konečne vyhliadka. Pod nami sa rozprestierala zrúcanina hradu a na horizonte bolo vidieť „dymiace“ chladiace veže atómovej elektrárne Jaslovské Bohounice. Neviem, aké duševné pohnútky viedli Feriho k tomu, že doma nazval tento záber ako „Titanic sa nám už potápa, trčia už len komíny“... Že by to bolo pod vplyvom rozhodnutia EÚ? Ťažko teraz povedať. Pokračujúce lesné chodníky cez Skálie, až po Dlhé Rovné boli ako „húsenková dráha“, bez akéhokoľvek výhľadu. Zarážalo ma, že nikoho živého sme nestretli – ani ľudí, ani zver. Nebyť nášho hovoru a sem-tam zaškriekania strák, tak sa pohybujeme v ľudoprázdnom priestore a úplnom tichu.

Brezová pod Bradlom

Od smerovníka Dlhé Rovné začalo prudké klesanie po verejnej komunikácii. Asfalt dával kolenám riadne zabrať. Po necelej štvrťhodine sme boli pri rekreačnom stredisku Partizán. Zarazili nás ošarpané budovy popri ceste, pretože vo dvore bolo vidieť osobné autá, čiže stredisko je v prevádzke. Za ním, po pár minútach, začínalo samotné mesto. Bočnými uličkami sme sa blížili do jeho stredu. Na ulici J. M. Hurbana sme sa zastavili pri jedinom pomníku Jána Husa na Slovensku (ako hlása písomná informácia) a potom až na hlavnom námestí pred Národným domom. Feri sa dal na fotografovanie a ja som sa ponáhľal na Mestský úrad po ďalšiu heraldickú pečiatku. Po návrate ešte zastávka pri pamätníku na meruôsme roky 1848 – 49 a pokračovanie ďalej, až k cintorínu, kde sme sa rozlúčili s mestom.

Bradlo

Po odbočení doprava a prejdení križovatky ďalších pár desiatok metrov asfaltu. Po nasledujúcom odbočení, tentoraz doľava, prechod na poľnú cestu so strmším stúpaním. Čakalo nás 230 výškových metrov chôdze. Najskôr okrajom poľa a potom lesom, až sme sa dostali k parkovisku a samotnej mohyle generála Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Dvakrát sa lesná cesta priblížila aj k verejnej komunikácii, slúžiacej zaručene na dopravu rôznych delegácií. Ako sa blížilo „finále“ výstupu, videli sme necitlivosť návštevníkov. Pre pár desiatok metrov chôdze naviac radšej nový chodník, aj keď sa pri tom ničí príroda. S rednúcim lesom sa zosilňovali poryvy vetra. Keď sme konečne vystúpili až k parkovisku, okrem mini domčeka so suvenírmi upozornil na seba aj veľký bigboard. Keď sme si prečítali text, div nám oči z jamiek nevypadli. Chata Bradlo na jednej strane ponúkala služby, ale zároveň oznamovala, že je z prevádzkových dôvodov zatvorená. Z parkoviska sa otvoril výhľad na Brezovú a od mohyly aj na Košariská v údolí a okolité lesy a kopce Myjavskej pahorkatiny na horizonte. Pri prehliadke mohyly ma prekvapil vytesaný nápis „Veľkému synovi národa československého“. Vidieť, že mohyla sa stavala v dobe poplatnej „tatíčkovi Masarykovi“. Vietor najmä tu, na otvorenom priestore, bol nepríjemný. Po okružnej prehliadke a dostatočnom počte fotozáberov sme si v závetrí dopriali pár minút na jedlo a kávu z vlastných zdrojov, aj s niečím tvrdším. Veď bol december.

Košariská

Po prestávke ešte jeden letmý pohľad na mohylu a vydali sme sa ďalej, doľava, poza monument, na zelenú TZT smer Stará Turá. Po klesnutí 1700 metrov dĺžky sme prišli k smerovníku Chrbát Bradla. Odbočili sme doprava a v klesaní pokračovali po žltej. Po štvrť hodine chôdze lesom a lúkou sme prišli k Dolným Košariskám. Pár metrov pred smerovníkom sme po mostíku prekročili miestny potok a boli sme na zastávke autobusov. Do Horných Košarísk to inak ako po verejnej komunikácii nešlo. Našťastie nešlo o dlhý úsek a ani premávka nebola po tieto sviatočné dni veľká. Hranica medzi dedinami viac-menej splývala, preto po pätnástich minútach sme stáli už pred tunajším Národným domom M. R. Štefánika. Pár metrov od neho nás upútalo Štefánikovo múzeum, ale aj reštaurácia Vidiecky dvor „U Juhása“. Pre krátkosť času sme však nemohli využiť jej služby. Miestny smerovník nás naviedol na poľnú cestu, prechádzajúcu v lesnú. Za pol hodiny sme mali byť v Lopušnej. Znova stúpanie, neskôr aj klesanie. Keď sme došli k smerovníku Lopušná, vítal nás oplotený priestor lúky, ale prameň ostal neviditeľný.

Záver

Bez zastavenia sme odbočili na modrú a dali sa do ďalšieho stúpania. Vietor znova zaliezal až na kožu, čo nebolo dvakrát príjemné. Po pol hodine sme boli na vrchole. Nebol tu žiadny výhľad, len samé stromy. Po polhodinovom zostupe sme sa dostali k poľovníckej chate a smerovníku Dvoly, neďaleko ktorých stál pamätník SNP. Cesta viedla ďalej rozširujúcou sa dolinou, s výhľadom na okolité lesy. Po ďalších desiatich minútach sme boli pri smerovníku Dvoly-rázcestie. Prekvapila ma tabuľa na neďalekej budove - „Utečenecký pobytový tábor MV SR“. Od smerovníka sme pokračovali znova po asfalte, až do Brezovej pod Bradlom, už za pokročilého šera. Ďalej nás už viedli len hviezdy a potom pouličné svetlá. Po viac ako päť a pol hodinovom pochode sme boli znova na Hurbanovej ulici a po pätnástich minútach chôdze po ľudoprázdnych uliciach na autobusovej stanici. Do odchodu autobusu do Bratislavy sme mali čas akurát tak na jednu kávu, vypitú bezmála na „stojáka“. Domov sme sa vrátili za tmy, tak ako sme ráno odchádzali.

PS: Bigboard aj po viac ako dvoch rokoch (január 2011) stále hlása, že Chata Bradlo je mimo prevádzky.

Zdieľaj:  
Reakcie
Krajom Milana Rastislava Štefánika 15/04/12 18:15 13 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Krajom Milana Rastislava Štefánika Vianočné prejedanie mi už pomaly „liezlo von ušami“, keď mi v posledný sviatočný podvečer zavolal Feri. Hneď na úvod na mňa „vybafol“: "Nemáš zajtra chuť na menší výlet?" Dlho som nerozmýšľal. Aspoň nejaká zmena okrem jedla a „svätej“ televízie. Súhlasil som aj pod vplyvom pekného, skôr jesenného ako zimného počasia, panujúceho po tie dni. 13/04/12 Ján Puncochař Malé Karpaty, Myjavská pahorkatina
Extra Spomienka Na jednej z petržalských základných škôl som pracoval ako vedúci turistického oddielu mládeže už niekoľko rokov, keď prišla do oddielu nová „várka“ štvrtákov – piatakov, zaujímajúcich sa o turistiku a pobyt v prírode. Po niekoľkých výletoch prišlo za mnou a kolegom jedno z dievčatiek s prosbou, či by nemohla na nasledujúce stretnutie priviesť aj mladšiu sestru. Súhlasili sme. 11/11/10 Ján Puncochař Iné
Túra Turčianske Teplice – Dolný Harmanec Veľká Fatra je tááák veľká. Preto niet divu, že je aj dostatočne popretkávaná pavučinou turistických chodníkov. Po krátkom vydýchnutí z predchádzajúceho štvordňového pobytu naše kroky teda znova vedú do tohto pohoria. Tento raz z turčianskej strany na pohronskú. 21/06/10 Ján Puncochař Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Perúnska lúka Na svojich nespočetných potulkách po Záhorí som v lete navštívil oblasť lužných lesov pri rieke Morave. Na túre z Holíča do Skalice som sa dostal k miestu volanému Perúnska lúka. Natrafil som na stavbu jednoduchého prístreška, ktorý umožňuje nielen oddych, ale v prípade núdze sa dá relatívne pohodlne stráviť aj noc. dnes Anton Zahradník Záhorie
Túra Lysá, Oltár kameň a Čergov Je polooblačná sobota - deň sa pripravoval na iný účel, nie ako turistika pre skupinku ľudí, ktorí boli na začiatku trasy. Sám viem, keď som v prírode či na horách, tak ma stále ťahá na nejakú kratšiu alebo dlhšiu prechádzku. V roku 2010 som časť dnešnej trasy prešiel s partiou vyznávačov turistiky z podniku. Vtedy to bola narýchlo urobená túra, ako spomienka na človeka, ktorý odišiel z tohto sveta a bol veľkým milovníkom turistiky a prírody. Smerom na Lysú a Oltár kameň, kde sme si na neho zaspomínali. Dnes bolo plánované ísť za niečím novým. včera Marián Jaššo Čergov
Správa Útulňa Partizán vyhorela, bude obnovená Oporným bodom počas hrebeňového prechodu Lúčanskej časti Malej Fatry bol do polovice októbra 2014 tzv. "grandhotel" Partizán na Hornej lúke. Ľahol popolom, ale takmer okamžite sa vyvinula iniciatíva za jeho obnovu na strategickom mieste takmer uprostred hrebeňovky a iba pár výškových metrov od hrebeňovej magistrály. 23/10/14 Tomáš Trstenský Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Krajom Milana Rastislava Štefánika 15/04/12 18:15 13 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Myjavská pahorkatina, Malé Karpaty
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 543 m n. m.
    • min: 244 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 933 m
    • klesanie: 835 m
  • Vzdialenosť
    • 31 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 27.12.2008
  • Voda
    • Brezová pod Bradlom, Košariská, Hradište pod Vrátnom
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus) - Vrátno pod Hradišťom (vlak, bus)
      Brezová pod Bradlom (vlak, bus) - Bratislava (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 661 ľudí
1.26 (0.86)