Túra

Roklina Čertova dolina v zime

28.03.12 Iba milovníci Slovenského rudohoria vedia, že Národný park Muránska planina a Národný park Slovenský raj sa rozprestierajú v spoločnom horstve. V tomto prípade nemyslíme Rudohorie, ale pohorie Spišsko-gemerský kras. Súčasťou Spišského krasu je známy Slovenský raj a pod Gemerský kras patrí Muránska planina.

Kras, planina, tiesňavy

Na západnom okraji Muránskej planiny na styku s Veporskými vrchmi sa nachádza síce neveľká tiesňava – Čertova dolina, ale neuberá to na jej kráse. Rovnako ako v Slovenskom raji nájdeme množstvo roklín, vodopádov, jaskýň, priepastí a skalných brál, tak aj na Muránskej planine sa nachádzajú uvedené krasové výtvory. Rozdielom medzi oboma národnými parkami je hlavne počet návštevníkov, ale aj sprístupnenie krasových foriem pre turistov. Na Muránskej planine možno legálne navštíviť z tiesňav len Martinovu dolinu a od roku 2010 aj Čertovu dolinu. Donedávna do rokliny Javorníková dolina viedla žltá turistická značka, avšak z dôvodov ochrany prírody je trasa zrušená a vstup ľudí zakázaný. Z údolí, ktoré sú zarezané do krasovej planiny stoja za zmienku Hrdzavá dolina (žltá značka z Muráňa), Macová pri Muráni, Rejkovská dolina (prírodná rezervácia Hlboký jarok), Furmanec (modrá značka z Tisovca), Suché doly pri Tisovci (zelená značka), Dudlavka (modrá značka zo Závadky nad Hronom), Havraník pri Zlatne (prírodná rezervácia Havrania dolina), Zlatnica/Sviniarka pri Zlatne (prírodná rezervácia Zlatnica) a Stračaník pri Červenej Skale).

Čertova dolina

Pozrieme sa teda do jednej z dvoch sprístupnených roklín Muránskej planiny. Čertova dolina tvorí záver prielomovej doliny Furmanca, ktorý oddeľuje Veporské vrchy od Spišsko-gemerského krasu (resp. Muránskej planiny). Oboma uvedenými dolinami prechádza štátna cesta č. 72 Brezno – Tisovec, ktorá sa tiesni medzi strmými svahmi i bralami a ledva sa zmestí spoločne s potokom a unikátnou ozubnicovou železnicou Tisovec – Pohronská Polhora do tejto úzkej doliny. Samotná Čertova dolina sa rozprestiera juhovýchodne od sedla Zbojská medzi vrchmi Kučelach (Kučalach) a Remetisko (Remety). Tiesňavu vytvoril ako inak Čertov potok, ktorý vzniká sútokom Remetského potoka a potoka Galička.

Trasa

Tisovec-Bánovo (horáreň pod Dielom /bus, vlak/) – ústie Čertovej doliny (Bánovská vyvieračka) – úžina Surovcov stisk (Zbojnícky vodopád) – Malý vodopád – Hate – úžina Posledná barikáda – sútok Remetského potoka a potoka Galička – Pacherka (koliba) – Zbojnícky dvor (Salaš Zbojská) – sedlo Zbojská (vlak, bus)

Bánovo

Nástupným miestom do rokliny je buď sedlo Zbojská (725 m), kde zastavujú autobusy (aj vybrané medzimestské spoje) vrátane vlakov, premávajúcich po ozubnicovej železnici. Druhým východiskom je chatová osada Bánovo pri Tisovci (zastávka prímestských autobusov, železničná zastávka na znamenie) od horárne pod Dielom (polesie Bánovo) vo výraznej zákrute hlavnej cesty. Od lesnej správy nepokračujeme po štátnej ceste, ale zídeme na údolnú cestu, ktorá čoskoro uhýba vpravo do priestoru menšieho kameňolomu. Pred pár rokmi ešte viedla dolinou zvážnica, avšak tá po výdatných letných lejakoch zmizla v nánosoch štrku resp. Čertov potok zmenil koryto za cestu a po zvážnici ostali len nepatrné úseky. Čiže sa necháme viesť korytom potoka, ktorý nás dovedie do ústia doliny s informačným panelom Náučného chodníka zbojníka Jakuba Surovca. Hneď vedľa stojí drevený kadlub priamo nad prírodným (neupraveným) výverom vody, tzv. Bánovskej vyvieračky.

Prvá prekážka

Vo svahu povyše v bočnej dolinke sa nachádza vchod do Čertovej alebo aj Zbojníckej jaskyne, avšak tento raz návštevu vynecháme a necháme si ju na obdobie bez snehu. Ak by sme sledovali značenie náučného chodníka, tak po pár metroch prídeme na rázcestie k jaskyni, avšak v zime možno pokračovať od vyvieračky priamo korytom potoka do rokliny bez zachádzky k jaskyni, z ktorej pochádza voda Bánovskej vyvieračky. Po ľavej ruke vidíme medzi stromami vypínajúci sa 30 m vysoký Čertov viadukt ozubnicovej železnice a netrvá dlho, dolina sa začne zužovať. Kráčame už priamo korytom Čertovho potoka, ktorý vytvoril najužšie miesto tiesňavy, nazývané Surovcov stisk podľa tisovského zbojníka Jakuba Surovca, ktorý roklinou unikal pred pandúrmi. Veru aj nám dáva zabrať táto úžina, lebo drevený rebrík, ktorým sa prekonáva prvý skalný prah – Zbojnícky vodopád, celkom zmizol pod ľadovým pancierom. Dva týždne dozadu, keď som dolinou prechádzal, tak som rebrík prekonal bez vyzutia snežníc, avšak teraz o ľadopád opierame skialpinistické lyže a postupne vyliezame všemocne si pomáhajúc zhora i zdola. Tesne pred Bánovskou vyvieračkou sme sa zdravili s maďarskými turistami, no kým sme vyliezli zapeklité miesto, nedobehli nás.

Posledná prekážka

Za prielezom si konečne vychutnávame mohutnosť brál, ktoré sa zovierajú do šírky len 3 metre a táto pasáž rokliny je považovaná za najkrajšiu. Pod skalným previsom obdivujeme „ľadovú cibuľu“ a nasleduje pohodlnejší prechod priamo tokom. Koryto je našťastie vymrznuté a dobre vysnežené, takže postupujeme pomerne rýchlo do hornej časti tiesňavy. Malý vodopád i kaskády sú taktiež skryté pod hrubou snehovou perinou. Preto obdivujeme skalný most, ktorý preklenul obe strany doliny, avšak je dielom človeka a nie prírody. Stojíme pod umelými haťami, ktoré boli vybudované na prelome 19. a 20. storočia na spevnenie strmého svahu, v ktorom je vedená ozubnicová železnica. Trať je vedená 20 – 30 metrov nad dnom rokliny a ak máte šťastie, tak môžete priamo nad vašimi hlavami vzhliadnuť zriedkavo prechádzajúci vlak. V skutku netradičný zážitok, ktorý v žiadnej inej turisticky sprístupnenej tiesňave Slovenska nezažijete. Za haťami nasleduje záverečná úžina, nazývaná Posledná barikáda. Ešte v roku 2010 ste tu mohli obdivovať krásny vodopád, ale dnes je tesnina zahataná naplaveným drevom, kamením, štrkom a blatom. Barikáda sa prekonáva pomocou dreveného rebríka, nad ktorým máme dokonalo rovnú plošinu uvedených naplavenín.

Zbojská a zbojníci

Zovretie doliny ešte neustupuje, ale bralá miznú. Podlezieme padnutý strom a prichádzame k sútoku Remetského potoka a potoka Galička, kde treba zvýšiť pozornosť, lebo trasa náučného chodníka sa odkláňa od potoka. Podľa veľkej zelenej šípky na starom strome sa držíme výrazne stúpajúceho zalesneného chrbáta. Šlapák sa zmierni až po vyústení v zákrute lesnej cesty, ktorá vychádza z doliny Galička. To už máme na dohľad posledný panel náučného chodníka, oboznamujúci návštevníkov o vzájomnom prepojení ovčiarstva a zbojníctva v čase nevoľníctva. Taktiež sa dozvedáme životný príbeh zbojníka Jakuba Surovca, ktorému je okružná trasa venovaná. Od tabule je pekný výhľad na sedlo Zbojská, kde vľavo vidíme cestársky domček a vpravo zas kolibu salaša, popri ktorej musíme prejsť. Pri zrube sa napojíme na traverzovú zvážnicu, ktorou sa pustíme vľavo a dovedie nás popri rozptýlených obydliach na Zbojnícky dvor. Reštauráciu Salaša Zbojská ľahko identifikujeme podľa mohutnej lipy malolistej, ktorá tvorí dominantu a slúžila tiež na oddych miestnym zbojníkom. Pri drevenici turisticko-informačného centra sa nachádza nástupný panel zbojníckeho náučného chodníka, kde sa dozviete potrebné údaje alebo sa necháte zlákať ponukou ľudových suvenírov. K zastávke autobusu je to zo Zbojníckeho dvora 5 minút chôdze ku krížu v sedle alebo 15 – 20 minút pešo na železničnú zastávku Zbojská.

Autori fotografií: Radoslav Pistovič, Juraj Vencel a Tomáš Trstenský

Zdieľaj:  
Reakcie
Roklina Čertova dolina v zime 07/12/13 20:57 20 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Extra Turistické značenie – Albánsko V našom seriáli článkov o turistickom značení začneme s "A" ako Albánsko. Balkánska krajina síce nepatrí medzi typické turistické destinácie, ale o to hodnotnejšia je informácia o systéme značených trás v monumentálnych albánskych horách. 22/07/15 Tomáš Trstenský Zaujímavosti
Správa Tri nové rozhľadne v Malohonte Móda budovania turistických rozhľadní neobišla ani kraj nazývaný Malohont, pre mnohých vnímaný ako súčasť Gemera. Niekdajšia Malohontská stolica sa rozprestiera v údolí riek Rimava a Rimavica na strednom Slovensku prevažne v severnej časti okresov Rimavská Sobota a Poltár. V roku 2015 boli dokončené tri nové výhľadové veže pre širokú verejnosť. 17/06/15 Tomáš Trstenský Správy
Správa Nad Hriňovou pribudne nová útulňa Dobrovoľníci z Podpoľania (Hriňová) sa postarajú o to, že na turistickú mapu pribudne nová útulňa. Ide o obnovu schátraného objektu na polceste medzi Hriňovou a vrcholom Zadnej Poľany. Murovaný objekt vďaka grantu nadácie Ekopolis a spoločnosti Slovnaft v programe Zelené oázy dostane nové využitie i vzhľad. 10/06/15 Tomáš Trstenský Správy
Najnovšie články na titulke
 
Správa Podľa HZS je sezóna zatiaľ hektická Takmer polovica letnej sezóny na horách je za nami. Rozprávali sme sa preto s riaditeľom Horskej záchrannej služby Jozefom Janigom, ako hodnotí doterajší priebeh sezóny. Tiež nás zaujímalo, aké sú skúsenosti s novou mobilnou aplikáciou s GPS lokalizáciou a či už prebehla reálna záchranná akcia na základe jej použitia. dnes Soňa Mäkká Správy
Túra Poľský „triplet“ za 3 dni Slovenské Tatry majú s poľskými Tatrami veľa spoločného. Majú národný vrch ako my (Giewont versus Kriváň). Spoločne na hranici sa vypínajú Červené vrchy, ktorých vrcholy sa striedavo dotýkajú jednej či druhej krajiny. Jedno ale majú naši severní susedia navyše, majú Orlu Perć (Orlia prť). Slovenské Tatry, najmä Západné a Roháče sú moje najobľúbenejšie a práve Roháče sú jeho hrebeňom čiastočným hybridom slovenskej Orlej prte a hrebeňa Červených vrchov. Samozrejme, že akékoľvek porovnanie Ostrého Roháča, Troch kôp s Orlou prťou nie je na mieste vzhľadom na obtiažnosť a nárok na kondíciu, či silovú výdrž. včera Martin Takáč Vysoké a Belianske Tatry, Západné Tatry
Túra Gemerský Jablonec – Fenek – Biríň – Šimonovce Cerová vrchovina sa v posledných rokoch stala mojou obľúbenou destináciou na jarnú turistiku v čase, keď u mňa doma v okolí Banskej Bystrice chodievam ešte bežkovať. Po navštívení známejších lokalít v pohorí, ako sú napr. Šomoška, Karanč, Pohanský hrad, Ragáč a iné, som si urobil predbežný plán na ďalšie výlety do Cerovej vrchoviny. Rozhodnutie, vo veľkej miere motivované novou žltou značkou z Petroviec, padlo na časť pohraničnej hrebeňovky. Nakoľko sa plánovanie túry mierne oneskorilo, termín uskutočnenia túry sa tentokrát posunul na letné mesiace. 27/07/15 Vladimír Kobza Cerová vrchovina, Juhoslovenská kotlina

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Roklina Čertova dolina v zime 07/12/13 20:57 20 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Veporské vrchy a Muránska planina (Národný park Muránska planina)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 740 m n. m.
    • min: 470 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 270 m
    • klesanie: 25 m
  • Vzdialenosť
    • 3 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 18.02.2012
  • Voda
    • Čertova dolina (Bánovská vyvieračka), sedlo Zbojská (Salaš Zbojská)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Brezno (vlak, bus) / Tisovec (vlak, bus) - sedlo Zbojská (vlak, bus) / Tisovec-Bánovo (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 873 ľudí
1.25 (0.88)