Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

VHT Totes Gebirge z juhu

Sú sny, čo sa plnia celkom ľahko. Cesta k nim nie je príliš komplikovaná, ani dlhá. Konkrétne tento sen si žiada len deň voľna k víkendu, pol nádrže benzínu, pár hodín jazdy rakúskou diaľnicou a ste tam. Môžete sa vydať v našich stopách do skamenelého srdca Mŕtvych hôr. Totes Gebirge – alpský horských celok, čo zarezonuje už názvom a zostane v pamäti svojou odlišnosťou od desiatok iných. Strávime tu tri dni na okružnej túre z bodu G (ako Grundlsee, alebo presnejšie Gößl) do bodu G.

Deň šiesty

Grundlsee – sedlo Tressensattel – Trisselwand – chata Albert-Appel-Haus

Deň šiesty? Nuž áno – v salzburgskej soľnej komore si užívame našu letnú dovolenku. Po dni zahrievacom, troch dňoch obliehania Gossaukammu a Dachsteinu a oddychovom dni v Hallstatte nastal správny čas vyraziť na druhú (a žiaľ, aj záverečnú) trojdňovku. Z podmanivého historického mestečka sa preto už v predvečer presúvame do kempu na východný koniec jazera Grundlsee. Poloha aj prístup sú špičkové, je cítiť, že tu o zákazníka bojujú dva kempy. Na prístupovej ceste k tomu väčšiemu a známejšiemu si majiteľka toho novšieho a menšieho zriadila vrátnicu a úspešne odchytáva časť klientely, vrátane nás. Vychádza všetko – miesta je dosť, auto si tu môžeme nechať až do soboty, baterky sa nabíjajú rovnako ako my pri večeri na brehu jazera. Popri zapadajúcom slnku sa zo severnej strany v jeho vodách odrážajú končiare Mŕtvych hôr, kam sa ráno vyberieme.

Na Trisselwand


Pre lepšiu predstavu o našej trase sa dá tvar horstva Totes Gebirge prirovnať k cválajúcemu Pegasovi. Od "chvosta" (vrch Loser) k "hlave" (najvyššia hora Grosser Priel, 2515 m n. m.) meria vyše 20 kilometrov, v kohútiku je vysoký približne 10 kilometrov a najneprístupnejšiu mesačnú krajinu bez značiek si možno užiť v oblasti "predných nôh". My vykročíme od "zadných kopýt" na severovýchod, aby sme na tretí deň dosiahli chrbát Pegasa v mieste, odkiaľ mu vyrastajú krídla a ešte v ten deň zostúpili k mláčke pod bruchom, do kempu.

Ranným spojom sa presúvame späť na začiatok jazera, odkiaľ z centra letoviska (či skôr zimoviska) Grundlsee vedie značená turistická trasa po asfaltke do sedla Tressensattel. Panoráme lúčneho sedla s roztrúsenými alpskými drevenicami dominuje ohromná južná stena Trisselwandu (1754 m). Čaká nás osemstometrové stúpanie a tak dávam Aďke približne hodinový náskok a zatiaľ si odbieham na neďaleký Tressenstein (1201 m) a späť. Výhľady na Altausseer See a Grundlsee sa ale začínajú otvárať až nad pásmom lesa pod vrcholom Trisselwandu. Skalnatým terénom pomedzi kosodrevinu dobieham Aďku až na samotnom vrchole. Pod krížom oddychuje aj väčšia skupina turistov, vrchol je obľúbeným cieľom na jednodňovky. Dávame si pauzu na obed a pozorujeme dve farebné bodky - pomaličky sa šplhajú stenou nahor napriek tomu, že via ferrata je oficiálne uzavretá.

Krasovou krajinou k Albert-Appel-Haus

Výstupom na Trisselwand sme sa ocitli na okraji rozľahlej krasovej planiny, zvrásnenej do podoby dlhých plytkých dolín a nevysokých chrbátov. Ako jediní pokračujeme značenou trasou č. 234 do vnútra pohoria smerom k chate Albert-Appel-Haus. Krajina okolo nás je bizarne rozoklaná množstvom obrovských škrapov a závrtov. Pripomína mi planiny Slovenského krasu, no nafúknuté do niekoľkonásobných rozmerov. Kde-tu sa spomedzi vykášanej kosodreviny objaví zatrávnená lúčka s hnedými ovcami, ale pasenie je výrazne limitované nedostatkom vody, ktorá by zostala na povrchu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po dvoch hodinách preliezania nezvyčajného terénu prichádzame na rázcestie pod nákladnú lanovku. Jej stĺpy nás po ďalšej hodine dovedú do živšieho, riedko zalesneného srdca hôr so salašmi a kravskými pastviskami “Henarwald”. To už je pred nami konečná pre dnešok - veľká chata rodinného typu Albert-Appel-Haus. Dokáže ubytovať až 130 hostí, no túto noc sa tu zozbierame ledva šiesti. V Altaussee sa totiž práve konajú výročné trhy “Bergmesse” - ako sa dozvedáme od dvojice domácich pri večernej partičke hry Uno. Ceny za ubytovanie v prázdnom “lágri” sú ľudové, jedlo a nápoje sú už štandardne drahšie, ale v kombinácii s vlastnou stravou sa to dá. Ráno spokojní vyrážame smerom na východ, k Pühringer hütte.

Deň siedmy

Albert-Appel-Haus – Wildgößl – Salzofen – Pühringer hütte

Napájame sa na Alpinweg 201 a bez väčších prevýšení doskackáme k rázcestiu pod Wildgößl (2062 m). Trávnatý kopec nám už zdiaľky charakterom pripomína naše Belianske Tatry a aj vďaka blankytnému nebu neodoláme síce krátkemu, ale strmému výstupu. Na zachádzky máme dostatok času, keďže chaty sú vzdialené len 4 - 5 hodín chôdze. Kam oko dovidí, všade len mramorová mozaika vápencovej krajiny, prerastenej kosodrevinou. Až vyššie sa horizonty rozširujú a ukazujú sa nám miestni velikáni Dachstein aj Priel v plnej paráde. Luxusné počasie a široko-ďaleko niet živej duše, až na pár kraviek hlboko pod kolmou západnou stenou hory.

Predlžujeme si pauzu o varenie instantného obeda, tešiac sa na minihrebeňovku “Belianok” na vedľajší Salzofen (2070 m). Je to naozaj blízko, tak sa rozhodneme preskúmať aj jaskyňu v južnej stene vrcholu. Dostávame sa k nej traverzom západnej strany, potom pár desiatok metrov prudko hore svahom. Krátky prieskum ukončia mreže, ktorými je zabezpečená voči vstupu, ale aj tak sa oplatí navštíviť jej portál. Nad nami sa medzitým nazbierala zlovestná oblačnosť. Doslova berieme nohy na plecia a zo sedielka medzi Wildgößlom a Salzofenom zbiehame niekoľko stoviek výškových metrov do údolia.

Zanedlho sa ocitáme na poľane Elmgrube medzi skupinou salašov. Zdola sa pripája Ausseer Weg 214, ktorou ďalší deň zostúpime naspäť do kempu pri Grundlsee. Z očakávaného lejaku je len jemné popŕchanie, ktoré prečkáme pod strieškou verandy salaša. Obišlo nás to. Počas pauzy ma zaujal krásny barometer na priečelí (ako dlho by asi takto vydržal na Slovensku?) a priam návštevná kniha na stenách chatky s množstvom mien a dátumov. Tie krasopisnejšie sú tam už 70 rokov. Už len pol hodiny a ponúka sa nám pekný pohľad na Pühringer hütte nad maličkým plesom Elmsee, s majestátnou stenou Rotgschirru na pozadí.

Sám na streche - Hochkogel

Chata Pühringer hütte (1637 m) sa teší skvelej polohe na úpätí masívov Elm (2128 m) a Rotgschirr (2261 m) a pôsobí menším, vysokohorským dojmom. Izby pojmú 30 turistov, hromadné lágre ďalších 48 a k dispozícii je aj núdzový Winterraum, vraj voľne dostupný mimo sezóny, ktorá tu začína podobne ako na iných chatách - začiatkom júna a v októbri je už po nej. Člen OeAV zaplatí za noc v lágri do 10,- €, orientačná cena hlavného jedla je na úrovni 15,- €, polievky 5,- €, pivo 4,- €. Chata je ako jedna z mála zásobovaná len nosičmi a 2 - 3-krát za sezónu vrtuľníkom.

Keď zhadzujeme batohy, je len päť hodín večer a po dnešnej krátkej trase som nestihol ani vyhladnúť. Ešte stále mrholí, ale ďalšia dvojtisícovka - Hochkogel (2091 m) nad chatou ma veľmi láka, Aďka už má dosť. Naľahko sa teda sám vyberiem neznačeným chodníkom v kosodrevine a onedlho ma už vedú kamenní mužíci neprehľadnou spleťou škrapových polí stále vyššie nad chatu. Rozoklaný vápenec treba často zdolávať aj s pomocou rúk, ale nad pásmom kosodreviny sa aspoň orientácia zlepšuje. Tri stovky metrov nado mnou vidím vrchol a skackajúceho kozorožca...

Až keď sa sivá krajina začne farbiť do teplých tónov oranžovej, uvedomím si, že sa náhle vyčasilo. Bledosivé útesy okolo verne odrážajú farebné spektrum zlatej hodinky pred západom slnka. Ani sa nenazdám a som hore, vo výške nízkotatranských vrcholov tu kvitne cesnak. Čas sa zastavil, nevedno ako dlho sa mlčky kochám okolitou krásou. Jedinou stopou civilizácie je drobučká chata. Vidím ju len vďaka tomu, že o nej viem. Kruhový výhľad je neopísateľný, najčastejšie sa pohľadom vraciam ku kontúram skupiny okolo Dachsteinu, k masívnej pyramíde Elmu, k červenajúcej stene Rotgschirru (neviem si predstaviť, ako ňou môže stúpať turistická trasa), za ňou sa dá teleobjektívom priblížiť červený vrcholový kríž na Grosser Priele. Je čas na zostup, prekážkovú dráhu zoskackám za pol hodinu, aby som to stihol pred zotmením. Tento večer zostane v pamäti ako jeden z najkrajších na horách.

Deň ôsmy

Pühringer hütte – Rotgschirr – Gößl

Vstávame zavčasu, namiesto Elmu sme sa rozhodli pre výstup zaistenou trasou na Rotgschirr - 600 výškových metrov nahor a potom 1500 zostup ku Grundlsee - a to dá zabrať. Alpin Weg 201 nás chvíľu vedie vyššie k menšiemu pliesku, kde sa odpája na západ, aby sa cez sedlá prešvihla k úpätiam Prielu a Spitzmaueru. My ale pokračujeme rovno k stene, rozoklanej rovnako ako samotný názov hory. Trasa je výborne značená, takže nie je problém preliezať prekážky na najvhodnejších miestach. Navedie nás na rímsu, po ktorej už stúpame príkro nahor, pridŕžajúc sa oceľových lán a ôk. Ferratový set tu nie je potrebný, náročnosť je podobná napríklad Priečnemu sedlu, len je to trochu dlhšie.

Slnko praží, letecké výhľady do údolia berú dych. Opäť nás predbiehajú dvaja českí kamaráti, s ktorými sa míňame už tretí deň. Tesne pred dosiahnutím vrchola z neho odchádza skupina turistov - vrcholovú seansu s fotením, pivkom a vrcholovou knihou si vychutnávame vo štvorici. Zaujíma nás hlavne pohľad k najvyšším masívom pohoria, kadiaľ sme sa túlali s cestovkou pred rokom. V prvú septembrovú sobotu tatranské štíty akiste praskajú pod davmi turistov, tu si krásny deň vychutnávame v kľude samoty.

Popri plesách Lahngangsee ku Grundlsee

Takéto chvíle netrvajú dlho, čaká nás dlhý zostup až do kempu. Po chatu to ubieha rýchlo, s panorámou celého horského okolia pred nami. Posledný kilometer kráčame s veľkými polenami na pleciach, za čo nás chatárka pohostí miestnou poldecovou dobrotou. Na dnes večer čakajú plnú chatu, termínovo sme to včera “vymákli”. Desiatujeme pivko, chalani si skočia ešte zaplávať do Elmsee. Kúpanie v plesách tu nikoho nepohoršuje, takže nižšie pri Vorderer Lahngangsee ani my neodoláme. V ľadovej vode vydržíme len 2 - 3 tempá a sme vonku, vynikajúce osvieženie pred ďalším instantným obedom v náručí hôr.

S plánmi na ďalšiu, snáď zimnú návštevu postupne opúšťame túto krásnu dolinu, a vôbec, toto jedinečné alpské pohorie. Prach z dlhého zostupu zmývame až po večeri v kempe, niet nad možnosť zaplávať si po túre v horskom jazere. Zajtra je pred nami už len cesta domov po vydarenej dovolenke, Salzkammergut jednoducho treba vidieť - a týždeň je minimum.

Fotogaléria k článku

Najnovšie