Bežky

Tročany – Rešov a späť

Palo "Axel" Gomboš 10.04.12 Perinbabka nám tento rok nadelila presne toľko, koľko sme si zaslúžili. A ešte malý prídavok navyše. Pri výbere sobotňajšej trasy som teda dostal voľnú ruku, pretože podmienky budú pre bežky vhodné kdekoľvek. Do kopcov sa mi však veľmi nechce, krúžim očami po mape, až ju zbadám v Ondavskej vrchovine. Dolinu medzi obcami Tročany a Rešov, k tomu prísľub lesnej cesty a podľa satelitu aj lúčny hrebeň pri návrate späť. Kilometre sedia, prevýšenie tak akurát a okruh je len povinným bonusom k autu.

Trasa

Tročany – dolina Rešovky – Rešov – Andrejova hora – Michalova hora – Dukance – Tročany

Dobrý výber

Ranná cesta ubehla rýchlo, horšie je to s parkovaním. Ulička na konci dediny je odhrnutá na šírku auta, takže overujeme schopnosti „všehrabu“ a odstavujeme v snehu. Bežky putujú z kufra na cestu a po rozhliadnutí mierime okolo posledných domov do doliny. Hups, chyba. Cesta sa končí vo dvore, takže návrat a po druhej strane potoka už razíme stopu v skvelom snehu. Počasie sa síce umúdriť nechce, no je len pár stupňov pod nulou, takže pohodička. Hlavne, nech nefúka a neprší.

Lezieme obyvateľom, ako sa hovorí, poza humná, cestička sa stráca kdesi pod snehom a vedľa nás zamrznutý potok. Netreba nás dlho prehovárať a už si to šinieme ľadovým korytom v stopách miestnych korčuliarov. Nakoniec ale vychádzame na konci vedľajšej ulice a na všeobecnú radosť sa do doliny vinie úhľadná bežkárska stopa. Masírujem si ego nad náhodným výberom dnešnej destinácie, ktorý nakoniec nebol až tak zlý. Po pešiakoch ani stopy, vyjazdené tak akurát, len paličky sa zabárajú o niečo viac. Pravá noha strieda ľavú, stúpame len tak ledabolo. Míňame poľovnícku chatku aj „lavóre“ po našich predchodcoch. Asi bolo pri tej chate poriadne veselo, keď sa aj na rovinke vytrepávali do snehu.

Pokojným tempom sa kocháme síce čiernobielou, no živou prírodou. Množstvo srnčích stôp, vypasené krmelce a občas aj biele zadky z lesa usvedčujú zver zo svojej prítomnosti. Prekonávame zákruty, križujeme diviačie chodníčky a postupne vychádzame z lesa do otvorenejšieho záveru doliny. Slniečko by sa aj snažilo predrať, no biela perina nad hlavami mu veľa šancí nedáva. Cesta sa stratila, stopa prakticky tiež, takže ideme priamo pomedzi trčiace steblá akejsi vysokej trávy. V lete je tu asi dosť mokro, no dnes je voda v skupenstve tuhom. Pri poctivo zazimovanej včelej farme si dávame krátku pauzu. Vyzujem sa z lyží, spravím krok vedľa a hups..., po stehná v snehu. Bolo by to veruže radosti, keby sme šli napešo! Zhltneme neskorú desiatu, termoskový čaj so snehom, nejaké to sladidlo a pokračujeme ďalej.

Starostlivosť o zver tu naozaj funguje, po stromoch sú rozvešané drôtené sieťky s lojom pre vtáctvo a obďaleč aj nejaké kopy kukurice. Pomaly sa však napájame na poľnú cestu a vychádzame na dolnom konci dediny Rešov. Nikde ani nohy, mĺkve komíny, len kdesi z horného konca sa ozýva chlpatý strážnik. Na posyp tu kameň nepoužívajú a soľ je drahá, takže môžeme pohodlne lyžovať po ulici na špičkovo odpluhovanom povrchu. Obchádzame obecný úrad a prudkým výšvihom ideme ku kostolu. Nezdá sa to, ale tých pár výškových metrov poriadne mení podmienky. Hmla, studený vietor a sneh sa derie do očí.

Snehom zavalení

Pôvodný plán je vrátiť sa po hrebeni a rozhodne sa ho nemienime vzdať hneď v úvode. Krátka porada a ideme na prieskum pokračovania. Pri absencii vychodenej stopy to otočíme a vrátime sa po tej svojej cez dolinu. Vychádzame na horný koniec dediny a nie je to až tak zlé, ako sme predpokladali. Traktor s pluhom sa tu otáčal, no nejaké náznaky pokračovania predsa len existujú. Pri poslednom dome vidíme apokalypticky odparkované auto, ktorému by zo snežného tunela nevytŕčala ani anténa. Domáci sa prekopali aspoň k smetnej nádobe a odkrytý vrchol poštovej schránky je symbolom, že život funguje podľa zabehnutých koľají. Prekonávame mantinel a mierime do bielej tmy v ústrety neznámu. Bez navigácie na krku by som sa na zvlnenom odlesnenom hrebeni otočil, no takto si to azimutovo smerujeme od kríža ku krížu.

Od Šipotskej hory sa napája čerstvá stopa, no pokračuje kdesi do doliny smerom na Kobyly. Otáčame to teda naľavo a po značke sa začíname prebojovávať smerom na juh. Na „offroad“ bežkách sa do prašanu zavŕtavam povyše kolien, našťastie nie je pred nami strmé stúpanie. Popod les sa držíme občasných značiek a vchádzame do bukového porastu. Konečne mimo vetra a s jasnou orientáciou. Vykračujeme si, občas schytáme čosi za krk, vyplašíme nejaké to zvieratko. Záver je už relatívne blízko, no ešte stále dosť ďaleko. Na starom rúbanisku orientačne kufrujeme a tak poctivo obieham všetky stromy na okolí, kde sa čerstvo maľovaná značka schováva. Samozrejme že presne tam, kde sme pred časom s jej hľadaním začali, stačilo prejsť ešte 2 metre...

Druhé značkárske pochybenie na seba nenechá dlho čakať, keď po značke vylezieme z lesa na lúky a o kúsok vedľa vychádza po ceste značka ďalšia. Môj parťák sa rozhodne prísť záhade na koreň, nech vie, kde sa to rozdelilo na novú a ešte novšiu vetvu. Vraj nie až tak ďaleko. Na hrebeni je nafúkaný tak meter snehu a už ani lyže jeho množstvo nezvládajú. Výstup na plochý vrchol k triangulačnému kolíku sa tak stáva bojom o každý krok. Za nesmelým výhľadom na Janovce musím prekonať elektrický ohradník. Aké však zažijem prekvapenie, keď mi zalomcuje rukavicou!

Naštartovaný externým dobíjaním nafotím sivobielu panorámu a podujmem sa na opätovný návrat za plot. Slniečko tu ale zjavne kúsok zaúradovalo, pod tenkou škrupinkou prašanu je lepkavá roztopená vazelína a stačí sekunda zastavenia lyže a zbieram tej plastelíny na kilá. Chtiac-nechtiac musím pridávať do kroku a pripadám si, akoby som sa snažil kráčať po vode nadľahčovaný vlastným batohom. Vchádzame do uličky medzi elektrickými plotmi, kde by mal nasledovať už len finálny zjazd do dediny. Alchymistu s voskami nechávam ordinovať liečebnú kúru pre sklznice a spúšťam sa len tak nasucho. Po prerazení snehových jazykov, odrazení útoku zákernej elektriny a zvalení svojej schránky pod trnkový ker, vyčkávam na parťáka. Dopadol o niečo lepšie a zastavuje elegantným pluhom rovno pri mne. Chlpaté kravičky sa na nás dosť začudovane dívajú, no po pozdrave „čaute kočky“ len niečo zabublajú a otočia nám zadky. Nevadí, hodíme serpentínu v traktorovej koľaji a tanečným krokom vplávame znova do dediny Tročany. Naozaj sa akosi oteplilo, zo striech tečie voda, no snehu je ešte stále dostatok na to, aby sme si mohli dať elegantný korčuliarsky záver dole ulicou.

Trocha histórie

Zákusok si dávame prakticky nakoniec v podobe dreveného kostolíka. Ako inak, gréckokatolícky chrám zo začiatku 18-teho storočia skrýva vo svojich útrobách prastaré ikony. Novotou svietiace šindle možno nie sú tým pravým starosvetským "pokochaníčkom", no aspoň vidieť snahu o záchranu toho mála, čo tu po našich predkoch ešte zostáva. Na informačnej tabuli sa dozvedáme základné informácie, rovnako nachádzame aj číslo na sprievodcu interiérom. Túto možnosť pre dnešok vynechávame a mierime k autu, mysliac na vyhrievané sedadlá a kúrenie pustené priamo na skrehnuté nohy.

Zdieľaj:  
Reakcie
Tročany – Rešov a späť 10/04/12 19:11 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
MTB Lumšory – polonina Runa – Perečyn – Ubľa Pokračovanie víkendu na Zakarpatsku má svoj jasný cieľ – vrchol poloniny Runa dosiahnutý na bicykli. Počas dňa však nahliadneme aj do najzapadnutejších dediniek, užijeme si prudké stúpania aj trasľavé zjazdy a nevynecháme ani „objaviteľské“ zachádzky k zaujímavostiam popri trase. Asfaltový záver natiahne počet kilometrov na viac ako 100, čo splní kritériá seriózneho výjazdu pre náročnejšieho cyklistu. 11/09/14 Palo "Axel" Gomboš Svet
Test Merino tričko Devold Wool Mesh Ponuka vlneného oblečenia sa prudko rozširuje, výrobcovia prichádzajú s novinkami a zapĺňajú tak medzery v požiadavkách zákazníkov. Ani značka Devold nemôže zostať pozadu a tak popri "ultraletnej" rade Breeze ponúka aj celoročnú verziu spodnej vrstvy pod označením Wool Mesh. Slovo dalo slovo a ja som sa dal na jej otestovanie v podmienkach tohtoročného letného monzúnu. Konkrétne dlhorukávového trička v gramáži 160-200. 10/09/14 Palo "Axel" Gomboš Oblečenie
MTB Ubľa – Čornoholova – Smerekovo – Lumšory Keď ju miluješ, nie je čo riešiť. Ubehli len tri týždne a náš výjazd na poloninu Runu spustil takú vlnu záujmu, že organizujem druhé kolo. Aby to nebola iba opakovaná rutina, volím inú trasu a s účastníkmi demokratickou voľbou dohodujem víkendovku s relaxačnou sobotou. 04/09/14 Palo "Axel" Gomboš Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Hrebeňom Belianskych Tatier Od roku 1978 sú kompletne uzavreté všetky turistické značky v Belianskych Tatrách. Pohorie sa dodnes dá akurát obísť po obvode. O prechode hrebeňa či návšteve Ždiarskej vidly a Havrana sa dá len snívať. Aktuálne sa situácia výrazne nezmenila. V roku 1993 sa síce otvoril priechod Monkovou dolinou, ale vyzerá to tak, že hlavný hrebeň s najvyššími vrchmi zostane ešte nadlho uzavretý. Preto som rád, že zhoda okolností mi dovoľuje zaspomínať si na prechod "Beliankami" a zároveň ho aspoň takto, v spomienkach, priblížiť našim čitateľom. dnes Anton Zahradník Slovensko
PR OEAV – staňte sa členmi teraz a ušetríte Občianske združenie EDELWEISS CZ v spolupráci so sekciou Edelweiss vo Viedni pripravilo pre všetkých nových záujemcov o členstvo v Rakúskom Alpskom zväze - Österreichischer Alpenverein výhodnú ponuku členstva pre rok 2015. Ak rozmýšľate nad poistením pre vaše aktivity, ako je vysokohorská turistika, turistika, horolezectvo, canyoning, skialpinizmus, potom je práve členstvo v Alpenverein nevyhnutným krokom do bezpečia. včera PR článok Bezpečnosť
Cyklotúra Tatranským podhorím do Spišskej Belej Tohtoročné leto bolo aj v Tatrách super mokré, ani si nepamätám deň, kedy by poriadne nepršalo. Keď je konečne slnečné ráno a vcelku prívetivo sa tvári aj Aladin, je ideálny čas na na cyklovýlet do tatranského podhoria. Tieto miesta obľubujeme najmä v čase, keď tatranské osady "praskajú vo švíkoch" a prechádzky či túry k známym cieľom sa menia na masové pochody. Možno nájdeme aj nejaké huby na nedeľnú praženicu. včera Daniela Mäkká Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tročany – Rešov a späť 10/04/12 19:11 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Beskydy: Ondavská vrchovina
  • Nadmorská výška
    • max: 545 m n. m.
    • min: 335 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 400 m
    • klesanie: 400 m
  • Náročnosť
    • 2
  • Vzdialenosť
    • 17 km
  • Počet dní
    • 1
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 19.02.2012
  • Voda
    • Tročany, Rešov
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bardejov (vlak, bus) - Tročany (bus)
  • Doplňujúce súbory
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 848 ľudí
0.48 (0.12)