Zlyžovanie Kráľovej hole

Doprava

Túry sme sa zúčastnili štyria, všetci z okresu Poprad. Predpoveď počasia znela: „Zamračené, miestami sneženie.“ Vyrážali sme teda z autobusovej stanice Poprad vo štvrtok ráno o 6h. Lístky stáli okolo 50 Sk/os aj s poplatkom za lyže a batohy. Autobus zastal v Telgárte na zastávke okolo siedmej. Odtiaľ sme, sledujúc červenú značku, zišli asi 100m smerom k miestnej krčme, zabočili po ceste doprava a dostali sa za obec – k rampe pod lesom. Tu je, pred samotným výstupom, asi posledné miesto na skontrolovanie a dotiahnutie všetkých maličkostí. Nebol veľký mráz. Bundy sme zbalili do batohov a ostali v hrubších mikinách.

Výstup

S lyžami a celou výbavou na chrbtoch sme sa po červenej značke dostali lesnou cestou a neskôr úzkym chodníkom k elektrickému vedeniu. Cesta bola zafúkaná, miestami bolo možné rozoznať stopy po predchádzajúcich návštevníkoch. Nasledovala krátka čistinka a opäť les. Táto časť nám vďaka snehu trvala asi jednu hodinu (miestami, hlavne na otvorenom priestranstve bol hlboký vyše 60cm). Vo výstupe sme pokračovali ďalej popod elektrické vedenie. Po pár metroch brodenia v hlbokom prašane sme usúdili, že použijeme s Maťom snežnice a ostatní dvaja, prívrženci skialpinizmu, obuli lyžiam pásy, hopsli do nich a pokračovali sme ďalej. Nachádzali sme sa asi vo výške 1300 m a na naše prekvapenie sa začala obloha nad nami čoraz viac sfarbovať do belasa, až sa úplne vyjasnilo. Krásnou prírodou Nízkych Tatier sme vystúpali až takmer na koniec elektrického vedenia, k elektrárni a počasie sa opäť začalo meniť. Silný vietor a čiastočné vyčerpanie nás prinútilo spraviť si pri elektrárni malú prestávku. Obliecť bundy, vycikať, napiť, najesť, oddýchnuť a o chvíľu sa šlo ďalej. Od elektrárne je vidieť aj vysielač na Kráľovej holi a pod nami sa rozprestieral východný okraj Nízkých Tatier a za ním Slovenský raj. Skutočne malebná krajinka. Teplotná inverzia nám pripravila „krásnou podívanou“. Po 20 minútovej prestávke sa vyberáme zdolať poslednú časť, ktorá má už hôľny charakter. Je desať hodín. Povrch pod nohami je mierne zľadovatelý, našliapovať treba opatrne. Možno by si miestami našli využitie aj mačky. Síl už po kilometroch stúpania ubudlo a stúpanie sa javí ako nekonečné. Zo severu k nám však prilietajú mraky a behom pol hodiny nevidíme vrchol – cieľ našej túry. Vychutnávame si posledné pohľady na krajinu pod nami a v priebehu pár minút sme aj my zahalení v šedom závoji. Trochu sklamaní porážame posledné metre s pocitom, že hore na nás krásny výhľad nečaká. Je pol dvanástej. Po dosiahnutí vrcholu je každý šťastný. V malej miestnosti budovy vysielača sa trochu ohrejeme, ukojíme žalúdky, preberieme postupne úseky výstupu a naplánujeme zjazd.

Zjazd

Hodinová prestávka je za nami. Snežnice a pásy sú zbalené, my prezlečení do suchého a plní očakávaní z vyše 6 km zjazdu terénom, aký ho stvorila matka príroda. S ohľadom na veľkú fyzickú záťaž vynaloženú pri výstupe odporúčam pribaliť do batoha náhradné tričko, mikinu, spodky, ponožky a rukavice. Prvé úseky sú, ako som už písal, zľadovatelé a tak majú nohy a hrany lyží čo robiť, aby bol návrat z Kráľovej hole úspešný. Počas zjazdu sa pristavujeme pri, asi 5 metrovom, záveji, ktorý sme z opodiaľ obdivovali pri výstupe. Po pravej strane, pri zjazde v smere na Šumiac, sme vystihli žľab so snehom ako stvoreným na lyžovanie. Trochu oblúkom sme sa teda dostali k elektrárni. Určite zaujímavý bol aj zjazd popod elektrické vedenie, stále sledujúc červenú značku. Na mieste, kde sme pri výstupe vyšli z lesa, sme sa rozhodli pokračovať do Telgártu zjazdom popod elektrické vedenie – mimo vyznačenú trasu. Sneh bol už prachový a tak zjazd skutočne stál za to. Posledný úsek viedol pomedzi mladú smrečinu. Zabrzdili sme asi 30m od rampy, nám známej spred siedmich hodín. Je 14h, cestou sme sa dostali do Telgártu a keďže sme mali hodinku voľného času (autobus do PP mal odchod 15:19), šli sme sa ohriať do miestneho pohostinstva – no, do krčmy. Príjemná obsluha a nízke ceny nám spravili krásnu bodku za mojim prvým výstupom na Kráľovu hoľu.