Túra

Záhorská Bystrica – Rača

02.03.12 Už sa pomaly stalo tradíciou, že ma ženini príbuzní požiadajú na silvestrovskom ohni, aby som na Troch kráľov zorganizoval nejakú ľahšiu túru v okolí Bratislavy. Tak som sa tento raz rozhodol spojiť dve veci dokopy a navrhol som túru čiastočne neznačeným terénom Bratislavského lesoparku, aby som fotograficky zdokumentoval prístrešok, ktorý som pred rokom objavil, no nemal som vtedy so sebou fotoaparát.

Trasa

Záhorská Bystrica – Marianka – Borinka – Pod Dračím hrádkom – Medené Hámre - kameňolom – PR Strmina – Felixova studnička – Silnického prameň – Jurské jazero – Biely kríž – Sakrakopec – Márova búda – Vajnorská dolina – Bratislava, Rača - Komisárky

Napokon sa nás ráno pod Novým Mostom nezišlo plánovaných deväť, ale len štyria. Nasadli sme do autobusu č. 37 a nechali sme sa zaviesť na konečnú do Záhorskej Bystrice. Tu nás privítali naozaj Traja králi, v podaní počernejších chlapcov. Správne nabudení sme sa po modrej vybrali do Marianky. Búrlivá výstavba prakticky spojila tieto dve obce. V Marianke sme z modrej pri krčme nakrátko prestúpili na červenú, ktorú sme opustili pri futbalovom ihrisku. Mojich spoločníkov som totiž viedol rovno do lesa po mierne rozbahnenej ceste. Na hrebeni sme prekrižovali žltú zo Stupavy do Svätého Jura a už sme sa kochali pohľadom na Pajštún. Potom sme lúkou zostúpili k cintorínu, prešli cez Stupavský potok, zahli doprava a po asfaltke prešli cez Borinku. Čoskoro sa k nám pridala pod Dračím hrádkom zľava žltá a sprava modrá a zelená od Rače. Pristavili sme sa pri kaplnke a malom jazierku, kúsok pod Medenými Hámrami, a po dva a pol hodine sme zastali na hrane kameňolomu. Škoda, že nie je nejako zmysluplne využívaný pre outdoorové aktivity a stavby na jeho začiatku mu tiež nepridávajú na kráse. Ale inak je to celkom romantické miesto, kde býva podľa mňa, pri jarnom topení snehu, najväčší vodopád v Malých Karpatoch. Najedli sme sa a tu začalo naše putovanie mimo značky.

Na konci kameňolomu, napravo od cesty, je tabuľa označujúca PR Strmina. Vybrali sme sa po ceste, ktorá sa vinula chvíľu po ľavej strane a neskôr po pravej strane bezmenného potôčika. Popadané stromy, často už porastené machom, nás nezastavili. Keď sme vyšli na rovinku pod lúkou, odklonili sme sa od potôčika a pokračovali doprava lesom. Narazili sme na ihličnatý les a cestu, ktorá nás doviedla na asfaltku. Kúsok pred ňou sme cez konáre zbadali striešku. Keď sme k nej prišli, zistili sme, že je to Felixova studnička, postavená Felixom Hankem v roku 1935.

Prístrešok

No a päť minút chôdze doprava od nej je poľovnícka chata s prístreškom (pozri polohu), lesnícka škôlka a maringotka s terasou. Ideálne miesto na prespanie aj desiatich turistov. Terasa pri maringotke má rozmery asi 4 x 2,5 m, drevenú podlahu, po obvode lavice, zábradlie a kvalitnú plechovú strechu na šiestich stĺpoch. Prístrešok za poľovníckou chatou má veľký stôl, dve široké lavice, kvalitnú plechovú strechu na siedmych stĺpoch, zábradlie a hlinenú podlahu. Rozmery cca 5 x 4 m. Dreva je naokolo dosť, voda je vzdialená asi 5 minút chôdze.

Pokračovanie s krvavou holeňou

Po skúmaní terasy som zostupoval po schodíkoch. Tretí zhora podo mnou povolil a zahučal som dolu. Pazuchami som sa zachytil na zábradlí a ľavou holeňou obrúsil hranu druhého schodíka. Fotoaparát som udržal, slzy a nadávky tiež. Odkrivkal som sa najesť k zakrvavenému stolu, pokrytému ešte aj štetinami. Evidentne tu kuchali zabitú zver. Keď bolesť ako tak ustúpila, vybrali sme sa smerom na Medené Hámre, no hneď prvou lesnou cestičkou sme odbočili doľava a vnorili sa do lesa. Odtiaľto som pred rokom došiel na moje počudovanie až na modrú z Košariska do Svätého Jura. Teraz som chcel dôjsť na Biely kríž a tak keď sa cestička príliš stáčala doľava, vykročil som vpravo do lesa a po asi 200 m klesania sme zostúpili na chodníček. Hneď mi bolo jasné, že je to neznačený chodník od Silnického prameňa k Horvátke.

Začali sme po ňom stúpať a naozaj, za chvíľu sme stáli pri strieške kryjúcej prameň. Napojili sme sa na červenú a za desať minút sme obdivovali zamrznutú hladinu Jurského jazera. Mysľou mi prebehla spomienka, ako som sa pred rokom v snežniciach preboril doň. No dopadlo to dobre, som tu. Čoskoro sa nám ukázali kopule na Malom Javorníku a o 15.45 sme stáli pri ohrade s divými sviňami na Bielom kríži. Keď som zistil, že moji súpútnici ešte neboli na Sakrakopci, ba nepoznajú ani tragickú udalosť, ktorá sa na ňom odohrala, pozval som ich naň. Viedli nás nové smerovníky, osadené v roku 2011 S.k.a.s. ISTROPOLITAN. Za 15 minút sme stáli pri vianočnými ozdobami vyzdobenom stromčeku a pred úplne novým pamätníkom, odhaleným v roku 2010. Starý oproti je rozobratý a dvojkríž z neho leží na zemi. Pred 43 dňami to bolo práve 45 rokov od pádu bulharského IL –18B s 82 osobami na palube.

Chvíľu sme v zadumaní stáli, hľadiac na prívesok s anjelikom na čiernom kríži, no blížiaca tma nás súrila k odchodu. Vybrali sme sa doľava a klesali k Márovej búde. Aj toto je vhodné miesto na prenocovanie mimobratislavských turistov. Je tu krytá terasa, altánok, ohnisko s lavicami a dolu vo svahu prameň. Pomaly sme zostúpili k záhradám vo Vajnorskej doline, keď nám príroda pripravila úžasné divadlo. Zapadajúce slnko sfarbilo horu do krvava. Nádherné. V nemom úžase sme pozorovali túto nádheru, kým zmenený uhol dopadu slnečných lúčov už nefarbil horu do krvavo červena.
Vyšli sme na asfaltku popod vinohrady a vykročili sme doprava na konečnú električiek v Rači. Nuž rok sme končili na slnkom zaliatej Zbojníckej studničke a začali pod ešte krajšie osvetlenou Vajnorskou horou.

Zdieľaj:  
Reakcie
Záhorská Bystrica – Rača 05/03/12 12:43 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Reportáž Diaľkový pochod Čerčany – Prčice 2016 Keď som sa minulý rok zúčastnil po prvýkrát diaľkového pochodu Praha – Prčice, a to konkrétne trasy Pikovice – Prčice, vedel som len, že ide o slávny pochod. Bol som jeho atmosférou, skvelou organizáciou a množstvom trás natoľko uchvátený, že som sa rozhodol v nasledujúcich rokoch absolvovať postupne všetkých 16 peších trás. Teda s výnimkou 70 km trasy Praha – Prčice. Nie že by som ju neprešiel, ale neviem sa potom v noci dostať z Prčice do Prahy. No a tento rok prišiel teda rad na 49 km trasu Čerčany – Prčice. 11/07/16 Miroslav Svítek Svet
Útulňa Gočálova búda V Malých Karpatoch poznám veľa miest, kde sa dá prespať. Trampské búdy nezverejňujem, aj keď poniektoré sú voľne prístupné. Preto som bol priam nadšený, keď som pri túlaní sa po neznačkovaných kopcoch medzi Naháčom a Hradišťom pod Vrátnom, narazil na lesnej ceste na chatičku. Kľučku som skúsil s tým, že, samozrejme, bude zamknuté. Zistil som však, že je otvorené a potom som neveril vlastným očiam. 09/07/16 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Túra Syrákov – Vizovice Večer v rádiu som si vypočul nie príjemnú predpoveď počasia, a tak som sa rozhodol čo najskôr vyštartovať na poslednú trasu trojdňového vandru. Keď som si išiel ráno do kuchynky uvariť čaj, zarazili ma nachystané balíčky na stole. Vychovávateľka, čo mala nočnú, mi vysvetlila, že sú pre mladých hokejistov. Chodia vraj na šiestu na tréningy a nemajú čas si robiť raňajky. Potom do školy a po nej ďalší tréning. 05/07/16 Miroslav Svítek Svet
Najnovšie články na titulke
 
Pozvánka Brigáda 14. - 18. 9. 2016 v Nízkych Tatrách Potúlali sme sa po nízkotatranských chodníkoch hľadajúc zle priechodné úseky, popýtali sme sa kamarátov a známych, pospomínali na minulé roky. A veru nebolo treba veľa chodiť a pátrať. Akoby sa kosodrevina na nás tešila a ešte veselšie rástla. Aj nedorobkov z minulých rokov pár ostalo, tento rok sa "stihlky" trasú nedočkavosťou. A my sa o to viac tešíme na každého z vás. dnes Stanislava Vrbická Iné
Extra Potulky po Drakulových stopách v Rumunsku Rumunsko je krajina, ktorá bola pre našinca dlhé roky jednou veľkou neznámou. Niežeby nám stálo niečo v ceste do tohto kúta zeme, ale akosi sa s pojmom Rumunsko spájalo čosi negatívne, neprebádané, nebezpečné, ba dokonca zaostalé. Rumunsko si prešlo vo svojej histórii dosť hektickými obdobiami, avšak to nič neubralo na jeho nádhernej prírode, zachovalých kultúrnych pamiatkach, krásnom čiernomorskom pobreží, svojskou históriou, z ktorej vzišli aj rôzne démonické postavy. dnes Milan Války Reportáže
Túra Cigeľka – Busov – Gaboltov Ak som v blízkosti pohoria Busov, tak stále myslím na to, ako sa tam dostať, ale akosi sa mi to doposiaľ nepodarilo. Predsa ma lákal názov aj najvyšší vrch (1002 m) s identickým menom. Zopárkrát som bol v blízkych Bardejovských kúpeľoch, ale vždy som sa pohyboval len v ich okolí. No začiatkom apríla som sa dozvedel, že študenti z gymnázia Pavla Horova v Michalovciach a tiež aj turisti z I. michalovského KST tam chcú usporiadať túru. Neváhal som ani sekundu a už som volal: „Dobrý deň prajem, vraj organizujete turistickú akciu na Busov, máte ešte miesto, môžem sa prihlásiť?“ „ Áno.“ A je to vybavené, to mi odľahlo, veď si budem môcť splniť sen. Dostať sa na slovenské miniatúrne pohorie. včera Marián Jaššo Nízke Beskydy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Záhorská Bystrica – Rača 05/03/12 12:43 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 540 m n. m.
    • min: 150 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 792 m
    • klesanie: 822 m
  • Vzdialenosť
    • 24 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 06.01.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 48.23986 ° SŠ
      dĺžka: 17.04356 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.2172 ° SŠ
      dĺžka: 17.16809 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Felixov prameň, Silnického prameň, bufet Včelín na Bielom kríži
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • MHD Bratislava do Záhorskej Bystrice (bus) a Rača-Komisárky (bus, električka)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1838 ľudí
1.61 (1.16)