Túra

Záhorská Bystrica – Rača

02.03.12 Už sa pomaly stalo tradíciou, že ma ženini príbuzní požiadajú na silvestrovskom ohni, aby som na Troch kráľov zorganizoval nejakú ľahšiu túru v okolí Bratislavy. Tak som sa tento raz rozhodol spojiť dve veci dokopy a navrhol som túru čiastočne neznačeným terénom Bratislavského lesoparku, aby som fotograficky zdokumentoval prístrešok, ktorý som pred rokom objavil, no nemal som vtedy so sebou fotoaparát.

Trasa

Záhorská Bystrica – Marianka – Borinka – Pod Dračím hrádkom – Medené Hámre - kameňolom – PR Strmina – Felixova studnička – Silnického prameň – Jurské jazero – Biely kríž – Sakrakopec – Márova búda – Vajnorská dolina – Bratislava, Rača - Komisárky

Napokon sa nás ráno pod Novým Mostom nezišlo plánovaných deväť, ale len štyria. Nasadli sme do autobusu č. 37 a nechali sme sa zaviesť na konečnú do Záhorskej Bystrice. Tu nás privítali naozaj Traja králi, v podaní počernejších chlapcov. Správne nabudení sme sa po modrej vybrali do Marianky. Búrlivá výstavba prakticky spojila tieto dve obce. V Marianke sme z modrej pri krčme nakrátko prestúpili na červenú, ktorú sme opustili pri futbalovom ihrisku. Mojich spoločníkov som totiž viedol rovno do lesa po mierne rozbahnenej ceste. Na hrebeni sme prekrižovali žltú zo Stupavy do Svätého Jura a už sme sa kochali pohľadom na Pajštún. Potom sme lúkou zostúpili k cintorínu, prešli cez Stupavský potok, zahli doprava a po asfaltke prešli cez Borinku. Čoskoro sa k nám pridala pod Dračím hrádkom zľava žltá a sprava modrá a zelená od Rače. Pristavili sme sa pri kaplnke a malom jazierku, kúsok pod Medenými Hámrami, a po dva a pol hodine sme zastali na hrane kameňolomu. Škoda, že nie je nejako zmysluplne využívaný pre outdoorové aktivity a stavby na jeho začiatku mu tiež nepridávajú na kráse. Ale inak je to celkom romantické miesto, kde býva podľa mňa, pri jarnom topení snehu, najväčší vodopád v Malých Karpatoch. Najedli sme sa a tu začalo naše putovanie mimo značky.

Na konci kameňolomu, napravo od cesty, je tabuľa označujúca PR Strmina. Vybrali sme sa po ceste, ktorá sa vinula chvíľu po ľavej strane a neskôr po pravej strane bezmenného potôčika. Popadané stromy, často už porastené machom, nás nezastavili. Keď sme vyšli na rovinku pod lúkou, odklonili sme sa od potôčika a pokračovali doprava lesom. Narazili sme na ihličnatý les a cestu, ktorá nás doviedla na asfaltku. Kúsok pred ňou sme cez konáre zbadali striešku. Keď sme k nej prišli, zistili sme, že je to Felixova studnička, postavená Felixom Hankem v roku 1935.

Prístrešok

No a päť minút chôdze doprava od nej je poľovnícka chata s prístreškom (pozri polohu), lesnícka škôlka a maringotka s terasou. Ideálne miesto na prespanie aj desiatich turistov. Terasa pri maringotke má rozmery asi 4 x 2,5 m, drevenú podlahu, po obvode lavice, zábradlie a kvalitnú plechovú strechu na šiestich stĺpoch. Prístrešok za poľovníckou chatou má veľký stôl, dve široké lavice, kvalitnú plechovú strechu na siedmych stĺpoch, zábradlie a hlinenú podlahu. Rozmery cca 5 x 4 m. Dreva je naokolo dosť, voda je vzdialená asi 5 minút chôdze.

Pokračovanie s krvavou holeňou

Po skúmaní terasy som zostupoval po schodíkoch. Tretí zhora podo mnou povolil a zahučal som dolu. Pazuchami som sa zachytil na zábradlí a ľavou holeňou obrúsil hranu druhého schodíka. Fotoaparát som udržal, slzy a nadávky tiež. Odkrivkal som sa najesť k zakrvavenému stolu, pokrytému ešte aj štetinami. Evidentne tu kuchali zabitú zver. Keď bolesť ako tak ustúpila, vybrali sme sa smerom na Medené Hámre, no hneď prvou lesnou cestičkou sme odbočili doľava a vnorili sa do lesa. Odtiaľto som pred rokom došiel na moje počudovanie až na modrú z Košariska do Svätého Jura. Teraz som chcel dôjsť na Biely kríž a tak keď sa cestička príliš stáčala doľava, vykročil som vpravo do lesa a po asi 200 m klesania sme zostúpili na chodníček. Hneď mi bolo jasné, že je to neznačený chodník od Silnického prameňa k Horvátke.

Začali sme po ňom stúpať a naozaj, za chvíľu sme stáli pri strieške kryjúcej prameň. Napojili sme sa na červenú a za desať minút sme obdivovali zamrznutú hladinu Jurského jazera. Mysľou mi prebehla spomienka, ako som sa pred rokom v snežniciach preboril doň. No dopadlo to dobre, som tu. Čoskoro sa nám ukázali kopule na Malom Javorníku a o 15.45 sme stáli pri ohrade s divými sviňami na Bielom kríži. Keď som zistil, že moji súpútnici ešte neboli na Sakrakopci, ba nepoznajú ani tragickú udalosť, ktorá sa na ňom odohrala, pozval som ich naň. Viedli nás nové smerovníky, osadené v roku 2011 S.k.a.s. ISTROPOLITAN. Za 15 minút sme stáli pri vianočnými ozdobami vyzdobenom stromčeku a pred úplne novým pamätníkom, odhaleným v roku 2010. Starý oproti je rozobratý a dvojkríž z neho leží na zemi. Pred 43 dňami to bolo práve 45 rokov od pádu bulharského IL –18B s 82 osobami na palube.

Chvíľu sme v zadumaní stáli, hľadiac na prívesok s anjelikom na čiernom kríži, no blížiaca tma nás súrila k odchodu. Vybrali sme sa doľava a klesali k Márovej búde. Aj toto je vhodné miesto na prenocovanie mimobratislavských turistov. Je tu krytá terasa, altánok, ohnisko s lavicami a dolu vo svahu prameň. Pomaly sme zostúpili k záhradám vo Vajnorskej doline, keď nám príroda pripravila úžasné divadlo. Zapadajúce slnko sfarbilo horu do krvava. Nádherné. V nemom úžase sme pozorovali túto nádheru, kým zmenený uhol dopadu slnečných lúčov už nefarbil horu do krvavo červena.
Vyšli sme na asfaltku popod vinohrady a vykročili sme doprava na konečnú električiek v Rači. Nuž rok sme končili na slnkom zaliatej Zbojníckej studničke a začali pod ešte krajšie osvetlenou Vajnorskou horou.

Zdieľaj:  
Reakcie
Záhorská Bystrica – Rača 05/03/12 12:43 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Strážnice – Veselí nad Moravou Naša prvá spoločná rozhľadňová túra natoľko oslovila Mivyho, že popátral v blízkom okolí Skalice a navrhol túru po dvoch rozhľadniach medzi Strážnicou a Veselím nad Moravou. Sobotňajší vlak o 6.16 h do Skalice sa pomaly stáva "mojím vlakom". Autom sme sa odviezli zo Skalice do Strážnice. Na rozdiel od slnečného počasia spred 10 dní sme tento raz boli vymrznutí od studeného vetra a okrem krátkeho dažďa sme si užili aj snehovej prehánky. 17/05/15 Miroslav Svítek Biele Karpaty
Túra Velké Pavlovice – Hustopeče Zimné plánovanie sa príchodom jari dostalo do fázy uskutočňovania. Ako prvú rozhľadňovú túru na Morave v roku 2015 som si naplánoval výlet po rozhľadniach v okolí Velkých Pavlovic. Keďže nikto z minuloročných parťákov neprejavil záujem ísť to ako dvojdňovku, rozhodol som sa vyraziť sám. Napokon sa počas veľkonočného pobytu v Lille na mňa nakontaktoval bývalý parťák Mivy a dohodli sme sa na spoločnej jednodňovej túre po mojom návrate z Francúzska. Vlakom som ráno pred ôsmou dorazil do Skalice a spolu sme autom zamierili do Velkých Pavlovic. 03/05/15 Miroslav Svítek Svet
Bivak Kameňolom Malá Ježovka V rámci Pochodu oslobodenia Trnavy som sa po dlhšom čase dostal k vodnej nádrži Buková. Keďže sme sa s Ctiborom zrovna bavili o tom, ako sme s našimi deťmi už od ich útleho detstva chodili do prírody, spomenul som si, ako som tu v roku 1990 táboril s mojím TOM Biatec. V rámci spomienok som navrhol, aby sme išli po žltej do Plaveckého Petra, lebo odtiaľ som sa s deťmi presúval k priehrade a veru som po tej značke nešiel skoro 25 rokov. Celé okolie potoka Hrudky bolo zelené od medvedieho cesnaku a po záplave kvetov na Hrubom Kamenci nám bolo jasné, že jar je tu napevno. 18/04/15 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Cyklotúra Cez Železnô a okolo Liptovskej Mary z Ružomberka Na Liptov chodím bicyklovať rád, ponúka aj kľudné cesty a cestičky, aj pekné výhľady, stúpania aj zjazdy. Skrátka, je to krajinka vhodná pre cykloturistov a je jedno, či sú to horskí cyklisti alebo pohodoví cestní cykloturisti. Vybral som sa opäť na Liptov jednu aprílovú nedeľu s plánom spojiť dve klasické túričky do jednej, a tak som obišiel nízkotatranský Salatín a Liptovskú Maru naraz. dnes Ján Roháč Nízke Tatry, Veľká Fatra a Choč
Túra Lesnické sedlo – Cerla – Červený Kláštor Veľkonočné sviatky roku 2015 sa v Pieninách niesli v duchu sneženia, preto sa voľno veľmi nedalo využiť na turistiku. No hneď po sviatkoch prišli teplá, sneh takmer všetok zmizol a ďalší víkend sa dalo ísť na istotu. Voľba padla na moje obľúbené Lesnické sedlo a z neho pokračovať smerom na západ, kam ma nos a situácia dovedie. Koniec trasy teda ešte presne neviem, buď skončím v Lesnici alebo v Červenom Kláštore. Čo však viem, je to, že ma určite čaká krásny deň. včera Lukáš Varšík Pieniny
Ferrata Marmolada – via ferrata Cresta Ovest Marmolada Cresta Ovest – Marmolada západný hrebeň, tak sa volá via ferrata v talianskych Dolomitoch, ktorá vedie na vrchol Punta Penia (3343 m), najvyšší vrchol skupiny Marmolada, ako aj alpských Dolomitov. Celý výstup má strednú náročnosť, pretože ferrata neobsahuje technicky ťažké úseky a ani alpinistická náročnosť nie je vysoká, keďže lanovka nás vyvezie do výšky 2600 m. Zostup je vedený ľadovcom, takže na túru sa odporúča brať ľadovcový výstroj. 26/05/15 Ján Halaj Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Záhorská Bystrica – Rača 05/03/12 12:43 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 540 m n. m.
    • min: 150 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 792 m
    • klesanie: 822 m
  • Vzdialenosť
    • 24 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 06.01.2012
  • Voda
    • Felixov prameň, Silnického prameň, bufet Včelín na Bielom kríži
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • MHD Bratislava do Záhorskej Bystrice (bus) a Rača-Komisárky (bus, električka)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1863 ľudí
1.21 (0.87)