História

Lomnický štít (2633m) sa dlho pokladal za najvyšší štít Tatier a miestnymi obyvateľmi bol považovaný dokonca za najvyšší na svete. O tom, kto ho zdolal ako prvý sú rôzne informácie. Podľa niektorých zdrojov to bol kežmarský učiteľ Dávid Fröhlich v roku 1615, ktorý svoj výstup opísal v diele Medulla geographiae practicae (Príručka praktického zemepisu). Či išlo naozaj o Lomnický štít nie je jasné a niektorí historici sa prikláňajú skôr k tomu, že to bol Kežmarský štít. Prvý, jasne dokladovateľný výstup zrealizoval Jakub Fábry z Medených lávok (okolo rokov 1760-1790). Presnú nadmorskú výšku určil v roku 1793 anglický cestovateľ Robert Townson pomocou barometrického merania s obdivuhodnou presnosťou. Zimné výstupy sú známe od roku 1891.
Prelomom sa stalo rozhodnutie sprístupniť Skalnatú dolinu a Lomnický štít pomocou visutej lanovej dráhy v tridsiatych rokoch 20. storočia. Už predtým sa uvažovalo o výstavbe podobného zariadenia aj na iné vrcholy (Gerlachovský štít, Slavkovský štít, kde už bol aj hotový a schválený projekt na výstavbu pozemnej lanovej dráhy), avšak lobby majiteľov Grandhotela Praha v Tatranskej Lomnici rozhodla, že lanovka bude stáť tam, kde stojí aj dnes. S výstavbou sa začalo v roku 1936 a prvý úsek Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso bol uvedený do prevádzky koncom roku 1937. Druhý úsek Skalnaté pleso – Lomnický štít bol dokončený v roku 1941. Okrem turistického a technického zázemia bola vo vrcholovej budove umiestnená hneď od začiatku aj meteorologická pozorovacia stanica, v tom čase patriaca vojakom (bolo to v období 2. svetovej vojny). Koncom 50-tych rokov sa k pôvodnej budove pribudovala prístavba patriaca vedeckým pracoviskám Slovenskej akadémie vied. Prístavbu je možné aj dnes jasne rozoznať – vitríny umiestnené v bufete boli pôvodne okná na terasu. Posledné kozmetické úpravy boli vykonané pri rekonštrukcii lanovej dráhy koncom 80-tych rokov.

Súčasnosť

Dnes sú vo vrcholovej budove umiestnené 4 pracoviská:

Tatranské lanové dráhy (TLD)
Zabezpečujú komerčnú prevádzku. Okrem samotného vývozu a zvozu turistov prevádzkujú aj malý bufet a samozrejme zabezpečujú celé technické zázemie (elektrina, kúrenie a pod.) V nepretržitej službe (aj v noci) sú vždy dvaja pracovníci. Pôvodný majiteľ, Železnice Slovenskej republiky, TLD najprv prenajal a začiatkom tohto roku (2006) definitívne predal spoločnosti J&T (spolu s ďalšími zariadeniami vo Vysokých Tatrách).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ)
Na vrchole budovy je umiestnená pozorovacia stanica spolu s technickými zariadeniami. V službe je vždy jeden meteorológ, ktorého úlohou je zabezpečovať nepretržitú prevádzku meracích prístrojov, ale aj vykonávať pozorovania, ktoré sa nedajú uskutočňovať prístrojovo (napr. dohľadnosť, typ oblakov a pod.) Správy sa každú celú hodinu posielajú do centra v Bratislave, kde sa potom z údajov aj z ďalších pozorovacích staníc na Slovensku vydávajú predpode.

Ústav experimentálnej fyziky SAV Košice, Oddelenie kozmickej fyziky
Prevádzkuje tzv. neutrónový monitor. Úlohou monitora je detekovať a zaznamenávať neutróny vznikajúce interkaciou kozmického žiarenia s časticami v horných vrstvách zemskej atmosféry. Samotný detektor je umiestnený na streche budovy v plechovom domčeku a je tvorený ôsmimi trubicami (pre zväčšenie plochy), ktoré sú umiestnené v olovenom obale. Každú minútu sa zaznamenáva počet dopadnutých častíc. Namerané dáta sú dostupné v reálnom čase tu. Neutrónový monitor je súčasťou celosvetovej siete podobných zariadení.

Astronomický ústav SAV Stará Lesná, Oddelenie fyziky Slnka
V okrúhlej kupole na streche budovy je umiestnený tzv. koronograf. Pomocou neho sa pozoruje slnečná koróna – teda atmosféra Slnka. Je podobný klasickému hvezdárskemu ďalekohľadu, avšak pred objektívom má umiestnený disk, ktorý zatieňuje svetlo fotosféry a tým umožňuje pozorovania koróny, normálne viditeľnej len počas zatmenia Slnka. Pozorovania sa uskutočňujú za bezoblačného počasia a samozrejme cez deň. ‘Hvezdárske’ ďalekohľady pre nočné pozorovania sú umiestnené v observatóriu na Skalnatom plese a v Starej Lesnej.

Dostupnosť

Najpohodlnejším a najrýchlejším (nie však najlacnejším) spôsobom je možné dostať sa na Lomnický štít lanovou dráhou. Tá pozostáva z dvoch nezávislých úsekov: Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso s medzistanicou Štart a Skalnaté pleso – Lomnický štít. Na druhom úseku premáva jedna kabína s kapacitou 15 osôb kyvadlovým spôsobom. Doba jazdy je 8 minút, doba pobytu na vrchole je 35 minút. Lístok sa kupuje na konkrétny čas a je obojsmerný. Najmä v hlavnej turistickej sezóne sa môže stať, že lístky sú už ráno vypredané na celý deň. Premávka je celoročná, s dlhšími výlukami kvôli údržbe na jar a na jeseň (zvyčajne máj-jún a november-december). Obmedzujúcim faktorom prevádzky je aj počasie – hlavne rýchlosť vetra (max. 20m/s) a teplota (-20C).
Ďalším spôsobom je výstup pešo. Tu však treba upozorniť, že na vrchol nevedie značený turistický chodník a preto jediná možnosť je objednať si služby horského vodcu. Výnimku samozrejme tvoria registrovaní horolezci. Štandardnou cestou s horským vodcom je trasa z Lomnického sedla. Od konečnej stanice sedačkovej lanovky vedie najprv suťoviskom a menším žľabom na Lomnickú kopu, odkiaľ sú pekné výhľady. Ďalej pokračuje po hrebeni, z ktorého sa traverzuje k tzv. Centrálnemu komínu. V jeho úvode je technicky náročnejší úsek, ktorý je však zabezpečený kramlami a reťazami. Komín ústi až priamo na vrchole a je tiež celý zaistený reťazami. Trasu zvládne každý, priemerne zdatný turista. Neodporúčam sa však púšťať na vlastnú päsť, pretože cesta je náročná na orientáciu, najmä za horšieho počasia (nehovoriac o porušení návštevného poriadku, pokuty sú bežné). Ďalšou možnosťou je výstup tzv. Jordánkou z Malej studenej doliny od Téryho chaty. Táto cesta je o niečo náročnejšia, avšak pre skúseného turistu zvládnutelná. Čo sa týka horolezeckých ciest, tých je nespočetné množstvo, od jednoduchších až po tie naozaj ťažké – ako napríklad tzv. Hokejka v Západnej stene. Tá sa pokladá za maturitu (alebo vysokú školu?) lezenia v Tatrách.

Ubytovanie a občerstvenie

Ubytovanie sa na Lomnickom štíte neposkytuje. Tí, ktorí sa vyvezú lanovkou, musia zísť dole po 35 minútach (pri vstupe dostanú miestenku). Peší turisti musia zísť po svojich (nie je možné zakúpiť si lístok na cestu dole). Vo výnimočnýh prípadoch (náhla zmena počasia a pod.) je možné prespať v bufete na drevených laviciach alebo na zemi. V ‘nekomerčných’ časoch sa táto možnosť bežne poskytovala horolezcom, dnes sa na to už nedá úplne spoľahnúť. Závisí to od dobrej vôle službukonajúcich pracovníkov.
Malý bufet je v prevádzke len v čase premávky lanovky. Poskytuje iba bežné občerstvenie - čaj, káva, alkohol, sladkosti, suveníry. Upozornenie: na vrchole je problém s pitnou vodou – tá sa dováža zo Skalnatého plesa.

Budúcnosť

Spoločnosť J&T v minulom roku plánovala veľkolepú prestavbu budovy. V plánoch bol aj menší hotel a reštaurácia pre V.I.P. návštevníkov, heliport, presklená terasa, adrenalínová vyhliadka (sklenené dno), výťah a pod. Zdá sa však, že s pôvodných plánov zišlo a spoločnosť momentálne sústreďuje pozornosť na výstavbu obrovského lyžiarského komplexu v celej Skalnatej doline. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

Zaujímavosti

Priemerná ročná teplota je -3,7°C, je to teda najchladnejšie miesto na Slovensku.
Okrem nízkeho tlaku vzduchu a nedostatku kyslíka je problémom aj relatívna vlhkosť vzduchu - tá je v budove bežne aj pod 10%. Toto všetko môže spôsobovať dýchacie problémy.
Elektrická energia sa dostáva hore pomocou 10kV vedenia, ktoré prešlo v nedávnej dobe rekonštrukciou.
Kúrenie je ústredné, pomocou elektrických kotlov. Do konca 80-tych rokov sa kúrilo koksom. Táto možnosť sa pre istotu ponechala. Vykurovanie beží 365 dní v roku.
Veľkým problémom (hlavne pre elektronické prístroje) sú jarné a letné búrky. Priame zásahy bleskami sú veľmi časté a spôsobujú pomerne veľké škody. Objavujú sa aj nie celkom bežné prejavy búrok – sršanie, Eliášove ohne, silný statický náboj vo vzduchu (prejavuje sa napr. na vlasoch turistiek, ktoré stoja úplne dupkom).V bufete je najvyššie položený telefónny automat na Slovensku.
V prevádzke je najvyššie položený web server s on-line pripojením na Internet.
Signál slovenských mobilných operátorov je veľmi nedostatočný (tak, ako aj v iných oblastiach Tatier), preto je kľudne možné, že sa nikam nedovoláte. Ak máte povolený roaming, je možné že sa zaregistrujete do poľskej siete. Ak si to nevšimnete, budete potom nemilo prekvapený pri platení faktúry za telefónny účet.
Voda vrie približne pri 87°C, varenie preto trvá dlhšie, alebo je nutné používať tlakové hrnce. Elektrická varná konvica teda spoľahlivo nevypína.

Fotogaléria k článku

+8 ďalších fotiek