Túra

Drevené cerkvy a okolie Dukly

13.06.12
Ak by sa ma niekto opýtal, čo je najcharakteristickejšie pre východ Slovenska, asi by som odpovedal, že sú to drevené cerkvy. Musím však priznať, že som ich zatiaľ veľa nenavštívil. A tak sme sa rozhodli, že venujeme celé nedeľné predpoludnie práve návštevám týchto cerkví a zvyšok dňa strávime ľahšou túrou v okolí Duklianského priesmyku. To sme však ešte netušili, že na hrebeni je ešte vyše pol metra neprešľapaného snehu a z ľahkej túry sa razom stalo úmorné brodenie sa až do zotmenia.

Skoro ráno už nervózne pochodujem po byte a plaším mamu aj jej priateľa, len aby sme toho stihli čo najviac. Poslednú dobu zvykneme v takomto zložení chodievať na túry dosť často, čo ma naozaj teší. V batohu konči ďalekohľad, oblečenie, voda, čaj a samozrejme aj niečo pod zub. Na moje pripomienky typu: „Načo nám je toľko jedla?“, už mama akosi ani nereaguje a automaticky všetko končí v útrobách batoha. Sadáme do auta a odchádzame z Prešova, zatiaľ čo ešte väčšina ľudí si vychutnáva nedeľňajšiu pohodu pod perinou.

Kilometre sa míňajú, míňame aj Svidník a našou prvou zastávkou je Ladomírová. Obec ležiaca zopár kilometrov severnejšie od Svidníka s krásnou staručkou drevenou cerkvou sv. Michala Archanjela, ktorá je od roku 2008 zapísaná v kultúrnom dedičstve UNESCO. Cerkva bola pôvodne postavená v roku 1742 bez jediného klinca, niekoľkokrát bola poškodená a znova zrekonštruovaná. Nechcel by som sa podrobnejším opisom a histórií týchto cerkví venovať rozsiahlo, je toho plný internet a články s veľkým množstvom faktov akosi v dnešnej uponáhľanej dobe nezaujmú. V útrobách cerkvy práve prebiehala bohoslužba a tak sme sa radšej ostali dívať len zvonku.

Našim ďalším cieľom bola drevená cerkva v Krajnom Čiernom. Maličká, medzi horami učupená dedinka s dvomi drevenými cerkvami. Náš zaújem bol však len o zrubovú cerkvu sv. Bazila Veľkého. Stavba bola postavená koncom 18. storočia. Už zdiaľky pôsobila táto útla stavba tajomným dojmom. Vo vnútri opäť zneli hlasy veriacich a tak sme ich nechceli rušiť. Prezreli sme si kostolík z každej strany a zamierili za ďalšími.

Nevynechali sme ani cerkvy v Hunkovciach a v Korejovciach. Obe cerkvy sú z 18. storočia. Prezreli sme si ich z každej strany a opäť sme zamierili za ďalšími cerkvami v Bodružali a v Miroli. Typicky slovenskými cestami-necestami sme po pár minútach v obci Bodružal. Veľmi majestátna stavba chrámu sv. Mikuláša sa vypína nad obcou, akoby nad ňou držal stráž. Tento chrám, ktorý pochádza z roku 1658, je jednou z najstraších drevených sakrálnych stavieb východného obradu u nás. Naozaj výnimočná stavba, ktorej na kráse pridáva ešte aj vstupná brána a oplotenie taktiež celé z dreva. Tu stretávame aj prvých návštevníkov, ktorí prišli obdivovať tieto stavby tak ako my. Pri chráme ochrany presvätej Bohorodičky v Miroli už nestretávame nikoho, vlastne celá dedina je úplne tichá, akoby tu nebolo živej duše. Len šum vetra a žblnkot potôčika sprevádzajú naše obdivovanie tejto stavby. Čas je však pokročilý a tak, ak chceme ešte stíhať párhodinovú prechádzku, musíme sa poponáhľať.

Východiskom pre tú aktívnejšiu časť dnešného dňa je Nižný Komárnik. Aj v tejto obci je drevená cerkva, ktorá ale nie je tak stará ako ostatné, postavená bola v roku 1938, to jej však na kráse vôbec neuberá.
Po prezretí tohto chrámu sme sa rozhodli pre trasu vedúcu hranicou, ktorá by nám mala trvať približne 5 hodín, to sme sa však prerátali a nechali sme sa uniesť krásnym slnečným počasím a len maličkými fliačikmi snehu v dolinách. Na hrebeni nás však čakalo vyše pol metra mokrého snehu. Modrou značkou sa uberáme dolinkou riečky Šivarná. Príroda sa prebúdza k životu, odvšadial tečú potôčiky a sneh ostal už len v malých fliačkoch roztrúsený po okolí. Každým výškovým metrom snehu pribúda a je mi jasné, že na hrebeni to nebude o nič lepšie, ale tvrdohlavosť nás neopúšťa a tak míňame aj posed a poľovnicku chatu Šivarná, kde si dávame náš obed a trošku posedíme.

Pokračujeme až k smerovníku Jaruhy. Snehu pribúda a tu už tvorí jednoliatu bielu prikrývku, akosi mi po dlhej zime už tento pohľad nie je príjemný. Cesta stále pozvoľna stúpa, až nás privádza k smerovníku Magala, kde sa od modrej značky odpájame. Sneh je takmer celou cestou veľmi husto označkovaný stopami zveri a o jej hojnosti nás presviedča aj pomerne veľa posedov. Napájame sa na žltú značku a už po pár metroch zapadám až po pás do snehu. Nevadí, vyhrabem sa a pokračujem, avšak po každom kroku sa zabárame do hlbokého snehu všetci. Tvrdohlavosť na chvíľu poľaví a s otázkou, či si na to trúfame, takto sa brodiť ešte ďalšie 4 hodiny, prichádza odpoveď, že to aspoň do sedla Javoriny zvládneme. A tak sa fučiac derieme pomedzi stromy tak, aby sme sa vyhli hlbokému snehu, to sa však veľmi ani nedá. Stále sa po pár metroch noha preborí. To, čo malo trvať pol hodinu, zrazu trvá takmer celú hodinu. Avšak došli sme až do sedla. Tu je snehu ešte viac a cesta nie je vôbec prešľapaná. Vidno len staršie stopy od bežiek.

Rozhodujeme sa, či pokračovať ďalej alebo sa vzdáme a po vlastných stopách sa vrátime. Na maminej tvári vidím, že ju to prešľapávanie snehu poriadne unavilo, predsa len je z nás najnižšia a tak pokiaľ sa my zabárame po kolená, ona až po stehná a má to o to ťažšie. To, čo by bolo v lete ľahučkou oddychovou prechádzkou, je razom úmorné a vysiľujúce. Je to dobrá príučka do budúcnosti. Nakoniec sa rozhodujeme, že sa nevzdáme a trocha sa vytrápime. Pokračujeme červenou značkou smerom k Duklianskemu priesmyku. Sneh je veľmi zradný, miestami zmznutý tak, že unesie celého človeka a zrazu sa niektorá noha prepadne pomaly až po pás, bolia z toho kolená a kĺby. Podla mapy by sme mali pred sebou mať 2 hodiny, pokiaľ prídeme k priesmyku. Logickou úvahou a naším tempom nám je jasné, že to budú prinajlepšom 3 – 4 hodiny.

Idem prvý a robím prvé stopy, ale po pár minútach sa nechávam vystriedať. Naozaj sme veľmi unavení a na oddych veľmi čas nie je, ak sa chceme z lesa dostať pred zotmením. Po hodine toho máme všetci dosť, vidím to na tvárach. Kým zo začiatku sme sa medzi sebou aj bavili, teraz je každý ticho, pozerá do zeme a zakaždým, keď sa noha prepadne do snehu, si popod nos čosi hromží. Avšak na návrat nepomyslel nikto, chceli sme to zvládnuť, aj keď až po kolená premočení. Prsty na nohách ľadové, ani sme sa nemohli zastaviť, len vďaka chôdzi boli ako-tak ešte nohy v teple. Moja ranná nevôľa voči plnému batohu jedla tiež pominula, keď sme do seba natlačili posledné rožky. Trošku sme to podcenili, možno viac ako trošku.

V lese sa už začínalo stmievať a my sme za sebou mali takmer 4 hodiny vysiľujúceho brodenia sa ťažkým, mokrým snehom a z pochmúrnej nálady nás vytrhla až silueta vyhliadkovej veže pri Duklianskom priesmyku. Vedeli sme, že o chvíľu sme na asfaltovej ceste a hoci nemám v obľube chôdzu po asfalte, tak teraz som sa neskutočne tešil. Keď sme sa konečne dostali na zem bez snehu, krajinu zaľahla tma. Hneď boli kroky o poznanie ľahšie a aj naše výrazy boli živšie, keď sa nohy ocitli na pevnej zemi. Pôvodne som si chcel prezrieť aj pamätníky a vojenskú techniku vystavenú v okolí priesmyku, ale nohy už boli ťažké a hlavne premrznuté, tak sme sa už po úplnej tme vracali do Nižného Komárnika. Ale nedalo mi nevšimnúť si, ako je okolie zanedbané, myslím, že by sa na tak historicky dôležité miesto nemalo zabúdať.

K autu prichádzame poriadne unavení, ale spokojní, že sme to nevzdali a zvládli sme to. V lete táto trasa môže byť naozaj príjemnou nenáročnou prechádzkou. Určite každému, kto navštívi tento kraj, odporúčam prezrieť si aspoň niektoré drevené cerkvy a aj okolie Duklianskeho priesmyku, miestna príroda neponúka nejaké výrazné atrakcie pre turistov, avšak tieto krásne drevené stavby sem lákajú mnoho návštevníkov.

Krátke video z prírody v blízkosti Nižného Komárnika a drevených cerkví tu.

Diskusia
Drevené cerkvy a okolie Dukly 20/06/12 12:37 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Predstavenie Turistické topánky Hanwag Nazcat GTX V polovici mája som dostal možnosť testovať topánky od známeho výrobcu outdorových topánok Hanwag. Konkrétne ide o model Nazcat, ktorý je na našom trhu relatívnou novinkou. Musím sa priznať, že som topánky od tohto výrobcu chcel už dávnejšie. Bohužiaľ, v minulosti to študentské financie nedovolili a moje pôvodné topánky sa z tohto sveta porúčali práve v období, keď som dostal možnosť otestovať tento model. 29/06/16 Stanislav Ďurica Obutie
Túra Predsilvestrovský okruh na Šíp zo Stankovian Deň pred zakončením roka 2015 priniesol veľmi mrazivé a slnečné počasie. Mojím nepokojným nohám to nedalo pokoj. Balím batoh, rýchlo sa pýtam kamarátov, či sa nechcú pridať. Nakoniec ideme len dvaja a smer máme, pre nás vzdialené končiny pri Stankovanoch – známy kopec s názvom Šíp. 30/05/16 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Každý deň niekde inde s frajerkou Skoré slnečné ráno vstávame natešení a hladní po nových zážitkoch. Čakajú nás krásne spoločné 4 dni na cestách. Plány sme nemali popredu jasné, len sme vedeli, že chceme niekam vypadnúť a spoznať nové miesta. Nemali sme vopred dohodnuté ani žiadne ubytovanie, spoliehame sa na to, že niečo splašíme cestou a pre istotu do kufra auta hádžem aj stan. Keď to nemusím vliecť na vlastnom chrbte, beriem aj zbytočnosti. 20/05/16 Stanislav Ďurica Oravská vrchovina, Oravské Beskydy, +
Najnovšie články na titulke
 
Túra Štyri ročné obdobia za štyri dni Mesiac vopred dohodnutý termín na túru, ktorý vyhovuje naraz piatim ľuďom, a manželka ide na 2 týždne k mame - takú konšteláciu hviezd treba náležite využiť! Traja idú len na víkend a dvaja chceme pokračovať aj ďalšie dva dni, ak bude dobré počasie. Trasa padla na hlavný hrebeň a liptovskú vetvu Veľkej Fatry a pre zvyšných dvoch Ďumbierska časť Nízkych Tatier. dnes Tomáš Antal Nízke Tatry, Starohorské vrchy, +
Bivak Táborisko Rakaťa (Rakyta) V Národnom parku Slovenský kras je vyhlásených päť lokalít, kde možno legálne stanovať na základe návštevného poriadku. Na území Silickej planiny sú to tri miesta, no iba jedno je uprostred planiny. Ide o priestranstvo pri lesných chatách na Rakati (Rakyta), ktoré je ideálne na nocľah počas viacdňového prechodu pohorím. včera Tomáš Trstenský Slovenský kras
Túra NCH K prameňom Bebravy a Rohatá skala NCH K prameňom Bebravy voľne nadväzuje na existujúci chodník, vedúci z centra obce na Rohatú skalu a Hrádok – k pozostatkom malého strážneho hradu. Kým prvý, smerujúci strmo hore na Hrádok, je o miestnej histórii, faune a flóre, druhý chodník je venovaný vode. Obidve trasy sa stretávajú v sedle pod Hrádkom. Počas necelých 2 rokov na 12 celodenných brigádach takmer 50 dobrovoľníkov vyčistilo vyše 60-kilometrovú trasu po lesných cestách, na ktorej osadili 5 tabúľ, 7 smerovníkov, jedno posedenie a vyčistili dva pramene. Realizátori chodníka sú dobrovoľníci z Klubu slovenských turistov Kamarát Uhrovec v spolupráci s občianskym združením Strom Života a obcou Čierna Lehota. Cieľom NCH K prameňom Bebravy je poukázať na dôležitosť vzácnej vody. 23/09/16 Tatiana Filipková Strážovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Drevené cerkvy a okolie Dukly 20/06/12 12:37 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Beskydy
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 620 m n. m.
    • min: 375 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 455 m
    • klesanie: 455 m
  • Vzdialenosť
    • 21 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 18.03.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 49.37652 ° SŠ
      dĺžka: 21.69375 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.37652 ° SŠ
      dĺžka: 21.69375 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • studnička pri posede a chate Šivarná
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • autom, autobus do Nižného Komárnika z PO alebo zo Svidníka
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 919 ľudí
1.55 (1.13)